Don't deal with the devil

2. Časť

Pov Emiko:
Ty vole kto mi svieti do očí. Jaj počkať to je slnko, bože ja som na totálku retardovaná. Bolí ma hlava jak cip, to sú dva dni čo som po sebe pila, po dlhej dobe.

-Sedla som si a pozrela sa okolo seba-

"Kde som presne?"

Som v nejakej izbe a to není moja izba.

-Postavila som sa a šla som sa pozrieť kde som.-

"Halooo je tu niekto?"

Nikto mi tu neodpovedá, tak idem von.

-Otvorila som dvere a šla von-

Ja som dá sa povedať že v dedine? No ty koky. Môžem presnú otázku akože kde mám ísť akože?

"BA"

"AAAAAAAAA"

-Zakričala som keď mi niekto chytil ramená a vystrašil ma-

"Hahahaha nachytala si sa čo?"

-Povedala žirafa (Wilbur)-

"Bože, neľakaj ma tak!"

Ho asi zabijem raz. Nie, teraz.

-Po hlave som mu rukou jednu capla-

"Auuu!"

Že som tam vôbec dosiahla a on už mrnčí, bože.

"Čo mrnčíš?"

-Povedala som-

"Ja nemrnčím."

"NeEeEeEeEe vubeEeEeEc."

"Ale šak neEeEeEeEe úplne vubeEeEeEeEec."

"Je to vidno že ste súrodenci."

"AAAAAAAAA"

"AAAAAAAAA"

-Z Wilburom sme zakričali-

"Je to úplne poznať, heh."

"AAAAA. Ou... Quackity, ako sa máš?"

-Povedal Wilbur flirtovane na Kity (Quackity) a oprel si lakeť na moju hlavu a začali sa rozprávať-

Ten parchant! Za to že som iba o trošku menšia tak už ma bude považovať za niake operadlo bo čo?! Mám ho chuť zabi- Počkať, počkať... Tu mi niečo nesedí... Oooooooooohhhhohohohooooo hmhmhmhmmmm heheheheeeeee už viem o čo tu ideeeeee. Tuto môj braček je zamilovaný žeeeeeee?

-Docvaklo mi to tak som sa snažila nesmiať-

"A keďže-.... Si v pohode?"

-Opýtala sa ma žirafa a zároveň sa na mňa pozrela čo som sa tam zatím dusila smiechom. Potom mi aj docvaklo že prečo asi šiel do Las Nevadas za Kity v ten deň-

Už by možno skončili aj v posteli.

-Zrazu mi brat capol po hlave jednu silnú capu-

"Ja-pardon pardon heheh.......... Pffffffft HAHAHAAHAHAHAH-"

-Začala som smiať a oni sa mňa začali pozerať jak na debila-

"HAHHAHAHAAHaaaaaaahhh bože môj ta predstava hehheeee."

-Povedala som-

"Aká predstava?"

Okey sem by ta kapitola mohla skončiť nie? Nie? Dobre tak ešte pokračujeme ale ešte chvíľku iba chvíľku.... Chvíľku, presne chvíľku...

"Aká predstava?"

-Opýtala sa žirafa-

"No ty a Kity-"

-V tedy som si uvedomila čo som povedala-

Asi som to nemala povedať... To som zašla moc ďaleko možno...

Takžeeeee sem to skončíme... Dúfam že sa vám táto kapitola ľúbila je trošku kratšia no ale budem sa snažiť po kratšich dieloch vydávať ale zas častejšie. Pokiaľ tak budem sa snažiť každý pondelok a piatok vydávať pokiaľ nie v piatok tak cez víkend tak papa a zatím <3

Slová:437
-Emiko-