Bad Girl (DOKONČENÉ) ✓

Protiklady nás spoja?

Už som len cítila jemný prievan, ktorý ma ovanul počas jeho behu od mojej izby. Ale predo mnou sa neskryje.

„ Adrien Agrest, v tomto momente si mŕtvy!" Z diaľky som počula len jeho rehot.

„ Ty si tá výbušná a ja ten kľudný. Protiklady sa priťahujú, láska."

„ Akurát tak v Rokforte, kde by si medzi slizolinčanov ako debil úžasne zapadol." No nič, doriešime to doma. Ach, len dúfam, že to nevedia v škole, ináč ho nakopem do jeho krásneho pozadia. Preboha čo to trepem? Marinette, už si to priznaj, miluješ ho a ten večer sa ti s ním páčil.

„ Ty čuš!" Povedala som omylom nahlas, takže si mohol domyslieť, že sa rozprávam sama so sebou. Ale to svedomie si začalo prvé.

Cestou do školy bolo medzi nami hrobové ticho, čo sa mi vôbec, ale že vôbec nepáčilo. Ak niečo posral, tak odo mňa schytá niečo, čo bude mať trvalé následky a dopad na jeho budúcnosť. Nemienim si kaziť reputáciu v škole, ktorú som si len pred nedávnom vybudovala, aby som ako tak zapadla medzi ostatných. No hneď, ako som vošla do školy, začali všetci tlieskať. Ale prečo? Zrazu som zacítila ako ma niečia ruka drží vo svojej. Zrazu Agrest vydal zo svojich úst vetu, po ktorej som ho hneď začala fyzicky napádať.

„ Takže. Chcem vám všetkým oznámiť, že ja a Marinette sme oficiálne spolu a nikto sa k nej nepriblíži bližšie ako na 5 metrov, lebo po včerajšej noci to nikomu nedovolím." Zrazu som všade počula vety typu: „ Marinette, ty sa teda nezdáš." Alebo: „ Adrien, ideš." Dobre, dobre, nie je vám divné, že je prvýkrát v škole, lebo škola tanca sa nepočíta a prvý deň bol iba s riaditeľom a že ho tu poznajú ako keby sa nechumelilo? Ja som asi veľmi pozadu. Mala by som chodiť asi častejšie von na prechádzku a zapojiť sa viac do okolitého sveta ľudí. Ale sama. Ale v hlavnom prípade je podstatné, čo som mu veľmi zdržanlivo a s emóciami povedala.

„ Máš 5 sekúnd na to, aby si mi stihol zmiznúť z očí, aby si mal náskok pred svojou smrťou." Po tejto vete sa rozbehol a ja som za ním utekala tak ako nikdy. To viete, keď vás veľmi naserie a vy odhalíte aj svoje skryté schopnosti, o ktorých ste ani len vo sne netušili, že ich máte.

„ Poď sem ty idiot, práve s teba urobím vyhynutý druh!" Všetci sa na nás pozerali. A bolo mi to aj jedno, lebo viem, že všetci to berú ako zábavku. Ohohóó, ten to ale schytá, keď ho chytím! Po zákrute na chodbe som ho už nevidela. Tep som mala hádam vysoký po strop a krv sa vo mne len tak varila.

„ Doriešime doma, Agrest! A nepraj si ma, keď ma uvidíš!" Povedala som na celú školu. Zastavila som, lebo som si asi práve prerobila srdcový infarkt, čo som tak utekala za tým idiotom. Ukľudnila som sa a vošla do triedy. Ako náhle prešlo 10 minút z hodiny, som z vedľajšej triedy počula rachot. Vysvetlím vám, prečo nie sme s Agrestom vďaka bohu v jednej triede. Odpoveď je taká, že triedy sú rozdelené na dievčenské triedy a chlapčenské. Ďakujem každému, čo toto zriadil. Aspoň v tomto mám šťastie. Jeho tvár by som ešte aj na hodine nezvládla. Kým som dedukovala nad týmito vecami, učiteľka vyšla z triedy a bežala skontrolovať situáciu. To ktorý debil mohol byť taký blbý, že spôsobil taký rachot?

„ Prepáčte mi, len som vyliezol na skriňu, aby som tuto chalanom podal naspäť loptu, ktorá sa tam nechtiac dostala a zrútila sa." Že ma to nenapadlo skôr. Kto môže byť v tejto škole blbší ako Agrest? To už ani tá skriňa nezvládla jeho ego. Vďaka bohu nie som sama. Potom som sa už ani na hodine nevedela sústrediť a nedávala pozor kvôli tomu imbecilovi. A napokon to skončilo tak, že domov som išla konečne sama. Asi sa očividne bojí mojich krásnych slov, tak si drží konečne odstup. Zobral si moje rady k srdcu. Najbližšiu hodinu, čo som sa učila a telefonovala s Alyou, pretože bol v dome kľud, som konečne po dlhom čase oddychovala. Viete, ja zvládam viac vecí naraz. Ako aj písanie, tak aj telefonovanie. Pravdu povediac, neviem sa učiť bez toho, aby som ešte niečo ako doplnkovú činnosť nerobila. Alya ma upokojovala a vravela, že ma najbližšie príde pozrieť, aby som naozaj nespáchala atentát na Agresta. Zrazu som z kuchyne zacítila úžasnú vôňu. „ Hmm.. palacinky." Povedala som omámene. Tak počkať? Kto je sakra v našej kuchyni keď Agrest- . Vyšla som z izby ako naštartovaná formula 1 a v kuchyni.. Agrest? Odkedy vie to nemehlo variť po tom, čo skoro podpálil celú kuchyňu? Žeby si dohovoril lekciu na varenie? Moc vtipné. To by skôr tí ľudia skončili niekde na psychiatrii z jeho debility.

„ Ahoj láska, mám pre teba palacinky. Tvoje obľúbené."

„ Si to snažíš vyžehliť?"

„ Možno."

„ Ty si stalker, alebo čo?'' Ja naozaj prísahám, že sa mu vkradnem do mobilu a vymažem všetky kontakty. Kto vie, komu povedal, aby ma stalkoval. Počkať, veď on si robí všetko sám. Tak preto je všetko jeho úsilie tak chabé.

„ Áno, ale stalker, ktorý tak túži po tvojej omamnej vôni." Hneď ako som ochutnala tú palacinku, mi zabehlo a palacinka bola niekde v obehu medzi mojim žalúdkom a hrdlom.

„ Si v poriadku?" Spýtal sa vystrašene.

„ Odstúp, ak nechceš mať moju palacinku na svojej tvári."

„ Pomôžem ti."

„ Povedala som odstúp!" On odstúpil a sledoval, ako som sa sama na sebe hrala na záchranárku a snažila sa prehltnúť tú palacinku.

„ Z čoho ti tak zabehlo?"

„ To sa ma tak priblblo pýtaš alebo čo? Tie tvoje komenty mi zapríčinili odstav kyslíka na dobrú pol sekundu, čo už som myslela, že skapínam."

„ Láska, prepáč mi, to som nechcel. Ale vyzerala si zlatučko."

„ Ja ti takú vyhubujem, že sa ani ty sám nespoznáš."

„ Si naštvaná?"

„ Vieš nieee, keď som skoro umrela."

„ Ale prosím ťa, nedramatizuj, tak či tak by som ťa zachránil. Nenechám moju princeznú bez kyslíka. Jedine pri bozkávaní."

„ Vieš čo? Tento rozhovor nikam nespeje, idem asi do svojej izby." Zrazu som začula beh a dotknutie sa môjho zápästia v momente, keď sa pošmykol a so sebou stiahol aj mňa. Aké typické pre jeho osobu. ,,To sa ti zase ako podarilo zvrtnúť sa tak, že sme takto skončili?" Ležal na mne. No super.

„ Agrest, okamžite zo mňa zlez!"

„ Ale keď mne je tu hore tak dobre."

„ Okamžite odstúp!"

„ Toto mi nehovor, ja vždy dostanem to, čo chcem a práve teraz mám na teba chuť, tak prosím. Už to dovoľ." Povedal ako utýrané šteňa.

„ Hm, no ja nie a teraz zlez!"

„ Už to viac nevydržím." Povedal a v momente ma začal bozkávať na mojich perách a rukou sa dotýkal môjho stehna, po ktorom ma hladil. Neviem prečo, ale ja som sa.. pripojila? Prečo by mala byť túžba väčšia ako samotná nenávisť, keď cítim iba hnev? Alebo možno aj iné? A práve v tomto momente vážení, moje celé telo a hlavne ústa vypovedali službu a spolupracovali s tými jeho. Voňal po jazmíne. Mojej obľúbenej vôni toho starého Adriena.

Spomienka

„ Stalo sa ti niečo a-ak by si po-otroval teda po-otrebova-al pom-môcť t-tak."

„ Marinette, počúvaš sa? Stále koktáš, nevieš si to kontrolovať? Nie si malá, že by si mala nejakú poruchu ako malé deti. Najprv sa nauč rozprávať a potom sa budeme baviť."

„ Vieš.. mohlo ťa napadnúť, ak by si niekedy pán uráčil všimnúť, že láska má aj takúto podobu. Že sa niekto boji vypovedať city! Máš ty vôbec srdce?! Nenapadlo ťa ,že koktám len za to, že ťa milujem?"

Koniec spomienky

Pri tejto spomienke som sa načisto rozplakala a v momente povedala vety, ktoré mi tak ublížili.

„ Vieš.. mohlo ťa napadnúť, ak by si niekedy pán uráčil všimnúť, že láska má aj takúto podobu. Že sa niekto bojí vypovedať city! Máš ty vôbec srdce?! Nenapadlo ťa, že koktám len za to, že ťa milujem?" On sa na mňa pozrel s bolesťou v očiach a smutným výrazom. Vtedy som sa šklbla a odišla s plačom do izby. Už som nevládala vzdorovať. Už to nedokážem. Už sa viac nevládzem hádať s tým, ktorého milujem aj keď mi ublížil, ale ani sa mu pozrieť po tej situácii do očí. Tú nedostupnosť som si na ňom vybíjala, aby som ukľudnila moje zranené srdce. Nie vždy každý vie, ako bude reagovať potom, čo zažil. Bolí to. Bolí to tak veľmi. Ja som ho milovala a on ma odmietol. A až keď som ho začala nenávidieť, vtedy sa do mňa zamiloval. Malo to nejaký súvislý dôvod?

...........................................

Čo si myslíte? Ako to pôjde ďalej? Bude to pre Adriena také ľahké? Čo by ste robili na Marinettinom mieste?