Princess of Hell

7

Možno mala pravdu, ale pochybujem o tom že sa dá Lucifera, samotného kráľa pekiel oklamať.Nemala som v úmysle jej ublížiť, bolo mi ľúto že si to myslela, aj keď ona mne toho napáchala omnoho viac.

Vzala som si svoje veci zo skriniek a vyšla pred školu, dneska je veľmi krásny slnečný deň. Mám rada teplé a slnečné dni,  však ale ak daždivé a zamračené dni vždy znamenajú veľa. Počasie tým vyjadruje svoju naladu a moja sa tomu prispôsobuje.

Pred školou stálo auto, niekdo z neho na mňa mával, poznám tu osobu vôbec?
Kráčala som tým smerom, a však na chodníku pred autom som nezastala a kráčala ďalej, ak mával na mňa zamáva znova, alebo sa jednoducho príhovorý.
„Si snáď slepá ? Mával som na teba,"
Ozval sa.. jeho hlas bol veľmi.. príťažlivý. Otočila som sa a pozrela sa naň,
„Tak čo teda potrebuješ?",
„Nechceš odviesť? Ísť na kávu alebo obed?", jedlo zdarma? „Prečo nie,"
Jak niekoho jednoducho ukradnúť.. Pozvite ho na jedlo, ak je taký milovník ako ja nikdy neodmietne, jedlo sa neodmieta a ešte keď je zdarma!

Sadla som si do sedlá spolujazdca „Tak kam sa vyberieme?", dívala som sa pred seba, nelákalo ma skúmať jeho výzor, chcela som jedlo a ist domov, ano som nenažraná.
„Pôjdeme do reštaurácie ktorá je kúsok od školy, môžme sa spoznať a potom ťa odveziem domov,"
Zamyslela som sa nad tým čo odpoviem,
„chvíľu som si myslela že ma unášaš,"
Zasmial sa, asi som mala o ňom jednoducho príliš nízku mienku. Niektorý ľudia Vás prekvapia viac ako iný.

Vystúpili sme pred veľmi luxusnou reštauráciou, len som zízala, tak to si nechám páčiť! Vykročili sme spoločne dovnútra reštaurácie a usadili sa, moje myšlienky sa nachvíľu zatratili k Luciferovy a k peklu, k tomu ako krasne to tam bolo, ake magické veci tam žili. Neuveriteľné, no však teraz sa musím vrátiť do reality pretože ma čaká zaujímavý deň!

Objednala som si steak zo zemiakmi a zeleninovou prílohou. Myslím že je čas zistit ako sa volá môj 'unosca'.
„Ako sa voláš, ó môj únosca?",
„Volám sa Rick, ako znie tvoje meno Princezná?" Jedine slovo a v mojej hlave opäť kolovali myšlienky o Luciferovy,
„Niniane", odvetila som v rýchlosti a začala si pochutnávať na jedle ktoré stalo predo mnou .

„Chcel si sa rozprávať a spoznávať, dávam ti príležitosť spýtať sa ma čokoľvek," Dívala som sa priamo naň, dožadovala som si otázku, tu ktorú sa tak moc chcel celý čas spýtať.
„Je pravda to o Luciferovy?", zmätene som zakyvala hlavou, nechapala som čo myslí.
„Aka?",
„To že si ho oklamala a podplatili aby šiel s tebou," kvôli tejto otázke na mňa počkal, a doniesol priamo sem? To je ale hlupák!
„Nie, nie je to pravda a teraz, teraz ma prosím odvez domov, tak ako si sľúbil," moje plamene v očiach museli byt vydno, cítila som ako ma požiera hnev kvôli otázke tohto hlúpeho človeka.
Zaplatil, a vybrali sme sa k autu, posadila som sa na svoje predošlé miesto a pripútala sa. „Takže pre toto si ma vzal na obed?"
„Nie nie, neber to zle bola to len vec na ktorú som sa potreboval spýtať, ležalo mi to v žalúdku už príliš dlho vieš Ninane,"
,,Niniane,"
Prikývol.. dívala som sa na cestu, moje oči sa otvorili najviac ako mohli a moje hlasivky skríkli „Rick, kamión!" Rútil sa tak rýchlo a tak neovládateľné zavrela som oči a čakala.