Prečo......[Kiribaku] (POZASTAVENÉ)

5.

Pov Kirishimi:

Ucítil som nejakú ruku na svojom ramene a prudké hodenie má na zem. Nestihol som ani zareagovať lebo mi zviazali ruky, nohy a zalepili oči aj ústa aby som nemohol kričať a vzpierať sa. Netušil som čo mám robiť. Bol som v šoku lebo toto som nikdy pred tým nezažil. Niekto mi naraz začal dávať nohavice a spolu s nimi aj boxerky. Dal ich dole a ucítil som ako niekto nado mnou začal robiť prievan rukami a ja som vedel že sa niekto vyzlieka. Neviem koľko ich tu je lebo keď som utekal tak som nevšimol si všetkých. Niekto mi odklepil ústa a strčil tam svojho kamaráta. Vzpieral som sa no nemal som veľmi ako lebo som bol celý zviazaný. Cítil som že si na mňa niekto sadol. Ucítil som ako mi niekto prechádza po kamarátovi a dúfal som že ma rýchlo niekto nájde a pomôže mi. Na moje sklamanie som mohol čakať ako dlho som chcel no nikto zatiaľ neprichádzal. Už už do mňa niekto chcel strčiť svojho kamaráta keď v tom sa v dverách asi niekto zjavil keďže som nevidel veľmi kto ale keď zakričal hneď som si uvedomil kto to je a dúfal som že on práve nepríde. Vo dverách stál Bakugo ktorí začal kričať niečo v zmysle nech idú odo mňa preč a nechajú má tak a následne sa asi za nimi rozbehol. Ja som tak len v hanbe stočený ako klbko ležal a chcel aby sa toto celé už skončilo. Po chvíľke ku mne prišiel Bakugo a čakal som len kým ma najprv nasmeje že sa neviem brániť a potom odmotá. Na moje prekvapenie sa nestalo nič. V kľude má porozmotával, obliekol a vtiahol si ma do objatia. Cítil som sa strašne trápne bakugo si o mne bude myslieť že som slabý, nemožný k ničomu ale na druhú stranu sa v jeho objatí cítim dobre. Bakugo mi povedal ze na to poobednajsie vyučovanie môžem zabudnúť že ideme ku nemu domov ja som iba kývol hlavou a nič nepovedal. Keď sme došli ku nemu tak sa ma opýtal či nechcem čaj ja som povedal hej a išiel si sadnúť na gauč. Bol som furt zaskočený a vystrašený čo sa pred chvíľov stalo. Keď sa Bakugo vrátil z kuchyne tak položil na stôl šálky s čajom a sadol si vedľa mňa. Panovalo medzi nami trápne ticho ktoré prerušil Bakugo. '' Kiri cheš sa porozprávať o tom čo sa stalo alebo račej nie? '' Ja som nedokázal nič povedať iba som sa rozplakal. Bakugo ma hneď obial a začal ma utešovať. '' Bakugo ja, ja som sa strašne bál. Neviem si predstaviť čo by sa stalo keby že tam neprídeš. '' na novo som sa rozplakal a Bakugo ma silnejšie obial. '' Kiri neboj ja som tu pre teba furt. A keď sa stane čokolvek tak ťa budem ochraňovať'' '' Ďakujem Bakugo'' Od unavi a vyčerpania sa mi pomaly začali zatvárať oči a ja som upadal do ríše snov.

Pohlad Bakuga:
Keď Kiri zaspal tak som ho zobral do svojej izby a položil na posteľ. Ja som, si ľahol vedľa neho a pozeral ako sa zo sna usmieva. Hrialo ma to u srdca vydieť ho sa usmievať. Jeho úsmev bol iný ako úsmev ostatných bol taký úprimný, milí, láskavý. Nenechám nikoho aby mu zase ublížil. S tou  myšlienkou som aj zaspal.

_______________________________________

Ospravedlňujeme sa že ste museli čakať tak dlho ale nevedeli sme sa ku tomu dokopať. Dúfame že ste si užili vianočné sviatky a prajeme všetko dobre do nového roku😘☺️.