Zlomená |Lando Norris|

18

Odísť od neho nebolo práve najľahšie. Neobzrela som sa, nechcela som vidieť jeho sklamaný výraz. Bolel ma pohľad na jeho smutný výraz, keď som mu povedala slová, ktoré počuť nechcel. Nechcela som mu ublížiť, nebolo to mojím zámerom nikdy. Je nevinný a rozhodne si to odo mňa nezaslúžil ale nemohla som. Ak by sme sa stretli v inú dobu možno by všetko dopadlo inak.

"Ellie hovor so mnou, čo sa stalo?" v diaľke som počula hlas môjho najlepšieho kamaráta, ktorý vyšiel zo sprchy. Ja som bola už prezlečená v jeho tričku a sedela som na posteli. Bola som zahrabaná vo svojich myšlienkach. Trápilo ma to. Samej mi bolo zo seba zle, vzalo ma to.

Vyznanie, ktoré mi povedal mi stále prebiehalo v hlave. Počula som jeho hlas, jeho silný anglický prízvuk, ktorý som na ňom zbožňovala, bola to ako pieseň pre moje uši. Znovu sa sa mi drali na povrch slzy, ktoré som zastavila až v sprche. On si bol vyznaním neistý ale ja som hltala každé jedno jeho slovo.  Povedal to tak ako nik iní, vedel správne formulovať vety a presne takéto vyznanie chce počuť každá žena.

"Zlatíčko prosím, nerád ťa vidím smutnú." videla som periférne ako si predo mňa sadá. Ruky mi položil na tie moje, ktoré boli späté v lone. Vyčítala som si to ale vzápätí som vedela, že som urobila dobre. Nedokázala by som to, znovu nie.

"Som hnusná sviňa Pierre." šepnem až sa mi hlas zlomí. Držím sa, snažím sa držať aby som sa nerozplakala.

"Nehovor to o sebe. Si to najmilšie dievča čo poznám. Pohádali ste sa s Landom? Ver mi udobríte sa rýchlo." hladil moje ruky, snažil sa ma upokojiť. Bola som si vedomá toho, že mu musím povedať pravdu. Nedokážem mu klamať, nedokážem mu nepovedať o takejto veci. Zožiera ma to zvnútra a musím to zo seba dostať von.

"Som, ublížila som tomu najnevinnejšiemu človeku na planéte. Zlomila som mu srdce. On, uf.... vyznal mi lásku Pierre, tak roztomilým a nádherným spôsobom až sa mi z toho podlamovali kolená. Ja som ho odmietla, jeho úsmev sa razom vytratil. Mňa samú to bolelo, pretože ho mám rada. Obľúbila som si ho, prirástol mi k srdcu. Vie ma rozosmiať, ukľudniť, všíma si čo chcem, po čo túžim. Cítim sa pri ňom v bezpečí, verím mu. Pierre ja som mu ublížila., ale nemôžem mu opätovať jeho city. Nedokážem znovu byť v neustálom strese o jeho život. Už dosť že sa takto bojím a tŕpnem."

Hovorila som šeptom. Hanbila som sa sama za seba. Nechcela som sa na neho pozrieť, bála som sa jeho výrazu. Ticho naplnilo izbu, nevedela som si ani len predstaviť čo príde. Lando je jeho kamarát.

"Uf nebudem klamať prekvapila si ma. Nečakal som práve toto. Pravdupovediac nečakal som to od neho ale keď si to tak vezmem už od začiatku sa k tebe mal. Chcel ťa urobiť šťastnou. Nebol rád, keď ťa videl smutnú, chcel úsmev na tvojej tvári. To, že si ho odmietla ťa nerobí sviňou, nikdy viac sa tak predo mnou nenazvi. Áno ublížila si mu, nebudem klamať ale ublížila si aj sebe. Máš ho rada, podľa toho čo vidím viac ako rada. Teba samú to mrzí a bolí.

Nikto ti nezazlieva to, že si si obľúbila iného chlapa. Neočakával som že ostaneš sama po Lucasovej smrti. Lando prišiel v nevhodnú chvíľu, no nikde nie je napísané že za pár mesiacov to nebude inak. Ty si zlomená, chápem tvoj dôvod, viem, že tŕpneš, bojíš sa pri každom závodnom víkende. Dobre viem, ako sedíš pri telefóne a čakáš kedy ti zavoláme s chalanmi či sme v poriadku. Nie je nič na tom zlé, keď nechceš žiť v strese a v neustálom strachu. Chápem ťa, určite to pochopí aj Lando.  Daj mu čas."

Dvihla som zrak k nemu, v očiach ma štípali slzy, niektoré neposlušné sa už kotúľali po mojich červených lícach. On si toho všimol, ruku natiahol k mojej tvári a zotrel mi ich.

"Neplač. Všetko sa urovná, daj tomu čas. Hlavne ho neodstrkuj ak bude chcieť byť s tebou." prikývla som na jeho slová. Hovoriť som sa neodvážila, určite by sa mi zlom hlas v polovici prvého slova a rozplakala by som sa ako malé dieťa. Bolí ma srdce, ťaží ma to.