pussy slayer

41

Celý život mám pocit, že robím stále len zlé rozhodnutia. Celkovo, že môj život je jedno celé zle rozhodnutie. Úprimne neviem čím to je. Či tým, že nad všetkým premýšľam až veľmi dlho a nakoniec sa aj tak rozhodnem aj tak zle alebo to mám len proste v sebe a v mojom živote neexistujú dobré rozhodnutia. Ak mám povedať pravdu aj teraz pár hodín pred stretnutím s Massonom rozmýšľam či som sa rozhodla dobre. Naozaj chcem možno stratiť znova všetko ako sa mi podarilo už pár krát v tomto mojom pomerne krátkom živote? Od malička som bola vedená ísť si za tým čo chcem nech sa deje čokoľvek. Zlyhania neprichádzali do úvahy a keď sa náhodou stali mojom úlohou bolo ich automaticky napraviť a opraviť ich niečím iným ale stále rovnako lepším ako bolo to predchádzajúce. Vždy mi opakovali stále to isté dokola. Vzdelaní ľudia dobíjajú svet.  Lenže je to naozaj pravda? Prečo keď som vzdelaná nemám nič viacej ako ostatný. Kde som vo svojom živote zlyhala. Presne v ktorom bode. 

Sedím opretá o starú stoličku, ktorá ma pravdepodobne o desať rokov viac ako ja. Na nohách mám položený svoj ruksak do ktorého si opatrne vkladám čerstvo upečený koláč. Nikto ho nevie spraviť lepšie ako môj starký. 

"No čo máš nové v škole?" spýta sa a hneď si sadne na svoje typické miesto kde sedí vždy keď k nemu prídem. Veľmi dobre viem, že keď si tam sadne tak skoro neodídem. Lebo ako vždy začneme riešiť neskutočné množstvo vecí. A môj zvedavý mozog bude chcieť vedieť čím viac informácií.

"No čo ti budem hovoriť. Celkom ide" poviem s úsmevom na tvári. Hneď sa na jeho tvári objaví jeho typický úsmev, ktorý už poznám veľmi dobre. 

"Vieš čo ti hovorím. hlavne sa venujem škole druhé teraz nerieš. Lebo keď budeš staršia spomenieš si, že som mal pravdu" ako vždy mi začne hovoriť to isté čo vždy. A ja sa vždy snažím nájsť hlbšiu myšlienku tohto jeho "motta" lebo zatiaľ som naňho neprišla. 

"Veď ja viem" nahlas si vydýchnem.

"Ja chápem, že sa ti nechce vždy učiť. Niekedy si treba aj pofajčiť ale zároveň treba aj študovať. Pamätaj si vzdelaný ľudia hýbu svetom. Inak dopadneš ako ja" preloží si ruky a celý čas sa pozerá rovno na mňa. 

"Viem. Lenže je neviem čo chcem robiť ďalej" zúfalo poviem.

"To ešte príde ale pamätaj si rob to čo ťa bude baviť a napĺňať lebo ak nie tak to bude len strata času" 

Presne v tomto momente som si na sto percent istá to čo robím. Sebavedomím krokom sa vyberiem k Massonovi, ktorý stojí na opačnom konci ako som ja. Presne tento človek, ktorý stojí pár metrov odo mňa ma ako jediný robí šťastným a nech si každý hovorí čo chce. Ja veľmi dobre viem, že tohto človeka chcem a hlavne potrebujem spoznať viac a vidieť aj tú jeho tmavú stránku života. 

"Ahoj" poviem opatrne keď sa ocitnem vedľa neho. 

"ooo Ahoj" s úsmevom sa na mňa otočí. 

"Takže chcem vedieť pravdu" idem rovno na vec. 

"Stále rovnako nedočkavá" zhodnotí s úškrnom na tvári. 

"Prestaň. Nemám čas strácať čas" sadnem si na lavičku a čakám kým si sadne aj on. 

"Ako si želáš princezná" sadne si tesne vedľa mňa.

"No" pozriem sa rovno do jeho tmavých očí. 

"No fajn tak kde začať" nahlas si vydýchne. Na jeho postoji vidím, že mu to vôbec nie je prijemne. 

"od začiatku" navrhnem opatrne. Nechcem naňho zase až tak veľmi tlačiť. 

"No fajn. Hovoril som ti, že nemám rodičov. Zomreli keď som mal osem. Havarovali. No a mňa to dosť zasiahlo. Keďže nemám žiadnych súrodencov tak ma súd dal to starostlivosti jednému môjmu nevlastnému strýkovi, ktorého som skoro vôbec nepoznal. Nie že skoro ale vôbec" prekvapene sa naňho pozerám. Viem, že jeho rodičia zomreli ale nemyslela som, že keď bol až taký malý. " No a ten môj strýko býval dosť ďaleko od nás takže som sa musel za ním sťahovať. Prvých pár mesiacov to bolo v pohode. Videl, že mi rodičia chýbajú tak sa mi snažil vždy nejak zlepšiť náladu, kupoval mi darčeky, autíčka. Lenže postupom času to začalo byť inakšie" nahlas sa nadýchne. Až v tomto momente mu to začne byť viacej nepríjemne.

"čo sa začalo diať?" opatrne sa ho spýtam a povzbudzujúco ho chytím za ruku. 

"Začal sa ma dotýkať na intímnych miestach. Vždy mi hovoril, že to robíme preto aby nám bolo obom lepšie. Lenže mne to prijemne nebolo tak som to odmietal robiť. Ale keď som odmietol tak ma zbil, kvôli tomu že si ho neviem vážiť. Tak som potom keď som mal štrnásť od neho ušiel a presťahoval sa sem" rýchlo to ukončí. prekvapene sa naňho pozerám. Takže toto je ten dôvod prečo bol celý čas taký uzavretý a nehovoril nič o svojej minulsti. Neznášam toho chlapa čo mu to robil.

"Trvalo to šesť rokov?" opatrne sa naňho pozriem. 

"Tak nejak. Potom ako som od neho odišiel som mal menšie problémy. Prestalo ma všetko baviť a zmysel života som veľmi nevidel a jediné čo mi pomáhalo boli baby a box" ďalej mi vysvetľuje. 

"Ty boxuješ?" prekvapene sa naňho pozriem. 

"Hej, snažím sa tam zabudnúť na myšlienky, ktoré mi víria v hlave a hlavne zabiť čas. Preto som sa ti neozýval lebo som buď boxoval alebo som nemal náladu. A ty si bola vždy taká šťastná a vysmiata a nechcel som aby ti ju nejaká depresívny chalan kazil" konečne sa na mňa pozriem. Po takom dlhom čase konečne v jeho očiach nevidím žiadne múry, ktoré tam mal doteraz veľmi dobre viem,. že mi povedal všetky svoje tajomstvá a ja si to neskutočne cením. 

"Mal si mi to povedať už dávno. Vieš, že ja som ti chcel vždy len to dobre" jemne ho pohladkám po líci.

"Viem ale ja som ťa nechcel zaťažovať mala si toho dosť" rýchlo sa začne ospravedlňovať. 

"Na teba by som si vždy našla čas" usmejem sa. Lebo nechcem aby mal zlú náladu. 

"Chýbala si mi Grace" zašepká potichu.

"Aj ty mne Masson" opatrne si ho celého premeriam, každú jeho časť tváre a snažím sa ju zapamätať si. Priestor, ktorý bol medzi nami v tom momente zmizne a naše pery sa ocitnú v typickej dokonalej symfónií. Pravdepodobnosť, že to zajtra budem ľutovať je neskutočne veľká ale v tomto momente je to jediné čo chcem.