Spomienky zo sveta neexistujúceho

Pokojné rána

Zlatisté lúče vychádzajuceho slnka prenikali cez vysoké okná starej mestskej budovy a osvetľovali malý priestor v rohu bytu, ktorý sa nazýval kuchynkou. Podišla som k balkónovým dverám lacne zariadenej obývačky a ladným pootočením kľučky som do bytu vpustila čerstvý vzduch. Svieži letný vánok sa obtrel o moje holé nohy a vyvolal mi po celom tele zimomriavky. Mohla som si dať dlhšie pyžamo, napadlo mi. Objala som si ramená a niekoľkými krátkymi krokmi som podišla k chladničke. Malý byt má aj svoje výhody, pomyslela som si. Rozhodne by sa mi hneď po zobudení nechcelo robiť zbytočné kroky naviac.

Z chladničky som vybrala niekoľko paradajok, papriku a smotanovú nátierku. Z vrchnej skrinky som vybrala chlieb a z niekoľkých krajcov som sa rozhodla urobiť hrianky. Kým sa chlieb zohrieval, postavila som vodu na kávu.

,,Dobré ráno," započula som za sebou.

,,Dobré aj tebe. S mliekom?"

,,Áno," ozvalo sa z kúpeľne.

Kávovar vydal prenikavý zvuk ako oznam, že voda je zohriata. Ružový hrnček s mačacími uškami som zaliala do polovice a doliala som ho studenou vodou. Vysoký čierny hrnček so zlatým súhvezdím ryby som zaliala horúcou vodou a doliala som ho mandlovým mliekom.

,,Ďakujem," ozvalo sa a zacítila som jemnú vôňu pomarančovej zubnej pasty ako mi bozk dopadol na líce.

Usmiala som sa a poháre s kávou som položila na ostrovček predo mnou. Nakrájanú zeleninu som dala na tanier a spolu s tanierom, na ktorom boli teplé hrianky som si sadla za stôl. ,,Aké sú dnešné plány?" opýtala som sa.

Liore si odpila z kávy a pustila sa do čerstvých raňajok. Prehrabala si rozčesané ryšavé vlasy a pohľadom zamierila k oknu. ,,Vonku je pekne. Čo povieš na korčuľovanie v parku?" opýtala sa a so šibalským úsmevom zdvihla obočie.

,,Súhlasím. Vezmeme aj Oliho, pripravím preňho batoh," navrhla som a pohľad som presunula na sivého kocúra, ležiaceho na pestrofarebnom starom koberci, ktorý oddychoval v hrejivých lúčoch slnka. ,,Čo povieš, Oli?"

Oliver lenivo zdvihol hlavu a zapriadol. Liore sa zasmiala. ,,Myslím, že môže byť," vyhlásila.

,,Dohodnuté," dodala som s radosťou v hlase. Na teplý krajec chleba som si natrela smotanovú nátierku, vidličku som zapichla do posolenej paradajky a s chuťou som si sústo vložila do úst. Pohľad som upriamila na výhľad z okna. Teda ak sa dá ďalšia stará budova niekoľko metrov od okna nazvať výhľadom.

,,Do skupiny prišla správa od Dari. Vraj nás s Frederikom pozývajú na večer k nim," oznámila Liore s plnými ústami. ,,Po ceste domov sa teda zastavíme aj v obchode a vezmeme nejaké víno."

Letmý pocit šťastia zahrial moje vnútro. S úsmevom som prikývla a odpila som si z kávy.