Mali by sme si vytvoriť nejaký signál, aby som nemusela čakať pri dverách vždy, keď má Teodor prísť. Opýtam sa ho na to.
Včerajšok nebol najlepším dňom v mojom živote a dnešok tiež nevyzerá najružovejšie. Nemám chuť na prítomnosť iných ľudí, ale boli aj horšie dni. Nebudem predsa Teodorovi hovoriť ako sa cítim. Tak ďaleko sme sa ešte nedostali.
Dnes sa po cestičke pred domom ženie v modrých nohaviciach a koženej bunde. Prekvapila som ho pri pokuse zaklopať. Trochu ho to zaskočilo, ale rýchlo sa spamätal.
"Ahoj," pozdravil.
Kývla som mu a nie veľmi nadšene som ho pustila dnu. Už teraz sa mi nechce. Usadili sme sa v obývačke, ako minule. Samozrejme, začal rozprávať on.
"Keďže je tvoja kniha o zamilovanom páre, ktorý sa zjavne nedokáže rozprávať a tebe nenapadá, čo by mohli zmeniť... priniesol som si desať krásnych otázok, ktoré sa budeme seba navzájom pýtať. Jéj," odpovedal s potuteľnou radosťou nad svojím výmyslom. Mňa to príliš nenadchlo. Vybral si ten najhorší deň na takúto blbosť. Presne to som nechcela.
"Vymysli si niečo iné." napísala som s výrazom nespokojnosti na tvári. Ako keby mi čítal myšlienky... A robil presný opak toho, čo chcem.
"Ale presne to potrebuješ!" zvolal, "Neposunieš sa, keď nebudeš vedieť ako." Raz ho pošlem tam, kam patrí. Má jediné šťastie, že nechcem spoznávať nových ľudí. A hnevá ma to, ale má pravdu, potrebujem vymyslieť konverzáciu medzi mojimi postavami, ale nič mi nenapadá. Keby nebol dobrý v tom, čo robí, neohrial by sa tu.
Od veľkej nechuti som mu na znak súhlasu nečmárala iba fajku. Následne som dopísala: "Čo je prvá otázka?" Zdalo sa, že pochopil moju náladu, tak ma ďalej neštval a rovno sa začal pýtať:
"Ako sa volá tvoja mačka?" Okej, poviem mu pravdu, alebo sa mi nechce? Vydýchla som. Nebudem sa trápiť.
"Láska." budem mu dávať krátke odpovede, nech ho to prestane baviť.
"Vážne? Zvláštne meno pre mačku... vlastne pre čokoľvek." Odpovedal trochu zamyslene. "Nejaký dôvod pre také meno?"
Chcela som mať lásku vždy so sebou. Keď mi ju nikto nechcel dať, získala som ju sama. "Nie," odpísala som. Pozrel na mňa, akoby niečo tušil, ale nechal to tak.
"Dobre, druhá otázka. Obľúbená farba?"
"Červená."
"Máš súrodenca?"
"Nie."
"Tvoja výška?"
"163 cm."
"Dokedy plánuješ odpovedať jednoslovne?" Odpovedal nahnevane.
"Kým sa neprestaneš pýtať," ak to pochopil, mohol by skončiť. Ešte musím nakŕmiť Lásku.
"A prečo?" povedal namrzene. "Prečo by som nemal chcieť vedieť informácie o tebe? O niekom, s kým budem vytvárať knihu, do ktorej mám v pláne dať všetko? Som tu snáď len ako nejaký panáčik na opravovanie chýb?! Aj stroj na opravovanie chýb by o tebe vedel viac ako ja! Takto sa to nedá." Divím sa, že dokázal pokojne sedieť, zato jeho ruky vyzerali, akoby sa mali každú chvíľu vykĺbiť. Nakoniec, baliac si veci, čo bolo komické, lebo musel udržovať tvár tak, aby som ju videla, dodal:
"Prídem zajtra, no ak nepopremýšľaš nad svojím správaním, môžeš si hľadať niekoho iného."
...
Super.
أنت تقرأ
Tichá láska
العاطفيةAngela je hluchá. To ju však nezastavilo stať sa jednou z najznámejších spisovateľov na svete. No vzťahy s inými ľuďmi sú už dávno na bode mrazu. Angela nebola vonku z domu odkedy sa tam nasťahovala. Je spokojná s jej životom. Nemá pocit, že by jej...
