Frozen heart

38. Part

„Michelle, vstaň.“ Otvorím oči a uvidím Lucasovu vysmiatu tvár. Prekvapene sa na neho pozriem a až potom si spomeniem, čo sa medzi nami udialo. „Síce ťa nerád budím, ale začínam sa nudiť.“ Povie a nahne sa ku mne. Dá mi pusu na čelo a potom sa postaví. „Počkám ťa v obývačke.“ Povie a vyjde z izby. Zhlboka sa nadýchnem a rýchlo sa oblečiem. Nájdem svoj mobil a skontrolujem ho. Sakra, Alex. Okamžite vytočím jej číslo a napäto čakám, čo sa bude diať. „Že si sa unúvala, Snowová.“ Povie namrzene. „Prepáč, zaspala som.“ Poviem a v podstate to je pravda. „Okej, odpúšťam ti.“ Zasmejem sa. Ako mi chýbala. Aj Josh. „Nechceš mi prezradiť nejakú veľmi dôležitú novinku ohľadom tvojho života?“ Opýta sa a ja už viem kam smeruje. „Vlastne ani nie.“ Zahryznem si do pery a zavriem oči. „Ani tvoje zásnuby?“ Opýta sa a ja pevne zavriem oči. „No, ono sa to trošičku skomplikovalo vieš.“ Ostane ticho. Započujem dlhý povzdych. „Ja ti to vysvetlím, len nie cez telefón.“ Poviem rýchlo. „Aspoň mi povedz o čo ide.“ Pokrútim hlavou, hoci ona ma vidieť nemôže. „Zajtra. Všetko ti zajtra vysvetlím. Sľubujem. Už musím ísť. Pozdrav Josha, ľúbim vás.“ Poviem a rýchlo zložím. Zastrčím si mobil do vrecka nohavíc a vykročím. Vojdem do obývačky a zahľadím sa na Lucasa. On zdvihne svoj pohľad na mňa a usmeje sa. Postaví sa a vykročí ku mne. „Neviem ako ty, ale tento deň sa rozhodne zapíše medzi moje obľúbené dni.“ Povie a zastaví sa tesne predo mnou. „Ja už len čakám, kedy mi povieš, že si si robil srandu.“ Poviem s úsmevom. „Alebo sa zobudím v mojej posteli vo Francúzsku.“ Uškrnie sa. „Takže to by si chcela?“ Opýta sa a položí svoje ruky na moje boky. „Potom ťa musím sklamať.“ Povie a pobozká ma. Zaborím sa rukami do jeho vlasov a on sa usmeje do bozku. „Po tomto som sníval štyri roky.“ Povie, keď sa odtiahne. „Ani si nevieš predstaviť ako som sa cítil, keď mi Matt povedal, že si zasnúbená. Nechcel som mu veriť.“ Povie a ja sa od neho odtiahnem. „Lucas ja...“ Vojdem si rukami do vlasov a radšej sa mu otočím chrbtom. „Ako mu to môžem spraviť?“ Hlesnem a on ku mne podíde. „Ak ťa miluje, tak ťa nechá ísť.“ Povie a objíme ma. „Presne ako ja.“ Odtiahne sa a otočí ma. „On to pochopí.“ Usmeje sa. Preboha, čo som to spravila. Ja som ho podviedla a teraz sa s ním chcem rozísť. On tu bol pre mňa celé štyri roky. Vo všetkom mi pomáhal. Vyliečil moje zlomené srdce. To on ho dal do hromady, nie Lucas. Znovu od neho ustúpim a zadívam sa na neho. Ale cez to všetko, po všetkej bolesti, ktorú mi Lucas spôsobil, ho milujem viac ako kohokoľvek iného. Moja láska k Samovi nie je ani zďaleka taká veľká. „Michelle ja ťa už neopustím.“ Pokrúti hlavou a znovu ku mne pristúpi. „Teraz keď viem, že ma ľúbiš...“ Zadíva sa mi do očí a vezme ma za ruku. „...už sa ma nezbavíš.“ Cítim sa tak zle. Tak previnilo. „Mal by si odísť.“ Poviem a jemu sa v očiach mihne strach. Pravý nefalšovaný strach. „Nevidím dôvod.“ Povie neisto a zamračí sa. „Chcem byť sama Lucas. Odíď prosím.“ Vykĺznem z jeho ruky a znovu o pár krokov ustúpim. Zostane na mňa nehybne civieť. „Choď.“ Poviem. On sa ku mne znovu pohne a nahne sa ku mne. Uhnem hlavou a zrejme po prvýkrát ho odmietnem. Vzdychne si a odstúpi. „Fajn. Ale zajtra prídem.“ Povie a dá mi pusu na čelo. „Ľúbim ťa princezná.“ Usmeje sa a otočí sa. Hneď ako započujem buchnutie vchodových dverí, rozplačem sa. Skĺznem sa po stene na zem a začnem vzlykať. „Ty si taká krava, Michelle!“ Udriem sa po čele. Nenávidím sa, nenávidím sa, nenávidím sa. „Argh!!“ Skríknem a objímem si kolená. Prečo práve ja? Prečo sa to muselo stať práve mne? A prečo je Lucas taký debil? Radšej odišiel, než aby čelil svojím citom. Ak by vtedy neodišiel a priznal sa, všetko by bolo úplne inak! Ja by som o Sama zrejme ani pohľadom nezavadila. Vstanem a vojdem do svojej izby. Nájdem mobil a vytočím číslo na Alex. „Áno?“ Zdvihne to. „Alex, musíš prísť. Prosím. Rýchlo.“ Vzlyknem. „Michelle? Čo sa stalo? Prečo plačeš?“ Vyhŕkne. „Prosím príď.“ Na chvíľu je ticho. „Dobre, hneď som tam. Len prosím neurob žiadnu hlúposť jasné? Už som na ceste.“ Povie a zloží. Netrvá ani desať minút, keď zazvoní zvonček. S veľkou námahou vstanem a podídem ku dverám. Otvorím ich a vpustím Alex dnu. Zavriem a zmučene sa na ňu pozriem. Ona len roztiahne náruč a ja ju ihneď objímem. „Čo sa deje?“ Opýta sa a ja sa odtiahnem. Vojdeme do obývačky a posadíme sa. „Nechceš čaj?“ Opýtam sa a ona sa zamračí. „Tak to vysyp.“ Povie a ja prikývnem. „Ako už vieš som zasnúbená. So Samom. Spoznali sme sa na škole vo Francúzku a pred dvoma rokmi sme spolu začali chodiť. Ani nie pred týždňom ma požiadal o ruku.“ Poviem a na chvíľu sa odmlčím. Alex ma napäto sleduje. „Pred dvoma dňami som mala pohovor v jednej firme, no a keď som odchádzala ta ma zastavil Lucas.“ Podozrievavo sa na mňa pozrie. „Vedel o tom, že si zasnúbená?“ Opýta sa a ja len prikývnem. „Ako?“ Opýta sa. „Ešte pred tým som stretla Matta.“ Vysvetlím a ona prikývne. „Len sa chcel presvedčiť, či to je pravda. Povedala som mu, nech ma nechá na pokoji, no dnes ráno za mnou prišiel.“ Nechápavo sa na mňa zahľadí. „A čo je na tom zlé?“ Opýta sa. „No, konečne mi povedal, prečo sa na mňa vykašľal.“ Poviem a jej výraz tváre sa zmení. Akoby odrazu pochopila zmysel života alebo niečo také. Normálne by mi to prišlo komické. „Ja som to vedela.“ Šepne. „Ja som to vedela.“ Povie hlasnejšie a postaví sa. „Čo si vedela?“ Opýtam sa. „On-on sa do teba zamiloval však?“ Pozrie sa na mňa a potom sa doširoka usmeje. „Ale veď to je...“ Zháči sa a úsmev jej z tváre zmizne. „Preboha.“ Chytí sa za hlavu. „Čo sa dialo potom?“ Opýta sa a znovu si sadne. „Povedala som mu, že aj ja som ku nemu niečo cítila. No a potom sa to nejako zvrtlo.“ Odvrátim pohľad. „Ako to myslíš? Čo sa zvrtlo?“ Zhlboka sa nadýchnem a ujde mi jedna slza. Zotriem si ju a zadívam sa do jej očí. „Tak trošku som sa s ním vyspala.“ Šepnem a ona otvorí ústa dokorán. Odvráti pohľad a ja viem, že premýšľa. Celá Alex, všade musí hľadať súvislosti a rozmýšľať, prečo niekto niečo spravil. „Miluješ Lucasa?“ Opýta sa a ja prikývnem. „A čo Sam?“ Stuhnem. „Ľúbim ho. Ale nie tak ako Lucasa.“ Chápavo prikývne. „Alex čo mám robiť? Nechcem Samovi ublížiť. Ale ani Lucasovi.“ Pokrútim hlavou a ona si povzdychne. „Musíš sa porozprávať so Samom. Musíš mu o svojich citoch k Lucasovi povedať.“ Prikývnem. „Prečo práve ja?“ Opýtam sa a dám si hlavu do dlaní. „Ale no tak. Všetko bude fajn. Sľubujem.“ Objíme ma. „Mám ťa rada Michelle a nedovolím žiadnemu chlapovi aby ti takto ubližoval.“ Pozriem sa na ňu a pousmejem sa. „A čo myslíš ty? S ktorým by som mala ostať?“ Opýtam sa a ona zvážnie. Bezmocne pokrúti hlavou. „To netuším. Ale Michelle, musíš začať myslieť na seba. Nerieš komu svojím rozhodnutím ublížiš, ale či svojím rozhodnutím neublížiš práve sebe.“ Prikývnem a povzdychnem si. „Teraz musím ísť, pretože som ušla z oslavy a mama na mňa bude naštvaná.“ Až teraz si všimnem jej červené šaty a pousmejem sa. „Jasné, bež. Ďakujem ti. Za všetko.“ Obe sa postavíme a ja ju ešte raz objímem. „Pozdrav Josha.“ Usmejem sa a ona prikývne. Hneď na to odíde a ja znovu ostanem sama. Rozhodnem sa, že zavolám Samovi. „Ahoj, zlatko. Už ti je lepšie?“ Opýta sa ihneď. „No, nie tak celkom.“ Poviem a on zostane ticho. „Mohol by si zajtra ráno prísť? Musíme sa porozprávať.“ Poviem pokojným hlasom, no srdce mi bije ako šialené. „Samozrejme. Tak zajtra.“ Povie. „Zajtra.“ Zložím a snažím sa to predýchať. No tak to som zvedavá, ako to zajtra zvládnem.

Taká kratšia časť a v podstate o ničom ale veľmi som chcela pridať aspoň niečo, keďže teraz najbližšie 3 dni nepridám určite :( Dúfam, že v pondelok už pridám ďalšiu takže si počkáte trošičku :) Takže vote aj koment ak sa to páčilo :) Mimochodom ani neviete ako ma tešíte tými komentármi :3 tak sa mi to véééééľmi páči :3 ďakujem <3 a tiež chcem podotknúť, že už máme cez 10 tisíc readov!!!! :O Ľúbim vas :3 tak prajem zajtra príjemný piatok a potom víkend (a prázdniny :3) :)