Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
!!! Chcela by som vás upozorniť, že v tejto kapitole sa vyskytuje násilie a nepríjemné scény. Komu to vadí, prosím nečítať! Ďakujem za pochopenie.
3. ročník na strednej škole
Seonghwa si obliekol tričko s dlhým rukávom a tmavú mikinu, aby v škole nijako nevynikal. Do tašky si zobral peniaze, aby ich oni našli na obvyklom mieste. Do školy sa vybral bez raňajok. Niežeby si nejaké niekedy dal. Rukávy bundy si stiahol nižšie a opatrne našlapoval na zamrznutý chodník.Musel si dávať pozor, aby nespadol, pretože nechcel mať na tele viac modrín, ako už mal. So sklopenou hlavou prešiel cez školskú bránu a snažil sa ignorovať okolitý svet. Keď ho nikto nezastavil počas jeho cesty ku škole, vydýchol si. Rýchlo vošiel dnu, neprezul sa a snažil sa v pokoji prejsť cez vrátnicu.
,, Park, prezuvky " ukázala na neho prstom vrátnička a napravila si okuliare. Seonghwa sa pousmial a jemne sa poklonil. Potichu sykol od bolesti, keď si natiahol boľavé svaly.
,, Prepáčte. Mám ich hore v skrinke. Už sa to viac nestane" zaklamal Seonghwa. Mal pocit, že jeho zoznam Ľuďom, ktorým klamem každý deň sa rozširoval každým dňom viac a viac. Zo skrinky si vybral potrebné učebnice na dnešný deň a zobliekol si bundu. Zavesil si ju na drobný háčik v skrinke. Vtom sa zabuchla skrinka a Seonghwa rýchlo odtiahol ruky, aby sa mu neprivrzli prsty v skrinke. Kútikom oka zachytil fialové vlasy. Zťažka prehltol a otočil sa tvárou v tvár Wooyoungovi. Wooyoung sa uškrnul a položil ruku na Seonghwove rameno. Jeho kamaráti mu zobrali tašku a začali mu prehľadávať vrecká, aby našli peniaze. Seonghwa sa mierne prikrčil, keď mu na zem vysypali všetky veci z tašky.
,, Dúfam, že ma dnes po škole počká táto pekná tvárička " uškrnul sa Wooyoung a rukou pohladil Seonghwu po tvári. Seonghwa však nestihol odpovedať rýchlo a tak dostal facku.
,, Á-áno, počkám"
,, To je ono. Poďme, nestrácajte s ním viac času " zavelil Wooyoung, odstrčil Seonghwu tak, že narazil do skrinky a odišiel preč. Seonghwa ignoroval, ako si ho okoloidúci študenti fotia, len skĺzol na zem a začal si veci ukladať späť do tašky. Cez slzy ani poriadne nedovidel na svoje ruky, no aj napriek tomu všetkému sa postavil, zamkol si skrinku a bez slova prešiel do svojej triedy.
,, Hej, kámo, si v pohode? " opýtal sa Seonghwu jeho spolu sediaci na poslednej hodine, ktorú dnes mali. Seonghwa prikývol a bradu si podoprel rukou, aby nezaspal.
,, Seonghwa, ja to myslím vážne. Mal by si to niekomu povedať"
,, Jaehyun, nechaj ma. Som v poriadku " odpovedal podráždene Seonghwa. Následne si začal nadávať v hlave. Musel sa takto správať, pretože keby mal kamaráta, Wooyoung by sa o tom okamžite dozvedel. A to by nedopadlo dobre. Keď zazvonilo, Seonghwovi sa stiahol žalúdok od strachu, už sa mu nechcelo spať aj keď bol stále unavený. Pomalými krokmi sa blížil k zadnému východu školy, kde ho skoro každý deň čakávala Wooyoungova partia na čele s Wooyoungom. Seonghwa sa prekvapene zastavil vo dverách, dvere ho buchli do chrbta a posunuli ho dopredu. Dnes ho čakal iba Wooyoung, opierajúci sa o stenu s cigaretou v ruke. Seonghwa prehltol. Wooyoung bol príťažlivý, no Seonghwa si myslel, že sa do neho zamiloval len kvôli tomu, že si jeho telo takýmto spôsobom vytvorilo akýsi ochranný štít. Keď si ho Wooyoung všimol, aj s cigaretou v ruke sa priblížil ku nemu a zahasil ju o Seonghwovu dlaň. Sykol od bolesti ale nepohol sa. Nesmel. A navyše bol na to zvyknutý.
,, Šikovný chlapec " pochválil ho Wooyoung a chytil ho pod krkom. Seonghwa zatvoril oči. Hnusili sa mu jeho dotyky, no ak sa chcel ráno zobudiť, nesmel namietať.
,, Daj sa na kolená, dobre Seonghwa?" zapriadol Wooyoung a Seonghwa poslúchol. Ruky si dal za chrbát a čakal čo sa bude diať. Wooyoung si začal pukať prsty na rukách. Vtom Seonghwu upútal predmet, ktorý mal Wooyoung opretý za svojím chrbtom. Bejzbalová pálka. Tú na neho ešte nikdy nepoužil. Odkiaľ ju vôbec zobral? Wooyoung si bejzbalovú pálku zobral do ruky a buchol ňou Seonghwu po tvári. Pevne zatvoril oči.
,, Vieš ako veľmi ťa nenávidím?! " zakričal Wooyoung a kopol do Seonghwu tak, že sa zvalil na zem.
,, Moji rodičia ma neznášajú, lebo som gay! Ale ty? Tvojej mamke je to jedno, pretože domov nosíš dobré známky! A ja? Ja som vždy ten druhý!" Wooyoung hodil pálku niekam za Seonghwu a kopol ho do brucha. Seonghwa sa s krútil do klbka, zrazu mu prišlo hrozne zle. Prevalil sa na kolená a povracal sa. Zo Seonghwových úst však vytekala len krv a žlč.
,, Ale vieš čo je najsmiešnejšie? Že ako príklad mi dávajú teba! Nenávidím ťa, n-nenávidím ťa... Nenávidím..." Wooyoung celý čas päsťami búchal o múr, jeho hánky krvácali, no bolo mu to jedno. Po niekoľkých minútach prestal a po lícach sa mu spustili slzy. Tvár si utrel zakrvavenými prstami a zviezol sa na zem vedľa Seonghwu. Chytil ho za vlasy a svoje pery pritisol na jeho. Seonghwa mal pocit, že sa znovu povracia. Ešte nikdy si nepripadal nechutnejšie ako v tejto chvíli. Wooyoungove pery boli drsné, slané od sĺz a okrem toho, Seonghwa cítil na jazyku chuť vlastnej krvi a žlči. Wooyoungov jazyk sa predral do Seonghwových úst a jediné na čo Seonghwa myslel bolo to, že tú nechutnú chuť musí cítiť aj Wooyoung.
Vtedy si Seonghwa uvedomil, že byť gejom prináša nešťastie. Že to je zlé, je to prekliatie. Že chlapčenské pery sú nechutné. Že musí nenávidieť všetkých gejov, bez ohľadu na to, ako sa daný človek volá, ako vyzerá. Bez ohľadu na to, že tak musí nenávidieť aj sám seba viac ako kohokoľvek iného.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
❄️❄️❄️
Šťastné a veselé Vianoce! Dúfam že sa vám všetkým splnia vaše želania. Nech si užijete ešte len začínajúce prázdniny, nech strávite čas s rodinou. Toto je môj vianočný darček pre vás, mojich verných čitateľov, ktorí ma neustále podporujú. Za všetko ďakujem!
