Operácia Orbital Expres

3.kapitola - (Ne)šťastný deň

"Dobré ráno, svet!"povedal muž v šedom župane, zatiaľ čo si naťahoval časti tela, ktoré sa mu ešte stále neprebudili.

Vošiel do malej kuchyne, kde si chcel spraviť kávu, no tá nebola na zvyčajnom mieste.

"Kde som ju včera dával?"spýtal sa samého seba.

Keď sa však otočil a uvidel obývačku, pochopil, kde má kávu.

U seba doma.

"A do riti,"zanadával a chcel sa vrátiť do izby, no vtom si uvedomil, že tam pravdepodobne bude osoba, s ktorou strávil včerajší večer a pravdepodobne aj noc a nechce, aby ho videla, preto sa rozhodol, že vyjde von oknom.

Na sebe však mal župan a pod ním iba trenky, čo nehralo v jeho prospech.

Pozrel sa von z okna a našťastie pred bytom uvidel svoje čierne auto. Tým pádom bol stav vyrovnaný.

Nebol taký však dlho, keďže si chlap uvedomil, že sa nachádza na štvrtom poschodí, z ktorého asi len tak neskočí.

"Do riti, prečo sa toto vždy musí stať iba mne?"spýtal sa sám seba. Keďže však bol dobrodruh (ako to sám o sebe tvrdil), otvoril balkónové dvere, nadýchol sa a začal zliezať dole. Keďže toto bol jeden z mála panelákov, ktorý nemá požiarne schody na kraji budovy, muž musel zapojiť svoje svaly, aby sa visiac udržal na balkóne. Tam sa rozhojdal a dopadol na balkón nižšie. Takto sa dostal až na prvé poschodie, kde vo vnútri uvidel prechádzať sa nahú ženu. Pousmial sa a chvíľu sa na ňu pozeral, až do chvíle, kým si ho nevšimla. Vtedy si rukami zakryla telo a skríkla. Muža strhlo, znakovo sa ospravedlnil, zoskočil z balkóna a rýchlym krokom sa dostal k svojmu autu.

"DO RITI!"vykríkol tretíkrát za dnešné ráno, keďže auto bolo zamknuté a kľúčiky mal na štvrtom poschodí.

"To je paráda, musím sa vlámať do vlastného auta. Fakt skvelo sa tento deň začína."

Našťastie mal vo vlámačkách prax, takže bol vo svojom aute za niekoľko sekúnd. Vedel aj to, ako ho naštartovať bez kľúčov, čo mu pomohlo a onedlho už bol na ceste a počúval najnovšie pesničky.

"Súťažná otázka na dnes znela: Prečo zjedia Číňania viac ryže ako Japonci? A odpoveď?"

"Ja by som povedal preto, že im viac chutí,"povedal chlapík na linke.

"Lebo je ich viacej,"vykríkol muž v aute na rádio, ako keby to niekto v štúdiu počul. "Idiot."

"Bohužiaľ, je to nesprávna odpoveď. Vedel by si odpovedať ty, Phil?"

"Neviem, neviem, Brian, je to zapeklitá otázka,"odpovedal jeho partner.

Muž sa iba pousmial a pokýval hlavou.

"Ako si tak prezerám správy, ktoré ideme vysielať, vidím, že dnes je sviatok všetkých zlodejov,"povedal Phil, pričom muž spozornel. Nenazýval by sám seba prvotriednym zlodejom, no niečo už na svojom konte má, a už dva týždne ho nezatkli a ani nič neukradol, takže by bolo dobré mať nový kšeft.

"Práve dnes večer sa v miestnom najstaršom hoteli bude konať ples spojený s otvorením novej  sekcie renesancie, ktorá sa v našom meste zdrží týždeň. Najdrahším predmetom tejto sekcie bude Fabergého vajíčko, požičané priamo z Ruska. Takže, všetci zlodeji, ktorí by si chceli privyrobiť, vymýšľajte plán, lebo vajíčko tu bude iba do polnoci!"

"Vďaka za radu, Phil,"pousmial sa muž. "Odtiaľto to už preberiem ja."

"Ďakujem, mami, že si na mňa bola taká zlá,"povedal muž v obleku, zatiaľ čo kráčal s baterkou v ruke podzemnými zatuchnutými tunelmi plnými pavučín, špiny a potkanov.

Ako malý sa v tých podzemných tuneloch hrával. Nie preto, že by tam bolo nejako pohodlne (čo nebolo), ale hlavne preto, že mu to mama zakázala. A spravila dobre. Keby ho tam pustila, prestalo by ho baviť chodiť tam a dnes by nevedel, ako sa pod múzeum dostať.

Aj jeho pamäť však bola deravá, preto si ešte predtým, než sa vydal na akciu, na papierik nakreslil sieť všetkých tunelov, ktoré boli pod mestom.

Zrazu sa dostavil pred zhrdzavený rebrík vedúci nahor.

Neisto sa pozrel do svojho plániku, hneď potom späť na rebrík a druhýkrát na plánik. Keď si uvedomil, že sa nachádza tam, kde sa chcel nachádzať, mykol plecami, schoval plánik aj baterku a začal liezť.

Na vrchu na neho čakala slepá ulička v podobe dlaždíc.

"Ľutujem tých, ktorí tu pracujú ako ochrankári,"vzdychol si chlap. "Za toto ich vyhodia."

Oboma rukami sa plnou silou zaprel do dlaždice nad ním, ktorá po chvíli povolila a o niekoľko milisekúnd na to tvrdo dopadla na ostatné dlaždice v miestnosti. Muža, ktorý sa práve vytiahol a uvedomil si, že je na záchodoch, prekvapilo, že sa dlaždica nerozbila, no bol rád, keďže ju tam mohol naspäť vložiť bez toho, aby si niekto všimol jeho príchod.

Hneď potom sa priblížil k zrkadlu, kde sa upravil, usmial sám na seba a sebavedomo vyšiel zo záchodov.

Ocitol sa vo veľkej tanečnej sále, na ktorej bokoch sa na mramorových podstavcoch nachádzali rôzne malé artefakty. Muž si pomyslel, že toto je tá renesančná sekcia.

Viac ho však zaujímalo to ruské vajce, o ktorom nevedel, kde sa nachádzalo.

Našťastie hneď pred sebou mal plánik celého hotela, na ktorom uvidel nepríjemne vyzerajúci sivý štvorček, ktorý bol označený ako "Trezor".

"Do riti,"zaklial pomaly a potichu, nespúšťajúc oči z plániku. Hneď nato vybral ten svoj a začal ho študovať. Raz začas prebehol očami od jedného plániku k druhému, aby sa utvrdil v tom, že má pravdu, ktorú v konečnom dôsledku aj tak nemal, a aj keby mal, nebola by správna pre neho.

"Nie zase Madrid,"vzdychol si napokon napol sklamane a napol vystrašene. Potom sa však pochlapil a začal kráčať priamo k hlúčiku mužov, ktorí sa zabávali pri jednom stole. Bola to jedna z väčších skupín v sále, takže bola väčšia pravdepodobnosť, že sa mu jeho plán podarí.

Keď už bol tesne pri nich, začal padať, pričom sa plecom šuchol o jedného čašníka.

Tak, ako dlaždica, aj on padol na zem tak tvrdo, že začal premýšľať nad tým, že tento plán nebol najlepším riešením.

Našťastie pre neho, skupinka, za ktorou išiel, si ho všimla a začal mu pomáhať.

"Stráže! Tento muž tu odpadol! Potrebujeme ho preniesť na ošetrovňu!"skričal chlap skláňajúci sa nad ním.

Stráže prišli rýchlo, zobrali odpadnutého chlapa a čo najrýchlejšie ho presunuli na provizórnu ošetrovňu, kde ho nechali a za dverami čakali na príchod doktorky.

V tej chvíli, kedy stráže odišli, muž otvoril oči, rozhliadol sa, a keď zistil, že je v miestnosti úplne sám, zoskočil zo stolíka.

"No, toto išlo omnoho hladšie, ako Madrid,"poznamenal a hneď si kľakol k zemi, kde hľadal správnu dlaždicu. Po chvíli ju našiel, odstránil a skočil do podzemného tunela, ktorý viedol priamo k trezoru.

Onedlho sa nachádzal priamo pod ním, od vajíčka ho delil len rebrík a kovová doštička na podlahe trezora.

Vyšplhal k doštičke, ktorá sa na počudovanie odstránila veľmi rýchlo a mala rovnaký osud ako dlaždica na záchode. Muž už cítil vôňu víťazstva, stačilo, aby vyšplhal ešte vyššie, aby sa k vajíčku dostal.

No čo nečakal, v trezore nebol sám...