Operácia Orbital Expres

12.kapitola - Basketbalový zápas

"Bohužiaľ, bielu čokoládu nemáme,"Ady sklamane vzdychol, pričom sa pozeral do zelených očí mladej čiernovlásky.

"Škoda,"vzdychla si a na chvíľu sa zadívala na blízke koláče. "Ale normálnu čokoládu máte, však?"

"Samozrejme,"prikývol a letmo sa pousmial. Našťastie, dievča si nevšimlo, že to bol falošný úsmev. Ady sa dnes vôbec nemal chuť na zákazníkov usmievať, pretože ho ostatní donútili sa obliecť do farieb kaviarne a teraz na sebe mal bielu košeľu a na nej svetlomodrú vestu s našitým nápisom Gochec.

"Dobre, tak si dám tú, ale horkú, nie mliečnu. Do nej by som poprosila štipku vanilkového extraktu a škoricu."

"Mám to. A čo tvojmu kamošovi?"hlavou ukázal na chlapca pri nej, ktorý sa zasnene pozeral do zeme.

"Jemu regulérnu čokoládu."

"Čo mu je?"spýtal sa, zatiaľ čo miešal čokolády.

"Premýšľa. Máme tu totiž prípad."

"Zdalo sa mi, že nie ste odtiaľto, ešte som vás tu nevidel. Počkať prípad?"povedal prekvapene po chvíli.

"Áno, sme tak trochu detektívi a dostali sme sa do istej šlamastiky, práve tu, v Saint Bartholomew. Je to pekné mesto."

"To je,"pousmial sa. "Takže detektívi, hm? Musí to byť zaujímavá práca, čo?"

"Skôr hobby, stále sme v škole. Našťastie už máme prázdniny, tak sa tomu môžeme venovať viac."

"A to ste len vy dvaja? Vy si vystačíte?"

"Vlastne sme štyria, ďalší zbiera dôkazy a jednu máme novú, tá sa iba zaúča."

"A kde sú?"

"Ako vravím, zbierajú dôkazy."

"Tak, nech sa páči, bude to šesť dolárov,"položil Ady dva plastové poháre na pult.

"Nech sa páči,"dievča mu podalo šesť dolárov.

"Tak nech sa vám darí,"povedal Ady s úsmevom.

"Ďakujeme. Dovidenia!"zakričala, drgla svojho kolegu, podala mu čokoládu a spolu odišli.

"Čo tu robíš, Ady?"ozval sa spoza neho Mysty. "Volám ťa už desať minút, kde si? Nevidíš na monitor?"

Ady sa v tej chvíli pozrel na monitor počítača, kde svietila správa od Mystyho.

"Prepáč, zakecal som sa."

"S kým? Zase tu bola tá prsnatá blondína?"

"Nie, to...Nerieš,"prehováranie vzdal zdĺhavým výdychom. "Čo si chcel?"

"Potrebujem ťa dole. Vystrieda ťa Fast."

"Kde vôbec je? Dnes som ju ešte nevidel."

Zrazu sa dvere do kaviarne prudko otvorili a v nich stála Fast ešte s rozstrapatenými vlasmi.

"My o vlku..."povedal Mysty a obaja spolu zašli dozadu. Mnohí by si mysleli, že idú do skladu, pretože naozaj sa blížili k veľkým oceľovým dverám. No len málokto vie, že za tými oceľovými dverami sa nachádzal malý výťah, ktorý viedol do tajnej, podzemnej základne Rogue Five, ktorú si osobne dali postaviť a aby nebola búdka v strede ničoho nápadná, obstavali okolo nej kaviareň, ktorú pomenovali Gochec a začali v nej zarábať peniaze - po prvýkrát v ich živote - legálne.  

Ich tajná základňa bola dosť iná ako tá, v ktorej ešte pred tromi mesiacmi operovali v Nemecku.

Táto bola rozdelená na viac oddelení. Jedno bolo na prípadné prespanie. V ďalšom sa nachádzala vypočúvacia miestnosť a malé väzenie (Mysty myslel na každý prípad). Ďalšie oddelenie obsahovalo počítače, ďalšie vybavenie, potom tu bola strelnica, experimentálna miestnosť, najväčšia miestnosť na plánovanie akcií a - samozrejme - chladiareň a sklad pre Gochec.

"Prečo si ma volal?"spýtal sa Ady, keď vystúpili z výťahu. Mysty neodpovedal hneď, ale zamieril k oceľovým dverám (za ktorými sa tentokrát nachádzal sklad) a otvoril ich.

"Chcel si mi ukázať náš sklad? Ten som už videl."

"Kde to všetko je?"

"Kde čo všetko je?"

"Predvčerom som objednal zásoby na ďalší mesiac. Mali prísť včera a teba som poveril tým, aby si ich zaplatil a naukladal sem. Kde sú?"

"To si mi povedal kedy?"vyskočil.

"Predvčerom predsa!"

"Také niečo si mi nikdy nepovedal!"

"Nie?"Mysty čakal len na tento moment. "Bavili sme sa predsa o basketbale, ako sa tešíš na budúcotýždňový zápas Sacramento Knigs proti New Orleans Pelicans. Spomínaš si?"

Ady sa chvíľu pozeral do stropu na jednoduchú lampu, potom však zatvoril oči a tým dal Mystymu znamenie, že si spomenul.

"Do riti,"vydýchol.

"Veru, do riti,"povedal Mysty vyťahujúc mobil.

"Čo robíš?"

"Snažím sa to ako - tak zachrániť."