Elwova

4. Kapitola

Slnko zapadlo a všade sa rozlievala tmavá noc, dokonca aj mesiac ostával skrytý pod prikrývkou mračien, ktoré sa tak ladne vznášali po oblohe. 

Potom ako sa Walter pridal ku Kei a jej bratrancom prešli cez les do ich provizórneho tábora. Stany sa ledva zmestili pomedzi husto rastúce stromy a kríky, dohromady ich nebolo ani desať a vzhľadom pripomínali skôr bunkre pre myšacie rodinky. 

Kei ho viedla pomedzi až zastali pri jednom zo stanoch, Kei vošla no on zostal stáť ako prikutý k zemi, zmocnila sa ho panika, nemohol sa hýbať pred oči mu padala hmla a on bezmocne padal k zemi .

Keďotvoril oči od samého strachu div že sa neskotúľal z valandy. Nad ním stálGerald, cítil ako sa jeho dlhočízna bradaobtiera o Walerovu obnaženu hruď. Geraldove pery sa zastavili len párcentimetrov od tých Walterových, avšak akonáhle uvidel ako sa Walterove ocipomaly otváraju skrivil ich do obrovského úškrnu. Po miestnosti sa užrozhosťoval pridusený smiech.                          " Nenechajte sa rušiť" povedala Kei no prisadla sina okraj valandy.

"Už môžeš vstať Gerald" povedal Walter pretože Gerald eštestále sedel naklonený nad Walterom ochotný znovu pohotovo zasiahnuť.  Zamrmlalsi niečo popod nos no Waltera už zaujalo niečo iné. Miestnosť v ktorej saocitol bola ako rozlahlé more šátok, nevkusného priam výstredného nábytku.Zlaté čaše sa válali po zemi a nad kozubom visel strieborný vtáks rubínmi miesto očí.

 Akodlho musel byť mimo že sa dostali ažsem, veď ešte pred chvíľou stál pred miniatúrou stanu... Vtom sa rozhliadolnavôkol a pozornejšie si prehliadol steny. V podstate to ani nebola žiadnastena len provizórne deky prevesené cez hrubú tyčku na strope, vyzeral akonejaký giganticky stan. 

 „Počkať" Walter rýchlo vstal až sa mu zakrútila hlava a on znovu začalstrácať vedomie. Tentokrát nad nim naštastie nestál Gerald ale Kei. Vzhliadolk nej a donútil sa usmiať. „Nespoznávaš tieto steny?" opýtala sa Kei,všimla si jeho nechápavý výraz a pokračovala „ Poď niečo ti ukážem." Vzalaho za ruku a podoprela mu lakeť, pri dotyku ich rúk mu telom prešlizimomriavky. Vyšli von, slnko svietilo tak priamo, musel si rukou urobiť pomyselný štít aby vôbec niečo rozpoznal. 

No neboli v žiadnom meste anigigantickom stane, stál tam kde aj predtým... pri myšacom stane. „To ako?" aninečakal kým mu stihne niekto odpovedať už dychtivo pokračoval. „Tie stanynapája mágia, určite, čítal som o nich , vyrobili ich čarodejnice dekádydozadu aby mali pohodlie aj na tých najbúrlivejších dobrodružstvách." Vytrholsa Kei zo zovretia a začal si teraz už dôkladnejšie obzerať stan.

Práve rukouprechádzal po jeho útlych dverách keď ho Kein hlas vytrhol z ríše jeho nekonečnejfantázie. „Čo si?" snažila sa vyzerať znudene, no na jej tvári sa odrážal strach„nebudem to opakovať" precedila cez zovreté ústa, škripot jej zubov by oživilaj mŕtveho. Walter nervózne ustúpil dozadu až takmer pristúpil jeden zo stanov.„Čo by som mal byť?" chcel vyzerať vyrovnane, odhodlane no hlavu mu užpoplietol jej ľadový pohľad, cítil ako mu krv tuhne v žilách ako sa mu navlasoch tvorí námraza. Zmeravel od strachu. Kei vlasy sa vznášali vo vzduchuako prvý sneh a jej moc sa vznášala táborom ako zúrivé obláčiky.

No chlad sprevadzajúc  ju predpovedal istú smrť. Lístie na stromoch sa sfarbilo do biela, konáre silnejšie zovreli kmeň ochraňujúc ho pred chladom. Zo zelenej trávy sa stal zástup ľadových ostňov. Gerald a El vyšli zo stanu, čelá mali zmraštene, zuby zaťaté a pohľadom Waltera pribíjali k zemi mohutnými kladivami, ktoré kŕčovito zvierali.

 „Čosa deje?!" zúfalo skríkol no jeho ústa, hlas ani hlasivky už dlhšie nebolijeho, ako duch vo fľaši. Telo, jeho telo mu prišlo len ako pochabá schránka. Skúmal svoju tvár, pokožku mal ľadovo bielu, na kabát sa mu nabalil sneh. Zahľadel sa do svojích očí, zvierala ich prázdnota. Reval, kričal a stŕhal sa, jeho duša už dlhšie nepatrila jeho telu...

 Vznášal sa v obláčiku Kei moci no už necítil chlad, štiplavé bozky ľadového vetra sa mu vyhýbali. Jeho pohľad však zaujalo niečo iné. Oči, ktoré mu donedávna patrili, tú prázdnu schránku napĺňala čiernota. Gerald stále váhal no El sa napriahol a zahnal sa kladivom. Zasiahol.