Nepredvídateľnosť osudu, ktorou križuje naše cesty, nás často dokáže prekvapiť. Dokáže sa s nami zahrávať, vyniesť nás do výšin ale aj zraziť na kolená. Nikdy nevieme, čo pre nás chystá na ďalší deň...
Príbeh bolesti, strát a krutosti, ale aj odhodl...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ubehli celé týždne od okamihu, kedy Lorraine odrezali od spoľahlivých strážcov a ocitla sa na pokraji smrti. Stále však cítila Leahino zovretie na svojom krku. Stále sa jej vynáralo v mysli, ako jej nôž zabodla do štíhleho krku a ten zakrvavený obraz pohltila tma.
S rozptýlením stráží nemala Leah nič spoločné. Bola to nešťastná náhoda, že sa banda podnapitých výtržníkov rozhodla zliepať po hradbách okolo paláca. Rozptýlenie všetkých poskytlo príležitosť, na ktorú Leah čakala zrejme odkedy prišla.
Pred Edmundom taký rozruch neutajili, ale to ani nikto nezamýšľal. Situáciu s Rosellou zatiaľ ututlali, ale kto najal Leah, to bolo väčším problémom. Na pozadí ich života teda prebiehalo ďalšie pátranie. Bola šikovnejšia než Rosella a okrem toho, že do úlohy slúžky sa vžila dokonale, nezanechala jedinú stopu.
Keď sa situácia upokojila a život zapadol navonok do bežného chodu, rozhodla sa zájsť za Juliannou. Osobne.
Prijala ju len na skromnom nádvorí sídla, ktoré teraz obývala. Cesta tam trvala niekoľko hodín, ale odmietla Edmundovu spoločnosť, hoci ho musela presviedčať. Povedala mu, že sa chce s ňou pokúsiť uzmieriť aspoň do nejakej možnej miery, aby ich životy boli o to pokojnejšie. Súhlasil len preto, že s ňou bol Simon, ktorému obaja čoraz väčšmi dôverovali a spoliehali naňho.
„Máš toľko drzosti," zasyčala na ňu bez privítania bývalá kráľovná. „Donútiš môjho syna vyhnať ma a ešte ma prídeš otravovať aj sem?" Lorraine jej neodpovedala. S pokojným výrazom jej hodila k nohám sponu, ktorá mala ukončiť jej život. Julianna sa na ňu pozrela. Potom znovu vzhliadla k Lorraine a vystrčila bradu.
„Ani sa to nesnažíte zapierať," prehodila pokojne.
„Nezastavím sa, kým ty a tvoj bastard neskapete," vyhlásila Julianna hrdo a s takou nenávisťou, ktorá by kohokoľvek zastrašila. Lorraine ignorovala jej vyhrážku, ktorou obsiahla aj jej dcéru a vlastnú vnučku. „Tvoje šťastie ťa raz opustí."
„To nie je šťastie. Vaše nezdary ma pripravujú a posilňujú. Vaša posadnutosť nakoniec zničí len vás samu." Julianna na ňu len pohŕdavo zazerala, akoby ani nemalo zmysel odpovedať jej a zbytočne plytvať slovami na takú špinu. „Som tu, aby som vám osobne predostrela varovanie. Žite si tu, pokojne a v hojnosti. Zabudnite na nenávisť, ktorá aj tak nikam nevedie. Ničíte len samu seba." Juliannin posmešný výraz ju neodradil. „No ak sa ešte raz pokúsite ublížiť mne alebo mojej dcére, už nezaváham a použijem vaše vlastné metódy proti vám."
„Vyhrážaš sa mi, ty úbohá otrocká špina?" Oheň, ktorý Julianne vzplanul v chladných modrých očiach, prezrádzal, že viac než varovanie to zapôsobí ako vyprovokovanie.
„Urobte, ako uznáte za vhodné." S tým sa jej Lorraine otočila chrbtom a odkráčala ku koču, aby sa vydala na niekoľkohodinovú cestu späť, celkom ignorujúc urážky, ktoré jej zneli za chrbtom. Neľutovala dlhú cestu tam a späť len kvôli niekoľkým vetám. Potrebovala ich povedať z očí do očí. Cítiť Julianninu nenávisť a neústupnosť a posilniť svoje odhodlanie. Pochybovala o možnosti, žeby sa Julianna stiahla a zmierila s prehrou. A v kútiku duše naozaj dúfala, že znova udrie, len preto, aby mohla splniť svoje varovanie a udrieť späť. Jej zásah však bude jediný a rozhodujúci.
Nasledujúci deň strávila takmer celý s Valeriou. Edmund si doprial tiež deň voľna a celý ho venoval im dvom. Kvôli daždivému počasiu ho strávili vo vnútri, ale užili si ho a hlavne spolu. Priviedol aj Sophie a Daphne. Pri pohľade na ne Lorraine zvieralo hrdlo. Svoju najmladšiu sestru mali rady a boli hrou s ňou nadšené.
Napokon si Lorraine nebola úplne istá, či si ju Edmund naozaj vezme. Od Theresinej smrti prešlo dosť času a o jeho mimomanželskom vzťahu sa vedelo už dávno predtým. Vedela, že ho trápi pocit viny za jej smrť a možno preto to odkladá. Trestá tým viac sám seba ako ju.
Ale keďže osud jej prial a šťastie stálo pri nej, trochu ho posúrila. Ich dcéra Valeria mala v tom čase už jeden rok. Stáli spolu pri kozube a dívali sa, ako sa dievčatá spolu hrajú. Edmund ju držal okolo pása a ona sa mu opierala o hruď. Idylickú chvíľku sa rozhodla ešte vylepšiť.
„Viem, že uplynulé mesiace boli pre teba ťažké," začala. „No dúfam, že ťa aspoň trochu poteším." Obrátil k nej tvár a pozrel na ňu v očakávaní. Stala si na špičky a pošepla mu skvelú novinu, ktorá mu po dlhom čase prinavrátila úsmev na tvár. Jeho oči sa rozžiarili šťastím a tuho ju objal. Ignorujúc služobníctvo jej posial tvár bozkami. Vyslúžili si pozornosť princezien, ktoré sa na nich chichúňali. „Tentokrát to bude chlapec, cítim to," povedala Lorraine rozcítene.
Neskôr v ten večer, keď spolu osameli a ona si obliekla len zvodnú tenkú košieľku, skôr, než jej ju vyzliekol, sa odtiahol od bozku a pozrel jej uprene do očí.
„Chcel som ti to povedať, až keď bude všetko pripravené," povedal, „no dnes si mi povedala úžasnú správu. Tak dúfam, že to, čo ti poviem ja, ťa tiež poteší." Lorraine naňho túžobne a s nedočkavosťou hľadela.
„Čo mi chceš povedať?"
„Chcem si ťa vziať, Lorraine. Ak s tým súhlasíš, staň sa mojou manželkou a mojou kráľovnou." Túto chvíľu si toľkokrát predstavovala. No skutočnosť jej aj tak vyrazila dych. Bez ďalších slov ho zasypala bozkami a objala ho tak silno, akoby ho chcela zadusiť.
„To má byť áno?" ozval sa pridusene. Odtiahla sa, ale len trochu.
„Áno! Áno! Áno!" volala nadšene. Jeho rozhodnutie jej sňalo z mysleťažký závoj neistoty. Cítila, ako sa jej plány napĺňajú a všetko začínabyť presne také, ako by byť malo. Všetko, čo sa udialo a čo urobila, malosvoj zmysel. Svoje miesto v živote a vo svete si vopred určila a vedomie,že sa blíži k vytúženému cieľu, jej prinášalo priam euforické potešenie.Úsmev jej z tváre neschádzal ešte celé nasledujúce dni a keď sazačali prípravy na tú veľkolepú udalosť, nasávala to vzrušenie plnými dúškami.
