V jeden pokojný nedeľný večer som sedela pri kozube, a hrala s Dracom šach, keď do obývačky vtrhla mama Narcissa.
„Deti, prerušte hru a choďte sa ihneď pobaliť, tatko zohnal lístky na Svetový pohár v metlobale," oznámila mama a následne odišla.
Ja som len pregúľala očami, ale na Dracovi bolo vidno nadšenie. Draco totiž hrával metlobal od malička a dostal sa aj do slizolinského družstva, ako stíhač. Samozrejme za pomoci tatka.
„Ty sa netešíš?" povedal Draco.
„Samozrejme že sa teším," zaklamala som.
Nemala som chuť ukazovať sa na verejnosti so svojimi rodičmi zaslepenými čistou krvou. Mám ich rada, ale toto je neetické. Hľadieť na to, či má niekto rodičov čarodejníkov, alebo muklov. Ja som s tým nesúhlasila, ale nikdy som to nepovedala rodičom.
„Ideš dohrať ten šach?" opýtal sa Draco.
„Nie, ja si už pôjdem ľahnúť, lebo zajtra skoro vstávame..."
Odišla som do svojej izby, ľahla si do postele a zaspala som.
Ráno, keď som vstala, pozrela som na hodinky, a zistila som, že už 15 minút meškám na raňajky. Rýchlo som vstala, popravila si posteľ, obula papuče a utekala som do jedálne, ktorá bola na druhej strane Manoru. Keď som prišla do jedálne, cítila som že atmosféra je napätá.
„Počula si to aj ty?" šťuchol do mňa Draco.
„Nie, o čom to hovoríš?" rozospato som sa opýtala.
„O tej hádke včera večer," povedal potichu Draco. „Tatko spal v hosťovskej."
„Prečo sa hádali? V noci som spala jak zabitá."
„To neviem presne, ale bolo to hrozné počúvať celú noc," striasol sa Draco.
Kým som sa rozprávala s Dracom, Winky, náš nový domový škriatok, mi naložil na tanier toasty a tekvicový džús. Potom mi toasty natrela špenátovo - ďatelinovou nátierkou. Vedela, že ju nemám rada, ale mama na tom trvala. Keď sme dojedli, išli sme si po veci do jednotlivých izieb. Ja som si medzitým umyla zuby a obliekla si nové šaty, ktoré mi tatko kúpil pred pár dňami. Mali krásne rukávy z hodvábu a bielu mašľu uviazanu na páse. Utekala som si do izby po kufor, ale náhle som počula výkrik mamy zo spálne. S Dracom sme sa tam išli pozrieť.
„Kde sú naše lístky Lucius?" kričala mama.
„Včera som ich položil, tu na tento nočný stolík," povedal tatko. „Ešte ráno tu boli."
„Accio lístky na Svetový pohár v metlobale!" vykríkla mama.
Zrazu z Winkinej zástery vyleteli 4 vstupenky.
„Čo robia naše lístky vo Winkinej zástere?" prekvapene som sa opýtala.
Winky sklopila zrak a povedala: „Eh...no Winky nechcela zobrať vaše lístky madam. Winky len chcela...vidieť pána Croucha..."
„Koľkokrát ti mám hovoriť, že teraz máš slúžiť nám, kým pán Crouch nepovie, že ťa potrebuje!" zvrieskol tatko.
„Winky sa hlboko ospravedlňuje, pane," plakala Winky.
„Za toto ti udeľujem trest," povedal tatko. „Musíš nám upratať celý dom 10 - krát."
„Áno pane," povedala so slzami v očiach.
„Ako môže mať niekto takého neschopného domáceho škriatka," povedala mama.
„Počkajte, keď sa to dozvie Crouch," povedal s úsmevom Draco. „Určite ju prepustí."
Winky odišla s plačom v očiach, a my sme sa premiestnili tatkovým osobným prenášadlom, ktorý vyzeral ako prsteň so zeleným drahokamom. Bolo to akoby sme sa vznášali, ale následne som s Dracom spadla na tvrdú zem, no rodičia si cupkali po oblohe dole ku nám.
Muž, ktorý mal na sebe červený bavlnený sveter, roztrhané džínsy nás oslovil. Bolo vidno, že to je mukel.
„Dobrý deň," pozdravil sa muž a divne sa na nás pozeral.
„Super outfity," smial sa.
„Čo sa smeješ, ty bezcenný mukel!" odvrkol tatko.
„Ako si ma to nazval, ty napodobenina Barbie!" kričal nahnevane muž.
„Čo je to Barbie?" pýtala sa mama.
Chcela som im to povedať, keďže mi to Hermiona vysvetľovala, ale nakoniec som sa rozhodla, že budem ticho.
Muž pregúľal očami a spýtal sa: „Máte lístky?"
„Áno," povedal znechutene tatko, podal mu lístky do rúk a rýchlo sme odišli ku stanom.
Na peknom pokojnom mieste, sme mali rozložený stan, najďalej od muklov. Zvonku vyzeral byť malý, ale vo vnútri bol obrovský, skoro jak Manor. Bolo to v čiernobielom štýle mojich rodičov. Moja izba bola krajšia, pretože som ju mala vyzdobenú trochu pestrými farbami. Dala som si tam aj malú vlajku chrabromilu, mojej fakulty, no mama s tatkom trvali na tom, aby som si ju dala dole. Boli trochu sklamaný, že som sa dostala do chrabromilu a nie do slizolinu. No mne to nevadilo, pretože som si tam našla skvelých kamarátov, Harryho, Rona a Hermionu. Však v stane som mala izbu úplne inú ako v Manore. Bola čiernobiela, ponurá a tichá ako celý náš dom okrem mojej izby.
Keď sme sa vybalili, išli sme ku štadiónu. Bol väčší ako celý Rokfort a všetci na sebe mali suveníry Bulharov a Írov. Ja som osobne fandila Bulharom a najmä Viktorovi Krumovi. Aj keď som veľmi nesledovala metlobal, poznala som Kruma, pretože bol v časopise Čarodejka. Po vysokých schodoch sme vyšli úplne hore, ale zastavil ma jeden chlapec, bol to Harry Potter.
