Rebelka

1.

R e e c e

Jazykom som prešiel od krivky jej pŕs až po pupok a pokračoval nižšie. Vzdychala a ešte viac sa tlačila oproti mojim ústam. Ten zvuk vo mne vyvolával chuť, urobiť ju čo najlepšie. Robil som rád oral a ešte viac si ho vychutnával, keď to ovládala ona. A Rachel to vedela robiť parádne. Musel som sa jej odvďačiť, veď nie som až taký kokot, aby ma vyfajčila a nakoniec som ju vyhodil neuspokojenú z auta. Ťahala ma za vlasy a stonala od rozkoše, keď sa blížila k vrcholu.

„Ešte,... ano...ano, ...bože môj." Kričala a bolo iba dobre, že auto je tak utesnené, že z neho nevychádzajú žiadne zvuky.

To, že to ovládam s jazykom, už dobre vie, rozdávali sme si to tak často, ako to len šlo. Aj teraz, urobila sa na mojej tvári a kričala pri tom moje meno.

Ešte pár chvíľ sme oddychovali jeden druhému v náručí, čo bežne nerobím. Ale za takú fajku, trocha maznania pretrpím. Aby ste to nepochopili zle, s Rachel si iba vypomáhame, nie je moja frajerka a ani nikdy nebude.

„Určite neostaneš?" usmievala sa na mňa s tým umelo vybieleným úsmevom a ja som premýšľal, čo to odo mňa chce. 

Aha. „Nie, veď vieš, že musím dať na Lucasa pozor, určite už rozbil všetko, čo sa len dalo."

„Si dobrý kamarát." Opäť zaklipkala mihalnicami, ktoré mala tak dlhé, že vôbec nevyzerali prirodzene.

„To áno, veď ma poznáš." Prehodil som naoko.

Na Rachel bolo dobré to, že aká bola pekná, taká bola hlúpa. Mohol som si robiť, čo len som chcel, vedela, že spolu nechodíme, aj keď v to tajne dúfala. A keď som zavolal pribehla a pekne sme si to spolu užili. Nechcem aby si niekto myslel, že som hajzel a kurevník, ale spím iba s ňou. Viac báb, by znamenalo viac problémov, a to som vážne nepotreboval.

S bozkom a popratím krásneho večera sa so mnou rozlúčila a vystúpila z auta, pred jej domom. Ostal za mnou iba pach spálených gúm, ako som vyrazil.

O pol hodiny som parkoval v garáži, pozrel či som nespôsobil žiadnu škodu na aute, pre ktorú by ma zabili a smeroval na party, ktorú organizoval Lucas, môj najlepší kamarát.

Ukončenie druhého ročníka na univerzite je poriadny dôvod na oslavu. A najideálnejšie, keď má rodičov odcestovaných a my máme voľný dom. A keď hovorím o dome, je to vila obrovských rozmerov.

Už von som počul, ako sa hudba zmenila a hrala čoraz hlasnejšie. Našťastie okolo neboli domy, pre ktoré by sme si mali robiť starosti.

Prešiel som cez bočné dvere, aby som sa vyhol babám, ktorým som niečo sľúbil a nemám ani páru, čo to bolo. Ale radi sa pri tom zastavili a pripomínali to. Smeroval som do kuchyne, míňajúc páry, ktoré sa muchlovali pri schodisku. Už od dverí, som mohol vidieť, ako sa to tu rozbehlo. Dievčatá už tancovali na stoloch a Lucas sa k nim pripojil. Plastové poháre poprevracané a rovnako aj poniektorí účastníci ležali na kožených sedačkách. Už v hlave sa mi obracali kolieska, kto to bude ráno upratovať? Samozrejme, že ja.

S Rachel sme vyrazili čím skôr, aby som sa mohol vrátiť na party a ešte si ju poriadne užiť. To som bol preč tak dlho? Tu je, ale... chliev. A to nehovorím o tom, že táto party je iný level, než na ktoré sme bežne chodili počas semestra.

„Reece!" Skríkol na mňa zo stola Lucas a pokúšal sa tancovať naraz s dvomi babami. Jednu som z nich poznal, chodila so mnou na ekonómiu.

„Kamarát poď k nám." Iba som pokrútil hlavou a išiel si radšej dať drink.