Tesne pred koncom školského roka na Strednej Škole Teiko sa stala tragédia, ktorá zasiahla všetkých členov "Zázračnej generácie". Kuroko a jeho sestra Yuno spoločne odídu na Súkromnú Vysokú Školu Seirin kde obaja plánujú začať odznova. To však Yuno...
,,Ja neprehrám!" odrazu moje myšlienky prerušil Kiseho výkrik. ,,Je jedno ako dobre si s Kurokocchim zohratý, ale s tvojim basketbalom by si Zázračnú generáciu nikdy neporazil!" naštvane povedal Kise.
,,Zázračnú generáciu? Kagami chce... poraziť Zázračnú generáciu?!" pomyslela som si so zatajeným dychom.
,,Čo si to povedal?!" rozčúlil sa Kagami a už to vyzeralo, že z toho budú problémy.
,,Kagami-kun, prosím upokoj sa." povedal Kuroko s pokojným hlasom.
,,Sklapni!" skríkol Kagami. ,,Aj keby mi to malo trvať sto rokov alebo celú večnosť, jedného dňa porazím tú vašu Zázračnú generáciu!" povedal sebavedome Kagami smerom na Kiseho.
,,Tak na ten deň sa budem tešiť." uškrnul sa Kise. ,,Ak mám byť úprimný, Kuroka už do toho rátať nemôžeš, keďže je to tvoj spoluhráč, ale do tvojho zoznamu členov Zázračnej generácie asi jeden človek chýba, o ktorom ani nevieš..." povedal Kise a jeho pohľad sa obrátil smerom na mňa. ,,Nemám pravdu.... Yuno?" Odrazu všetky prekvapené pohľady boli obrátené na mňa.
,,O čom to hovorí, Yuno? Ty si tiež člen zo Zázračnej generácie?" prekvapene sa ma opýtala Riko. Nemalo zmysel to ďalej skrývať.
,,Všetko vám vysvetlím po zápase. Dôležitá je prítomnosť a pokiaľ viem, tak momentálne hráme zápas proti Kaijo, takže čo keby ste sa sústredili na to?" odvrknem so zamračenou tvárou a založím si ruky do kríža.
,,Vôbec si sa nezmenila, Yuno..." pousmial sa Kise a všetci sa následne vrátili späť k hre.
Minútu pred koncom poslednej štvrtiny Seirin získal loptu. Kagami bol pripravený dať kôš, keď v tom mu odrazu loptu z rúk vypichol Kise, ktorý sa následne s ňou chystal rozbehnúť na opačnú stranu ihriska. Avšak to netušil, že Kuroko stojí rovno za ním a než sa Kise stihol úplne otočiť, lopta mu už padala z rúk.
,,Čože?" prekvapene zamrmlal Kise.
,,Prepáč, nemôžem ti dovoliť len tak vyhrať." povedal Kuroko s vážnym výrazom tváre. Keď už cítil loptu na svojej dlani, potlačil ju dopredu priamo do Kagamiho ruky, ktorý následne vyskočil do vzduchu a dal posledný, víťazný kôš.
,,Yošaaaaa!!!"
Samozrejme, víťazné zvolanie musí byť. Seirin porazil Kaijo v priateľskom zápase 100 : 98. Bol to veľmi napínavý zápas. Moja pozornosť sa však zamerala na niečo iné, ako bol náš tím, ktorý doteraz nevie uveriť, že sme vyhrali. Kise po skončení zápasu stál na ihrisku úplne sám a jeho hlava bola mierne sklonená a jeho ramená sa trochu triasli. Bolo mi to hneď jasné.
,,Baka..." poviem, keď sa s vozíkom dostanem k nemu bližšie. ,,Teraz nie je tá správna chvíľa kedy by si mal plakať. A naviac, nie je to tým, že tvoj tím je slabý, chce to len viac tréningu aby ste sa naučili lepšie spolupracovať. Hovorím z vlastnej skúsenosti." poviem s jemným úsmevom. ,,Viem, že keby to bol skutočný zápas, nemali by sme šancu. Rada som ťa opäť videla, po tak dlhom čase..." poviem trochu smutným tónom, no na tvári som stále mala úsmev. Keď som sa mu otočila chrbtom, moje srdce bolelo a duša kričala.
,,Yuno!" odrazu zozadu zakričal Kise. Prekvapene som sa obzrela a našla Kiseho v rozpakoch. ,,M-môžeme sa neskôr porozprávať, len my dvaja...?" opýtal sa s červeňou na tvári. Jeho otázka ma šokovala. Po tom všetkom... Donedávna sa na mňa nedokázal ani pozrieť, pretože sa cítil previnilo za to, čo sa mi stalo.
,,Dobre..." To bolo všetko, čo zo mňa vypadlo.
O 30 minút neskôr sa Seirin začal schádzať pred školou. Ja som stála o niečo ďalej od nich a netrpezlivo čakal na Kiseho. O niekoľko sekúnd na to som ho zbadala ako vychádza zo školy cez vchodové dvere. Keď sa naše pohľady stretli, na jeho tvári sa objavil široký úsmev a jeho oči žiarili ako vianočný stromček. Tento pohľad som naposledy videla na Teiko, kedy v tom čase sme my dvaja boli spolu.
,,Prepáč, že mi to tak trvalo. Kasamatsu-senpai ma nechcel pustiť skôr." zadýchane mi vysvetlil.
,,Takže, o čom si so mnou chcel hovoriť?" opýtam sa s kamenným pohľadom. Po mojej otázke, Kiseho tvár zostala vážna.
,,V prvom rade, sa chcem ospravedlniť... za seba, že som ti nebol oporou, keď si to najviac potrebovala..." Jeho oči stratili iskru a jeho úsmev sa vytratil. Ten človek, ktorý teraz stojí predo mnou.... toho nepoznám.
,,A za druhé--"
,,Prepáčte ale.... Kto ste?" zvedavo sa opýtam s pohľadom do jeho prázdnych očí. ,,Mala som sa tu stretnúť s priateľom, ale očividne nemá čas."
,,Y-Yuno...?" v rozpakoch zamrmlal moje meno.
,,Čo bolo, bolo! Nechcem sa k tomu už viac vracať. Ten Kise, ktorý tu teraz stojí predo mnou, toho nepoznám a ani nechcem poznať."
,,Yuno...... Ja som stále tvojim priateľom??!" prekvapene na mňa vybehol Kise.
,,Baka! Počúvaš ma vôbec, čo ti hovorím?" celá červená na neho zakričím. ,,N-neviem o tom, že by sme sa oficiálne rozišli, takže..." poviem s červeňou na tvári a pohľadom pomimo.
,,Waaa! Yuno, milujem ťa!!" nečakane vykríkol, rozbehol sa ku mne ako taký buldozér a z celej sily ma objal.
,,Hey! Všetci sa pozerajú!"
,,Ale ja to myslím vážne..." povedal Kise s vážnym tónom hlasu. Potom sa odo mňa trochu odtiahol a jeho veľké, jantárové oči sa pozreli hlboko do tých mojich. ,,Milujem ťa, Yuno."
,,Čo tam tí dvaja riešia?" opýtal sa Hyuga-senpai, keď nás s Kisem uvidel neďaleko autobusu.
,,Oni sa poznajú?" prekvapene sa opýtal Izuki-senpai.
,,Poznajú sa viac než dobre." odpovedal Kuroko s jemným úsmevom.
,,Máme to brať tak, že tí dvaja sú spriaznené duše?" opäť sa ozval Hyuga-senpai.
,,Niečo také. Je to dlhá história. Raz vám o tom Yuno určite porozpráva." povedal Kuroko a s úsmevom si nastúpil do pristaveného autobusu.
,,Yuno! Odchádzame!" zakričal na mňa Hyuga-senpai.
,,Uvidíme sa neskôr." povedal Kise so širokým úsmevom a jeho prsty boli stále prepletené s tými mojimi.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Dobre.... Uvidíme sa neskôr." poviem s jemným úsmevom a po dlhom váhaní som konečne nastúpila do autobusu, ktorý nás následne odviezol späť domov.
