6- Spomienky na staré časy

156 12 5
                                    


rozlúčila som sa s denkim a serom a šla k nemu. Dosť som sa bála.. "Ahoj" povedala som nakoniec. dostala som iba odpoveď "potrebuješ niečo..? a vôbec poznám ťa?" "chodíme spolu do triedy.. chcela som sa ťa len spýtať ako sa voláš a kto vlastne si.." povedala som neisto.
"Todoroki. Shoto Todoroki." keď som počula to meno prebehol mi mráz po chrbte. vedela som to.. "deje sa niečo?" povedal celkom neisto. " som rada že sa zas stretávame shoto.. ja som y/n.. y/n
l/n" hneď ako som to odpovedala tak ma objal. "dlho sme sa nevideli y/n.." povedal ako by ho to aj tak trochu mrzelo.
(flashback)
Mama musela ísť zas do nočnej.. no teraz je búrka, a ako by som sa nemohla báť keď mám len 8 rokov?! zavolala dom touyovi.. ževraj môžem prísť k nim! to je super, bývajú len tri domi od nás.. touya je môj najlepší kamarát, spolu s Keigom. Prišla som k nim a Touya ma už čakal pri dverách. Vošli sme dnu a šli sme do jeho izby. Shoto vypadni si taký otravný! bež sa hrať inde toto je moja izba! kričal touya na svojho mladšieho brata a ja som sa na nich smiala. aj keď naňho niekedy žiarlil, mal ho rád len si to nikdy nechcel priznať.
Shoto: nejdeme sa prejsť?
y/n: s radosťou.
Shoto: takk čo je nové?
y/n: u mňa ani nič.. prijali ma na UA stanem sa hrdinkou a porazím tých bastrardov v LOV. (povedala som s menším úškrnom)
Shoto: rád ti s tým pomôžem :)
y/n: to je fajn
*obaja sme sa zasmiali*
ešte pár hodín sme takto prerozprávali či už o spomienkách na naše detské kamarátstvo, tak o terajších novinkách. potom sme sa rozlúčili a každý šli na svoju izbu. ľahla som si na posteľ a začala plakať. nemohla som myslieť na nič iného ako na Touyu.

srdce v plameňochΌπου ζουν οι ιστορίες. Ανακάλυψε τώρα