Splnená úloha

Kapitola druhá

Po krátkej príprave si Dominik zobral potrebné vybavenie a odišiel nafotiť sčasti rozpadnutý väčší dom zvonku spolu s dvorom. Neponáhľal sa. Chcel a potreboval si urobiť svoju prácu poriadne a čo najviac dôsledne. Kým mohol, vypraskal si krk a prsty na rukách. Na fotenie mal viac než dosť času a svetla. So sebou mal len to najnutnejšie vybavenie, nakoľko dvor bol viac než dosť zarastený. Ľudia ho len na krajoch upravovali, aby im stromy nezasahovali do ich pozemkov konármi, takže popri plote bola asi meter široká cestička.

Dominik mal dom zvonku nafotený za pätnásť minút. Hoci bol mierne rozpadnutý, bol stále dosť veľký a bolo nutné nafotiť čo najviac detailov a celkov. Pri pohľade na až príliš zarastený dvor si mladý policajt mierne vzdychol. Bolo mu ľúto toho miesta. Ako malý chlapec stihol zažiť posledných majiteľov, než sa natrvalo odsťahovali do mesta a opustili budovu, v ktorej predtým žili.

O sekundu na to sa veľmi potichu postavila za Dominika jeho sestra - dvojča Emily. Pracovala ako novinárka. Chcela urobiť reportáž do jedných z miestnych novín v meste o sídle, kde sa stal únos, pričom obeť bola zavraždená. „Ahoj, braček," pozdravila desivo milovaného brata. „Sakra! Emily!" zareagoval prekvapene Dominik, otočil sa a pozdravil ju spolu s otázkou: „Ahoj. Čo tu robíš?" „Len jednu reportáž o tomto mieste. Máš nejaké novinky?" usmievala sa mladá slečna. „Nie. Sotva sme ten prípad začali znova riešiť. Ešte to tu nemám zvonku celé poriadne nafotené," pousmial sa Dominik.

S Emily sa poriadne objali. Keď sa pustili, Emily pokračovala energicky: „Čítala som tvoj článok na blogu o tomto mieste. Veľmi zaujímavé. Jeden z piatich použiteľných zdrojov, ktoré som mohla využiť pri príprave." Slečna si naštudovala všetky články a televízne a rozhlasové materiály o mieste, kde sa nachádzala s jej dvojčaťom. Až na pár malých detailov vyzerali rovnako a bolo ich pomerne ťažké rozlíšiť.

„Ďakujem. Snažil som sa. Od Erika som dostal povolenie použiť niektoré časti spisu, ktoré už mohli byť zverejnené. Aký máš plán?" pousmial sa Dominik. „Dnes a zajtra preskúmať dom z vonkajšej časti spolu s dvorom, nafotiť to a potom ísť dovnútra. Nehovor, že postupuješ rovnako," zareagovala slečna. „Áno. Aj keď mám trochu viac času na pátranie, keďže nemám uzávierky kvôli odovzdaniu článku. Ale skúsim si pohnúť, nech máš aspoň nejaké vyjadrenie od vyšetrujúceho policajta," poznamenal spokojný mladík. „Ooooo... Ďakujem. Článok musím odovzdať budúci týždeň v Piatok po obede, takže nemám čas flákať sa," poďakovala Emily, ako keby sa nič nedialo. Na šialene rýchle termíny a časy odovzdávania článkov bola zvyknutá. Práca novinárky ju neskutočne bavila. Hlavne, keď išlo o témy, ktoré ju aspoň sčasti zaujímali a mala k nim čo povedať.

Erik si v tom čase poriadne upratal stôl, vybavil nutné papiere a začal upratovať jeden z dvoch menších skladov, ktoré mali na stanici. Neznášal to. Jeho a Dominikovi predchodcovia nemali absolútne žiadny systém ukladania vecí a všetko, čo dostali, nechali len tak položené. Mali šťastie, že v ich dedine sa takmer nič nedialo. Hoci bol rok 2021, našiel desať nevyvolaných farebných kinofilmov s tridsaťšesť políčkami a dva čiernobiele kinofilmy s dvadsaťštyri políčkami. Podarilo sa mu nájsť aj starý analógový fotoaparát, v ktorom bol založený, sčasti vyfotený film. Nevedel, či je farebný alebo čiernobiely. Všetko okamžite odniesol do mesta. Filmy dal vyvolať a zdigitalizovať. Fotoaparát, z ktorého sa podarilo vytiahnuť film bez toho, aby bol poškodený, si zobral späť na policajnú stanicu. Začínal mať čoraz viac silný pocit, že prípad, ktorý riešia s Dominikom, bude ešte veľmi zvláštny.

V sklade našiel osem VHS pások, ktoré dal v dedine prepísať jednému zo žiakov strednej školy, ktorý sa tomu venoval vo voľnom čase. Nemal inú možnosť, nakoľko nemal zas až toľko času, koľko by potreboval a chcel. Tomu mladíkovi nechal aj niekoľko čistých DVD diskov a dva prázdne USB kľúče. Za prepis mu zaplatil tridsať eur. Potom konečne doupratoval sklad. Všetko, čo sa tam nachádzalo, dal na správne miesto a zaevidoval do systému. Dokumentáciu, ktorá chýbala v systéme v digitálnej podobe, naskenoval a pridal ju tam.

Dominikovi s Emily sa podarilo nafotiť dom aj dvor behom štyroch hodín pomerne podrobne. Mysleli, že im to potrvá dlhšie kvôli stavu, v akom sa predovšetkým dvor nachádza, no potešilo ich skoršie dokončenie fotenia. Vonku nič nenašli. Prechádzali to tam veľmi pomaly a postupne. „Budem musieť zobrať detektor kovov, aby som prešiel miesta, kam sa s ním dostanem. Snáď to Erikovi nebude prekážať... Chceš sa pridať?" poznamenal Dominik zamyslene. „Áno. Keď už nič iné, aspoň ťa pri tom odfotím a nebudeme sa musieť touto drobnosťou neskôr zdržiavať," súhlasila Emily. „Super. Máš kde spať?" zareagoval Dominik. „Nie. Musím sa vrátiť do mesta a potom ísť k sebe domov. Moc sa mi nechce, pretože unavená len veľmi nerada šoférujem po miestnych úzkych cestách," pousmiala sa Emily. „Tak ostaň u mňa. Ak ti teda nebude prekážať, že žijem v menšej ubytovni tu v dedine," navrhol Dominik. „Ďakujem, Matthík. Si zlatíčko," súhlasila nadšene Emily.

Po dokončení si povinností išli k Matthyasovi domov. Býval v dvojizbovom byte na prízemí. Emily neprekvapovalo, že ho má poriadne uprataný. Jej milovaný brat od malička zbožňoval poriadok.

Prvé problémy sa objavili už v ten deň večer. Niekto z obyvateľov mu hodil desať vajec do okien na kuchyni a kúpeľni a utiekol skôr, než Dominik stačil zareagovať a zistiť, kto to je. Emily mu pomohla umyť okná. Tiež si nevšimla, kto to spravil. Pozerali večerné správy, popri ktorých jedli večeru. To ešte netušili, čo za prekvapenia zažijú. V dobe, keď očistili okná a zatvorili ich, išli spať. Dominik nechal spať sestru vo voľnej izbe na veľmi pohodlnom gauči. On išiel do svojej izby, kde si pred spaním ešte pol hodinu čítal Pána prsteňov - Návrat kráľa od J. R. R. Tolkiena.