vôňa driny

† Zavri chlebáreň †

Asi spadnem zo stoličky. Teda, spadla by som, keby na nej sedím.

Predo mnou bola obrovská garáž. V nej stále moje milované motorky z domu. Žeby mi ich mama nechala doviesť? To je ale divné. Sú tu moje dve motocrossové, a dve cestné. Mali tu byt tri motocrossové ale keďže mi fízli jednu zničili, už mám len dve.

Cez garáž sa dalo ísť von. A je tu veľmi veľa miesta. Toto je totálne skvelé.

Zavibroval mi mobil. Pozrela som sa kto mi píše.

~Mama~

Tak čo? Spokojná?

Odpísala som jek

Neverím že si mi ich nechala priviesť. Ale každopádne dík.

Je tu aj moja motocrossová výstroj.

Počkať... Čo aj je toto len sen? Pretože všetko čo sa tu deje znie nereálne.

Vyšla som z garáže aj so svojej úžasnej izby a išla som si doobzerať dom. Vyšla som na poschodie. Sú tu dve spálne a dve hosťovské izby. Samozrejme jedna obrovská kúpeľňa a taká menšia obývačka.

Zišla som späť dole do kuchyne. Otvorila som chladničku, len tak zo zvedavosti či sa tam niečo neobjaví. Skoro som spadla na zadok. Chladnička bola úplne plná. Takže vymenujem vám čo tu je.

Ryža s mäsom z husy. To je proste úžasné. Špagety s omáčkou a mletým mäsom. Palacinky. Kola a fanta. Dokonca aj víno. Potom šunka, syr, paprika, maslo, kečup. A rôzne lekváre a džemy.

Zavrela som chladničku a otvorila som mrazničku. V mrazničke boli mrazené veci ako mäso, syri a tak ďalej. No a zmrzlina a nanuky. Mňam. Čo tak začať nový život niečím takým? Nabrala som si plnú misku zmrzliny. Samozrejme, dala som si viac príchutí. Čokoláda, jablko, čučoriedka, jahoda, mandarínka, citrón, banán a vanilka. Mňam.

Popri jedení zmrzliny ma upútala jedna polička v obývačke. Na tej poličke bol porozkladaný alkohol. Niekedy by som spravila párty. Problém je v tom, že na ňu nemám koho pozvať.

Sama nad sebou som za zasmiala. Ešte to bude znieť že chcem kamarátov. No to isto. Pf.

Keď som dojedla ten poriadny kopec zmrzliny, išla som do garáže.

,,Tak lásky moje. Čo keby sme sa trošku previezli?" pohladkala som jednu z mojich motoriek.

Kľudne si myslite že som hrabnutá. Tak do toho. Ale v mojom živote sú motorky jediné čo mám. A skate ešte.

Dala som si prilbu, nasadla som na motorku a vyšla som z garáže.

Najprv som si len tak jazdila po meste. Čo tak ísť do lesa? Narazila som na lesnú cestu. Taká úzka, asfaltová cesta. Tak akože nie dík. Som v lese na to aby som si užívala prírodu, nie ľuďmi vyrobené cesty.

Keďže mám gumy do terénu, zišla som z cestičky. Iba tak som jazdila po lese. Neskôr som počula vrčanie motoriek. No to nebola moja motorka. Bolo ich viac. Zastavila som a zišla som z motorky. Pomaly som išla do predu. Predierala som sa lesom.

Keď som tam uvidela to čo som uvidela, zalapala som po dychu.

Predo mnou boli motorky a motorkári. Konajú sa tu závody.

Tak možno môj závodnícky život nekončí. Pribehla som späť ku mojej motorke. Nasadla som na ňu.

Trošku sa predvedieme. Pohladkala som svoju motorku.

Rozhodla som sa, že tam prídem. Zapíšem sa na závody a budem závodiť. A nie v mene Tajomného jazdca. Prídem tam normálne ako ja a ukážem im kto som.

A tak som aj urobila.

Na motorke som prišla medzi ľudí čo tam stáli. Všetci na mňa pozerali.

,,Hej ty nový! Poď sem!" zakričal na mňa nejaký chalan. Takže si o mne myslia že som chalan. Vyvrátim ho z omylu.

Pobrala som sa za tým chalanom čo má volal.

,,Idem závodiť. Zapíš ma." rozkázala som.

,,Počuj, toto je záležitosť o prachy. A navyše to nieje nijaký desať sekundový závod chlapče." vysvetlil mi ten chalan. Mal svetlo hnedé vlasy a hnedé oči. Mal vyšportovanú postavu.

,,Vyvediem ťa z omylu kamarát. Za prvé, jazdím už od piatich rokov. Za druhé, som profesionálna jazdkyňa," pri slove jazdkyňa sa zháčil, ,,a za tretie, som dievča." uškrnula som sa ale on to nemal ako vidieť keďže som mala prilbu.

,,Tak fajn. Meno?" opýtal sa už milšie.

,,Thea."

,,Robin." podal mi ruku.

,,Fajn. No koľko peňazí potrebuješ?"

,,Povedzme že, daj tri stovky. Ak vyhráš, vrátia sa ti z niekoľko násobnou sumou."

,,Nemusíš ma s tým oboznamovať. Viem ako to chodí." odbila som ho a dala som mu do ruky tristo eur.

,,Dík. Drž sa Thea." usmial sa. Ja som sa pripravila na štart spolu z ďalšími súpermi.

Keď sa ozval výstrel, všetky beštie zavrčali a vrhli sa do predu. Zatiaľ bol predo mnou akýsi chalan, no potom prišila zákruta a dobehla som ho. Zatiaľ som bola na čele všetkých motoriek.

Závodili sme už hodnú chvíľu.

Nakoniec som uvidela cieľ a ako prvá som do neho vošla.

Prišla som ku Robinovi a on mi podal moju výhru.

,,Dobre si sa držala." usmial sa.

,,Dík." zabručala som. Zrazu som počula ako jedna baba vrieska na nejakého chalana. Pravdepodobne jej frajer.

,,Ako si mohol nechať vyhrať nejakú k*rvu namiesto teba?! Ja tie peniaze potrebujem a teraz ich namiesto teba ma nejaká sprostá ženská!" ziapala a rozhadzovala popri tom rukami.

Viac som nepotrebovala. Rýchlym krokom som ku nej podišla.

,,Čo si to povedala? Vraj som k*rva? Hej? Tak to si sa asi ešte nevidela v zrkadle. Jaaj počkaj, ty si sa v ňom ani nemala ako vidieť, lebo hneď keď ťa uvidelo, prasklo lebo sa zľaklo tvojej odpornej, zmachlenej tváričky! A ešte raz ma niekto nazve k*rvou tak neskončí dobre. Takže nabudúce si rozmysli o kom ideš takto rozprávať." zavrčala som na ňu.

,,No to isto!" chrstla mi do tváre.

,,Ako myslíš." povedala som a dala som jej päsťou takú výchovnú.

,,A toto ešte nieje nič. Takže si nabudúce radšej zavri hubu. Pre istotu." žmurkla som sa ňu a vrátila som sa ku svojej motorke.

Ani som si nevšimla že všetci na nás pozerajú. A keď poviem všetci, myslím tým všetci.

Robin na mňa len pozeral s otvorenými ústami.

,,Zavri chlebáreň, lebo ti do nej vletí mucha." zasmiala som sa.

Robin sa akoby spamätal a zavrel ústa.

,,Tu máš moje číslo. Na najbližšie závody mi zavolaj." podala som Robinovi papierik s mojim číslom a odišla som na motorke domov.