Mafia v krvi

15.

Melanin pohľad:

Takže je to pravda. Moja rodina je mafia a kvôli nim tu teraz trčím! Argggh. Prišla som do Kylovej izby a z celej sily drbla päsťou do steny. Ako to mohli toľké roky predo mnou skrývať! Ach bože ešte šťastie že som od nich ušla lebo inak kto vie, možno by som sa vydávala už v 15-tich. Nenávidím celú moju rodinu. Otec im vykecá kto som, kde som a potom si sem nacupitká so zbraňou vystrieľa to tu a myslí že budeme normálna, fungujúca a šťastná rodinka. Preboha! A ešte si aj myslel že s ním pôjdem. Áno bola to moja šanca ako sa odtiaľto dostať preč, nechcem tu byť, ale neviem si predstaviť byť s nimi viac ako 10 minút v aute. Budem hocikde na zemi radšej, než s nimi. Áno k mojej rodine mám veľký odpor a hlavne keď zistím že ma vymenili za svoj dlh, za svoje životy. Jemne mi začala pulzovať ruka. Pozrela som sa na ňu a videla dotrhané a oškreté hánky. Fakt úžasné. Akože umriem tu asi ale nevadí. Ľahla som si do Kylovej postele, aj keď aj to sa mi hneď zhnusilo. Z mojich myšlienok ma opäť vyrušilo otvorenie dverí.

Kylov pohľad:  

Nechápal som mohla odtiaľto utiecť, vrátiť sa ku svojej rodine a miesto toho zostala tu. Ničomu nerozumiem. Pomaly som išiel za ňou, otvorím dvere od mojej izby a videl som ju ležať na posteli. Neplakala, netriasla sa, neobjímala sa, iba proste ležala a hľadela niekde pred seba. ,,Ja...mrzí ma to. Nemala si to vidieť" povedal som naoko ľútostne, pri tom mi je úplne jedno ako sa cíti. ,,Mňa nie" povedala pokojne. Fajn teraz už som stratený úplne. Pomaly som si sadol na posteľ. ,,Prečo si s nimi nechcela odísť?" opýtam sa. ,,Nie je to jedno? Som tu? Som. Tak sa nestaraj" odvetila nie veľmi príjemne. ,,Čo sa ti stalo?" opýtal som sa. Mala dotrhané hánky. Pozrel som sa na stenu a tam videl menšiu červenú škvrnu. ,,Nič" odpovie jednoducho. ,,Fajn ja len...no to je jedno. Každopádne dnes pôjdeme ku tebe domov a pôjdeš si zbaliť veci. Tvoji kamaráti Nora a Jeremy šalejú kde si takže im pekne vysvetlíš že niekde ideš alebo čo ja viem, vymysli si niečo a o nič sa nebudeš pokúšať, je ti to jasné?!" povedal som rázne aj keď veľmi pochybujem o tom že sa o nič nepokúsi ale tak čo už. Iba na mňa pozrela neidentifikovateľným pohľadom, zdvihla ľavé obočie a pretočila očami. Prudko som sa vystrel a chytil jej bradu medzi prsty. ,,Kurva nepretáčaj tými očami!" zavrčal som blízko pri jej tvári. Zamrkala na mňa a prekvapene na mňa čumela. Postavil som sa a opustil moju izbu. Je vážne divné že ešte nerobila žiadne problémy. Pokračoval som dlhou vedúcou do mojej pracovne. Otvoril som mohutné drevené dvere a vošiel do miestnosti. Na stole bola kopa papierov ktoré som musel pretriediť a ako som neskôr zistil tak aj na zemi a poličke. Sadol som si do koženého kresla a začal s papiermi. Po nejakej hodine som prišiel k objednávke zbraní, vybaveniu, koksu a ostatných drog. Zrazu mi niekto vletel do pracovne, skoro mi dvere z pántov vyleteli. Kriste to už som tu 3 hodiny. ,,Krista neučili ťa klopať?" zhúknem na Matta. Nervy mám, neviem čo mám robiť skôr a ešte aj on ma bude srať. ,,Prepáč, ale...ale došlo k menšej potýčke medzi Melanie a Derekom. Správa sa ako...ako ako utrhnutá z reťaze" habkal a bol viditeľne rozrušený. Do riti to tu nemôžem ani v pokoji pracovať. Nasrano kráčam po dlhej chodbe až prídem ku schodom. Ešte aj tá malá kurva bude prilievať vodu do ohňa. Zídem dole a ešte viac pridám do kroku aby som sa dostal čo najrýchlejšie do kuchyne odkiaľ bol počuť mierny hluk. Akonáhle som prišiel do miestnosti vidím ako Luke drží pevne Melanie ktorá sa snaží brániť a naťahuje sa za Derekom. ,,Tak čo už si sa upokojila?" povedal zjavne posmešne Derek. ,,Heej počúvaj upokoj sa inak zle skončíš Derek je tvrdý áno? Prestaň" Luke sa snažil zachrániť situáciu lebo vedel že keď sa Derek naserie je schopný ju rozštvrtiť. Melanie spravila niečo čo asi nikto z nás nečakal.  

Ahojte, mám tu pre vás novú kapitolu, dúfam že sa vám bude páčiť a spríjemní vám to ránko:)

Vaša Aness♥