10.

30 3 3
                                    

Ukladala som veci keď som začula klopanie. Keď som povedala ďalej zpoza dverí vykukol Freddie. "Farrokh čo ty tu?"zvolala som na neho jeho skutočným menom. "Mendy ako ma voláš?"spýtal sa biedným hlasom. Prezrela som si ho. Bol iný. Vychudnutý na kosť,zblednutý a hlas nemal ako predtým. Toto bol iný Freddie. Odkedy mu zistili AIDS stále myslí na smrť. "Prepáč,Freddie ešte stále si neviem zvyknúť na tvoje umelecké meno. Čo tu robíš?"spýtala som sa a svoju danú činnosť som nechala tak."Idem za Michaelom kde je?"spýtal sa a hľadal ho po izbe. "Niekde sa vyparil ale mám taký pocit že za chvíľu je späť. Ako sa máš?"spýtala som sa. "Ako sa môže mať človek ktorý sa bojí že nakazí ľudí okolo?mám sa celkom fajn aj keď sa mi už čas môjho života kráti"povedal so smiechom. Zľakla som sa. Freddie opäť myslí na smrť. To nemôže myslieť vážne!"Fred prestaň. Už som ti x krát vravela že také nesmieš hovoriť"povedala som a chytila som ho za ruky. Boli iné. Skoro z nich vytŕčali kosti a boli strašne suché. "Mendy každý raz zomrie. Ja sa tak teraz cítim"povedal a pohladil ma po tvári. "Máš síce pravdu že každý raz umrie ale ty nie. Možno raz áno ale teraz nič také nehovor. Musíš ostať živý a robiť hudbu ktorá tak úžasne ľudí naplňuje a baví ich. Zostaň nesmrteľný"povedala som a jeho ruku som stlačila pevnejšie. Inokedy,keď som ho chytila za ruku strašne silno hekol,lebo ho to bolelo ale teraz bol ticho. Keďže vyzerá tak ako vyzerá,chudý,bledý a biedny usudzujem,že nemá ani stisk a ani silu. Takže preto nič necíti! pomyslela som si. "Tvoje slová vždy potešia človeka a ľudskú dušu ale teraz sa tak naozaj cítim"povedal a usmial sa. Chcelo sa mi plakať aké slová práve vyslovil. Nechcelo sa mi veriť že úžasný a nesmrteľný Freddie Mercury chce umrieť. Ako zabával ľudí na koncertoch. Ako tancoval. Ako ľudia spievali jeho pesničky s ním. Je to neuveriteľné že možno o pár mesiacov nás opustí kráľ rocku. Čo to táram?možno som len paranoidná. "Fred nie. Sme s tebou nezabúdaj"povedala som a vyšli mi slzy. "Vážim si to a ďakujem"povedal a ruku za ktorú ma jemne držal pobozkal na špičku palca. Mne slzy začali tiecť oveľa väčšmi ako predtým a tak ma objal. Nemôžem sa zmieriť s tým,že ma možno o pár rokov,mesiacov,týždňov,dní opustí najlepší chalan a kamarát. "A vôbec prišiel som aj za tebou. Michael mi povedal že včera si sa necítila dobre tak som ťa chcel vidieť. Neboj sa aj keby ti zistili neviem akú strašnú chorobu čo dúfam že nie tiež budem stáť s tebou ako aj ty si stála so mnou keď mne zistili AIDS"povedal a pozrel sa mi do očí. "Ďakujem Fred"povedala som a usmiala som sa. On sa na mňa usmial tiež a objal ma pevnejšie. "Mendy prišli ti výsledky.....Freddie ahoj"zjavil sa vo dverách Michael. "Ahoj"odzdravil sa mu Freddie a usmial sa. Michael prišiel ku mne a podal mi obálku. Všetci traja sme si sadli na posteľ a ja som ju šla otvoriť.
"Chlapci ja sa to bojím otvoriť"povedala som trasľavým hlasom keď sa mi pri otváraní triasli ruky. "Nechcete to otvoriť?"spýtala som sa a obom som núkala obálku. "Sú to tvoje testy tak to otvor ty"povedal Mike a ruky dal do obranného gesta. To si hovorí kamarát?!
"Prosím. Naozaj sa toho bojím"povedala som a pomaly sa mi liali slzy. Mike sa na mňa pozrel ľútostivým pohľadom a vzal si odo mňa obálku. Freddie sa na mňa povzbudivo pozrel a chytil ma za ruku.
"Neboj všetko dobre dopadne"pošeptal mi a pohladil ma po chrbte. Keď som sa pozrela na Michaela ostal so skamenenou tvárou. "Mike?čo sa deje?"spýtala som sa. "Povedz nám to aj keď to je niečo strašné"povedal Freddie.
"Mendy máš.........sklerózu multiplex"povedal Mike sklamane a slza si z oka našla cestu po jeho líci. Ostala som na neho pozerať ako na svätý obrázok. Vytrhla som mu papier z ruky a začala som ho čítať. Výsledky Amandy Stewart zo dňa 31.8.1991. Pri magnetickej rezonancii a CT vyšetreniu sa prišlo na to,že slečne Stewart bola zistená skleróza multiplex. Začala som nekontrolovateľne plakať. Prečo ja?"Neopúšťaj sa Mendy"upokojoval ma Freddie. Mike sa na mňa len so slzami v očiach pozeral. Vtom ma obaja objali. Je dobré,že má človek akú takú podporu. "Vieš,aké symptómy má skleróza?"spýtal sa ma Freddie. "Ako lekárka ich našťastie viem. Skoro také isté aké má aj Alzheimer len s tým rozdielom že sú viac agresívne"povedala som a utrela som si slzy. "My v teba veríme Mendy"povedal Mike a stále ma pevne držal v objatí. Keď sme sa všetci traja nejako upokojili Mike aj Freddie šli niečo robiť a ja som šla do kúpeľne. Pozrela som sa na seba. Za chvíľu budem vyzerať ako Freddie!z môjho plaču ma vyrušilo klopanie na dvere od kúpeľne. "Ďalej"povedala som a slzy som si utrela. "Mendy?si v poriadku?"spýtala sa daná osoba. Nevidela som ju pretože oči som mala zaslzené od sĺz takže som videla rozmazane. "Janet?čo tu robíš?"spýtala som sa keď som už mala oči potrebné na to,aby som videla koho to sem vietor odvial. "Mendy zlato moje"prišla ku mne a objala ma. Potrebovala som aj ženskú oporu a podporu a keďže s Lisou si nerozumiem Janet mi práve vpadla v hod. Snažila som sa aby som neplakala no moje slzy vyšli na povrch. Janet ma hladila po chrbte a upokojovala ma.
"Mike mi volal že si chorá tak som ťa prišla podporiť keďže určite viem že to je pre teba dosť ťažké"povedala keď sme sa odtiahli. "Je to pre mňa nočná mora. Je to stále pre mňa sen"povedala som a oprela som sa o umývadlo. "Som tu pre teba ak by si niečo potrebovala. A okrem mňa aj Mike,rodičia a ostatný"povedala Janet a chytila ma za ruku. "Ďakujem Jan"povedala som s úsmevom. "Nemáš za čo si mi ako ďalšia sestra. Nechceš ísť k nám?budeme sa o teba starať a Mike bude aspoň pokojný keď zistí že si u nás"povedala Janet. "Nie to nemôžem prijať. Je vás v dome veľa a navyše ja by som vám spravila zbytočné problémy"povedala som a ruky som si prekrížila na hrudi. "Veľa?veď som tam len ja,rodičia aj Randy. A starosti?ty?von koncom nie. Práveže mama bude rada že si u nás"povedala s úsmevom. "Neviem nie som si istá"povedala som neisto. "Prosím"povedala a urobila psie oči. "Dobre tak idem"povedala som a ona ma s radosťou objal. "Čo deti?nemôžem ich tu nechať samých"povedala som so strachom."Je s nimi Lisa. Tak poď"povedala Janet a ťahala ma do izby. Začala som sa baliť a potom sme zišli dole. Lisa akurát odniekiaľ vyšla. "Odtŕčaš kopytá alebo Janet aj s Michaelom chcú aby si šla preč?"prehovorila. "Smola takú radosť ti nespravím. Idem k Janet domov"povedala som a chytila som ju okolo ramien."A čo tam? sťahuješ sa?"spýtala sa Lisa a rozžiarili sa jej oči.
"Nie musíme sa o Mendy postarať"povedala Janet a vzala mi tašku.
"Nedokáže sa o seba postarať? že sa divím. Deti z detského domova sa o seba starať ani nevedia"zasmiala sa Janet.
"Mendy zistili sklerózu multiplex. Je to niečo ako Alzheimer"vysvetlila jej Janet keď videla,že Lisa nerozumie."Takže je dementná?to už bola od mala"povedala a stále sa smiala. "Sklapni lebo ti tie tvoje oči vyškriabem"povedala som a Janet ma len musela držať za zápästie aby som ju nezabila. "Len skús a uvidíš"povedala Lisa a stále sa smiala ako postihnutá.
"Dievčatá stačilo"oddeľovala nás Janet.
"A my už ideme"povedala a vybrali sme sa ku vchodu. "Takže tu budem s Michaelom sama?môžem to nejako využiť"povedala Lisa a falošne sa usmiala. "Skús sa ho dotknúť a zlomím ti ruky"povedala som jej blízko tváre.
"Mendy, Lisa prestaňte!"skríkla Janet. Obe sme sa na ňu pozreli a odtiahli sme sa. Lisa sa na mňa stále falošne usmievala a ja som jej ukázala že jej podrežem krk. Neskôr sme s Janet vyrazili von. Nasadli sme do jej auta a vyrazili sme k ich domu. "Môžem sa ťa niečo spýtať?"spýtala sa ma po chvíľke ticha."Jasné pýtaj sa"povedala som keď som sa asi hodnú chvíľu pozerala von oknom. "Miluješ Michaela?"spýtala sa ma moju "najobľúbenejšiu"otázku ktorú sa ma pýta asi každý. Nevedela som odpoveď. Povedať áno to by si už hneď myslela že spolu chodíme a povedať nie to by bola sklamaná. Janet je dosť vypočítavý človek. Vie každého a všetko dobre a dosť odhadnúť,vie si všetko domyslieť a má aj vlastnosť ktorú na nej "milujem" - tajomstvo ktoré jej poviete,vykecá každému a tým pádom už to vie možno aj celá zemeguľa. "Asi k nemu niečo cítim ale neviem či ho milujem. Potom čo sa medzi nami stalo tak ho asi začínam milovať"povedala som a v pamäti som si spomenula na noc s ním. Síce to dopadlo lepšie než som čakala ale stále mám výčitky. "Čo sa medzi vami stalo?"spýtala sa prekvapene a stále neodtrhla oči od vozovky. "Nič prečo?"spýtala som sa a v momente som ľutovala to,čo som povedala. "Okamžite to povedz. Už si s tým začala tak pokračuj"povedala. "No keď sa opil tak sa stalo niečo na čo budem asi do konca života spomínať"povedala som a zasmiala som sa. Keď som videla jej nechápavú tvár naznačila som jej čo myslím. "To je supérrrrr!"skríkla na celé auto a auto s nami trošku šlo do boku.
"Dávaj pozor na cestu ešte tu niekde nabúrame"povedala som a snažila som sa sústrediť. Janet ešte pol hodinu vrieskala a kričala od radosti keď sme konečne zastali pred ich domom. Vzala som si tašku a vošli sme do domu. "Mami som doma. A nesiem návštevu"povedala Janet keď sme sa vyzúvali na chodbe. "Janet ahoj. Mendy čo tu robíš?"prišla k nám Katherine a objala ma. "Mendy je chorá"povedala Janet po chvíľke ticha. Pohľadom som jej naznačila že jej veľmi pekne ďakujem samozrejme ironicky.
"Čo ti je Mendy?"spýtala sa ma Katherine ustráchane a chytila ma za ruku. "Je to na dlho,mami. Teraz nechaj Mendy odpočívať"povedala Janet a radšej sme šli do jej izby. Tam sme asi 2 hodiny rozprávali keď mi povedala že si mám ľahnúť. V momente keď som si ľahla viečka mi padli ako lopty na zem a zaspala som.

O niekoľko hodín neskôr
Zobudila som sa s veľkou bolesťou hlavy. Keď som sa otočila bola som v inej izbe a inej miestnosti. Podľa farieb a nábytku usudzujem že som v dievčenskej izbe. Sadla som si na posteľ a nahmatala som telefón. Hodiny ukazovali 15:27. Keď som otvorila mobil mala som niekoľko neprečítaných správ a dokonca aj článok. Prešla som do správ kde som mala mnoho podporných slov a povzbudenia.

Siedah:Mendy je mi veľmi ľúto čo sa s tebou stalo. Som s tebou a držím ti palce🥺❤️

Madonna:je neuveriteľné,ako život zachádza s vami,mladými, nevinnými dievčatami. Lieč sa aby sme spolu mohli zájsť von 😉. Moje palce  smerujú k tebe❤️.

Diana Ross:moja drahá Mendy čo sa s tebou porobilo?taká mladá dáma a už je chorá?držím ti palce a myslím na teba anjelik✨.

Princezná Diana:ja a naše kráľovstvo Ti v tvojej chorobe držíme palce a myslím na Teba. Drž sa❤️

Freddie:nezabúdaj na moje dnešné slová. Som pri tebe🙃❤️

Potešilo ma že mám toľko veľa podpôr a povzbudení. Najviac som asi prekvapená že o mojej chorobe vie aj princezná Diana a aj napriek tomu že má povinnosti si našla čas a napísala mi. V hlave som nemala totálne nič. Akokeby ste vzali gumu a všetky spomienky čo som mala v hlave ste vygumovali. Do izby prišlo mladé dievča s kudrnatými vlasmi. "Ako si sa vyspala Mendy?"spýtala sa ma a sadla si na posteľ. Absolútne som ju nepoznala. Pozerala som sa na ňu ako na zjav z neba. "Prepáč kto si?"spýtala som sa na čo sa ona len zamrzene pozerala.
"Mendy neblázni. To som ja Janet"povedala a chytila ma za ruku. "Ja žiadnu Janet nepoznám"povedala som a vyšla mi slza. Ona na mňa civela ako na zjav a svoju ruku z tej mojej odtiahla. Slza si z jej oka našla cestu po jej líci. Začala volať na svojich rodičov. Neskôr ku mne prišlo dosť veľa ľudí no ja som nikoho nepoznala. Vstala som a s plačom som utekala preč. Nevšimla som si nič a z veľkého schodu som spadla. Gúľala som sa po schodoch dole ako taká hruška a ležala som tam až pokiaľ ma niekto nenašiel.

Hey!
Čo vravíte? myslíte si,že Mendy naozaj pamäť odišla alebo to len hrá? každopádne teraz vás čaká dosť veľa smutných časti pri ktorých vám vyjde slza🥺😰. Užívajte, čítajte,píšte komentáre a votujte.

2176 slov ❤️


I JUST CAN'T STOP LOVING YOU🥺❤️ (Michael Jackson)Where stories live. Discover now