Krása výskumov

Kapitola desiata

Ako prvý išiel na premenu doktorand Dominik. Všetko už bolo pripravené, keďže tesne pred presunom do vlčej dimenzie poslal správu, že je pripravený na premenu. Presun síce trval len osem sekúnd, ale presun do laboratória mu spolu s Martinom, ktorý si všetko veľmi zvedavo obzeral, zabral pätnásť minút. Martin takmer začal slintať. Bol nadšený z prostredia ako takého, no prítomnosť dvojnohých vlkov s krídlami na chrbte ho priviedla takmer do varu. Dokonca sa perfektne narovnal a dal si ramená dozadu. Predtým sa príšerne hrbil, no v novom svete chcel vyzerať poriadne. „Výborne, Martin," pochválil ho Dominik. „Ďakujem," poďakoval nesmelo mladší brat. V novom svete sa napriek napraveniu držania tela dosť veľa hanbil. Dominik sa usmial a pritúlil si mladšieho brata. Hoci mal Martin osemnásť rokov, mal stodeväťdesiaťpäť centimetrov. Dominik meral stodeväťdesiatjeden centimetrov a milovaný prostredný devätnásťročný brat Andrew tiež meria stodeväťdesiatjeden centimetrov.

Keď prídu do laboratória a doktorand je pripravený na premenu, usmeje sa a povie: „Môžeme začať s premenou." Nadýchne sa poriadne. „Dobre," zareagujú spokojne lekári a dajú mu sérum na premenu. Boli to tri priemerne veľké injekcie. Prvých päť minút sa nič nedialo, než sa sérum dostalo do celého tela. Potom nastala tá pravá zábava. Ozvali sa príšerné bolesti kvôli zmenám v anatómii. Dominik trochu skučal od bolesti, ale držal. Bolesť znášal veľmi dobre. Premena trvala desať minút.

Lekári nakoniec uvoľnili Dominikovi ruky a nohy a pomohli mu sadnúť si. Priviazaný bol z bezpečnostných dôvodov. „Ako sa cítite?" opýtal sa milo jeden z lekárov. „Zvláštne. Na jednej strane som rád, že som konečne tým, kým som chcel byť. Ale na strane druhej... Musím si zvyknúť na tú premenu. No nič ma nebolí a cítim sa dobre fyzicky. Aké dlhé mám krídla?" zareagoval spokojne Dominik. „To sme radi," zareaguje lekár, čo ho ako prvý oslovil, prezrel mu krídla a povedal: „Priemerne dlhé." „Juuu... To je dobre. Teším sa," usmial sa Dominik veľmi spokojne. „Dobre. Takže vás odvedieme do izby, kde si odpočiniete. Tá premena je dosť náročná na telo," dodal doktor. Dominik kývol hlavou. S lekárom spokojne išiel do izby, kde sa spokojne napil a ľahol si na pohodlnú posteľ. Má krásnu sivú srsť s tmavšími ryšavými vlasmi na hlave.

Martin, ktorý celú premenu sledoval, spokojne sedel na pridelenej stoličke a usmieval sa uvoľnene. Ako sa vrátil doktor, ktorý odprevadil Dominika do izby, aby si odpočinul, s kolegami vyšetril mladého Martina. Ako vzorky mu odobrali krv a vlasy, ako to bolo v prípade Dominika. Psychologický test aj u neho trval takmer dve a pol hodiny. Tiež si ten test užíval. Po celý čas bol uvoľnený, pokojný a spokojný s poriadne narovnaným chrbtom a ramenami dozadu, hoci ho to bolelo, nakoľko na to nebol zvyknutý. Po psychologických testoch si nechal husté čierne vlasy ostrihať na ježka. Vždy ten účes chcel skúsiť, no rodičia mu to nedovolili, takže až po bratovej premene využil tú šancu a nechal sa tak ostrihať.

Lekári mu po testoch rovno spravili kompletnú lekársku prehliadku - Martin ich o ňu požiadal. Doktori ho vyšetrili a rovno mu sami od seba vymasírovali príšerne stuhnuté ramená, krk a chrbát. Takmer celý čas masáže držal, no na extrémne stuhnutom bolestivom mieste trochu plakal, no vydržal. Doktori mu po masáži mu oznámili: „Ste zdravý, pán Martin, no pravidelne začnite cvičiť a aspoň raz za čas na masáže." „Keď myslíte, že mi to prospeje... Začnem teda cvičiť a budem chodiť na tie masáže. Môžem vás objať, prosím?" odvetil nesmelo Martin. „Áno," súhlasili lekári. „Ďakujem," nadšene poďakoval Martin a objal trochu lekárov. Ako ucítil ich jemnú hustú srsť, pritúlil sa k nim a naplno sa uvoľnil. „Máte tak úžasnú srsť," pochválil ich spokojný mladík. „Ďakujeme," dodali lekári.

V tej dobe Andrew podstúpil lekársku prehliadku kvôli predĺženiu života na tristo rokov. Síce sa trochu bál, ale usiloval sa byť čo najviac pokojný a uvoľnený. Celá kontrola trvala dve hodiny, nakoľko robili psychologické aj fyzické vyšetrenie a napriek protestom rodičov lekári ostrihali Andrewa celkovo na ježka. Andrewovi tá zmena urobila radosť. „Ako som dopadol v rámci testov?" opýtal sa zvedavo mladík. „Veľmi dobre. Dajte si dolu košeľu, prosím," povedala milo doktorka.

Andrew sa bez zbytočných rečí vyzlečie z košele. Doktorka Elvíra presunie košeľu na stoličku, vymasíruje Andrewa na krku, ramenách a chrbte, vďaka čomu sa Andrew poriadne narovná a perfektne uvoľní. „Prečo tá masáž?" opýta sa zvedavo mladík. „Lebo keď vám pôjdeme dať injekciu na predĺženie života, je lepšie, keď nebudete stuhnutý alebo len veľmi málo. A je lepšie, keď budete narovnaný," vysvetlila milo lekárka. „Aha... Rozumiem," zareagoval po krátkej úvahe Andrew. Rodičia ich v tej dobe sledovali. Nakoniec sa išli lekári poradiť, či dať Andrewovi injekciu na predĺženie života alebo nie. Porada trvala sotva pätnásť minút. „Andrew, vitaj medzi nami tristoročnými. Priprav sa na injekciu," oznámila mu milo doktorka. „Ďakujem," nadšene poďakoval mladík a veselo sa usmial. Rodičia ich spokojne sledovali a sedeli na pridelených stoličkách.

Dvaja kolegovia chytili Andrewa a perfektne ho narovnali. Nepúšťali ho. Andrew spokojne držal a nehýbal sa. Lekárka si vzala pomerne veľkú injekciu, pichla ju mladíkovi do jednej zo žíl a pustila mu sérum na predĺženie života. Po vytiahnutí striekačky s injekciou vyhodila injekciu a striekačku bezpečne vyhodila.

O päť minút začalo Andrewa celé telo mierne bolieť. Mladík sa usmial podvedome. Čakal, kedy skončí bolesť. Lekári ho sledovali pozorne po celý čas. Bolesť skončila asi o desať minút neskôr. „To je úžasné," povedal Andrew, len čo skončila bolesť. „To sme radi. Bolelo to?" usmiala sa lekárka. „Áno," kývol hlavou mladík. „Výborne. Malo to bolieť. Predĺženie života prebehlo úspešne," dodala lekárka a len čo ho jej kolegovia pustili, doktorka mu podala košeľu. Andrew si zobral košeľu, obliekol sa a dodal: „Ďakujem za predĺženie života." „Za málo," usmiali sa lekári. Rodičia boli šťastní, spokojní a vďační, že sa celý ten nápad podaril.