Slabé miesto (One Punch Man FF)

3.

,,Maria! Maria!"

Maria okamžite stiahla prsty z klavíra, na ktorom sa už hodinu pokúša zahrať Primaveru od Ludovica Einaudiho. Tareou hlas zničil celú snahu. Jej izba a kúpeľňa boli jediné miestnosti na poschodí. A Tarea hneď spoznala podľa jeho dupania, pripadne kriku, keď sa náhlil po schodoch oznámiť jej niečo dôležité. Čo to asi dnes bude? Kedy vyjde nová časť jeho obľúbeného seriálu? Ktorý hrdina bol spatrený v našom okolí? Potrebuje peniaze na nálepky s hrdinami? Pomaly vstala z tmavej drevenej lavice a presunula sa od klavíra k jej veľkej manželskej posteli. Sadla si na čisto biely paplón a čakala, kým Tareo bez zaklopania vtrhne do jej izby. Mohla sa hocikedy zamknúť, ale necítila potrebu to robiť. Tareova spoločnosť jej nevadila.

Dvere sa otvorili a v nich stál jej malý brat so sklamaným výrazom v tvári. Čierne vlasy mal strapaté a pery smutne našpúlené. Díval sa do zeme a nohou ryl do jej fialového koberca. Toto nevyzeralo vôbec dobre. Maria si nahlas povzdychla a prekrížila si ruky cez prsia.

,,Mám jednu dobrú a jednu zlú správu," začal.

,,Začni tou zlou," vyzvala ho Maria a pripravovala sa na ďalšiu tragédiu v jeho detskom svete.

,,V noci niekto na našom sídlisku porazil Stingera. Je v nemocnici," hlesol Tareo.

,,To ma mrzí, Tareo. Ale uvidíš, čoskoro bude v poriadku!"

Naozaj ju to mrzelo. Nemala rada, keď bol Tareo nešťastný. Vždy ho utešila tým, že každý hrdina musí niekedy prehrať, aby sa stal ešte silnejším. No aj tak ho to vždy vzalo. Pri každom jednom.

,,Ale jeho ešte nikdy žiadne monštrum neporazilo. Čo ak teraz behá po našom sídlisku?"

Maria sa zamyslela. Keby je v okolí monštrum, zaznel by poplach. Je to u nich bežné. Monštrá sú súčasť ich každodenného života a hrdinovia majú za úlohu držať ich mimo bežný život. Za svoj život videla už pár monštier, ale žiadne ju neohrozovalo. Vždy sa práve včas objavil jeden alebo viacerí hrdinovia, aby zachránili ľudí, čo sa v nesprávny čas nachádzali na nesprávnom mieste.

,,Som si istá, že žiadne monštrum na okolí nie je," upokojila ho.

,,Chceš vedieť tu dobrú správu?" zajasal malý chlapec.

,,Samozrejme."

,,Prišiel Hideki! Čaká ťa dole! A všimol som si, že nesie aj nejaký darček!" zaškeril sa Tareo a s chichotom vybehol z Mariinej izby.

Maria ostala sedieť na posteli, ako obarená. Mal prísť dnes? Nahla sa ku krémovému nočnému stolíku a vybrala z neho darček zabalený v červenom baliacom papieri, na ktorý napísala ŠŤASTNÉ VÝROČIE. Ešteže si ho nachystala skôr. Aj tak ju jeho skorý príchod prekvapil.

Hideki bol jej priateľ, s ktorým sa poznala už od detstva. Býva v tom istom susedstve a bolo len prirodzené, že na strednej začali tvoriť pár. On bol obľúbený žiak a výborný športovec a ona mĺkva šprtka, ktorá sa venovala hre na klavír a knihám. Všetky jej spolužiačky jej závideli Hidekiho, no ona v ňom videla len obyčajného chlapca. Toho chlapca, s ktorým sa hrávala ako dieťa na dvore. Nadávala si za to. Možno by práve ona, ako jeho priateľka, mala v ňom vidieť dačo super špeciálne.

Vstala z postele a pomalým krokom zišla schody dole do kuchyne. Hideki bol vysoký a štíhly, hnedé vlasy mal uviazané v drdole a jeho smaragdovo zelené oči sa mu pri pohľade na Mariu rozžiarili. Na sebe mal modrú košeľu a modré nohavice. Škoda, že jej mama je v práci. Vždy je nadšená, keď Hideki príde. V ruke zvieral ružu a pod pazuchou niesol pečlivo zabalený darček.