Nepredvídateľnosť osudu, ktorou križuje naše cesty, nás často dokáže prekvapiť. Dokáže sa s nami zahrávať, vyniesť nás do výšin ale aj zraziť na kolená. Nikdy nevieme, čo pre nás chystá na ďalší deň...
Príbeh bolesti, strát a krutosti, ale aj odhodl...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Po tom, čo sa Simon stretol s Christianom mimo paláca, prišiel rovno za Lorraine. Sylvia sa od nej nepohla ani na okamih po tom, čo si vypočuli, že sa Julianne napriek všetkým opatreniam zrejme podarilo vpliesť medzi jej okruh služobníctva niekoho verného jej.
Lorraine si nad tým lámala hlavu celé popoludnie. Všetkých už poznala pridobre a nebolo možné, aby ju niekto z nich zapredal Julianne. Iba tri nové slúžky, ktoré u nej slúžia najkratšiu dobu, by prichádzali do úvahy, ale veľmi dobre ich preverili. Solomon už odmietal spraviť nejakú chybu v zabezpečení jej bezpečia. Keď ich prijali, Julianna ešte bola v paláci a o to dôkladnejšie bolo preverenie.
Strávila popoludnie so svojou dcérou. Tak ako vždy, keď sa nevenovala povinnostiam a problémom. Predpoludnie v meste a stretnutie s Christianom zavŕšené srdcervúcou rozlúčkou z nej vysalo všetku energiu. Padala na ňu únava, dokonca aj slúžky sa divili, že akosi pobledla. Ale to ju neodradilo od toho, aby sa pomaznala a hrala so svojou malou princezničkou.
Simon vošiel do jej komnát a minul sa s princeznou, ktorú odvádzala pestúnka. Chvíľu pred ním prišli aj Kailyn s Melinou, pretože im dôverovala zo všetkých najviac a chcela, aby im pomohli s vypátraním kohokoľvek, kto jej tam škodí.
„Ethel to rozhodne nie je," ozvala sa Kailyn okamžite, ako padlo meno jednej z troch. „O Valeriu sa stará príkladne a má výhrady voči kráľovnej matke viac než hocikto iný.
„To môže byť len hra, ktorú na nás hrá," argumentovala Sylvia otrávene a so založenými rukami sa oprela ramenom o stenu pri okne. Vonku sa zvečerievalo a pred pár minútami sa spustil mohutný lejak.
„Tiež si nemyslím, že by to bola ona. Nedáva to zmysel." Lorraine s ňou viedla hodiny rozhovorov, skúmala každý výraz jej tváre, dopodrobna sledovala jej mimiku pri rôznych témach a potvrdila si, že je to tá najvhodnejšia osoba na to, aby sa starala o jej dcéru.
Simon prišiel s mokrými vlasmi, z ktorých mu na podlahu kvapkala voda. Keď sa zeleň jej očí stretla so zeleňou v tých jeho, ihneď pochopil, po akej informácií prahla v prvom rade. Napätý výraz zmiernil mierne prívetivý úsmev, keď jej oznámil: „Odchádza zajtra. Kúpil si miesto na lodi spolu s niekoľkými ďalšími. Poznám kapitána, vybavil som nejakú zľavu." Lorraine sa na perách roztiahol úsmev, ktorý odrážal spleť pocitov. Smútok, ale aj úľavu. Chris už navždy zostane len v jej spomienkach, ale jeho prítomnosť v jej novom živote nebola vyhovujúca. Takto to bolo správne. Očami poďakovala Simonovi. Pochopil a mierne sklonil hlavu.
„Podľa toho, čo Julianna Christianovi prezradila, už mesiace má pri vás svojho človeka. Muselo sa to stať jedine vtedy, keď sa prijímali tie nové. Nikto by sa k nej nepridal proti vám. Niekde sme pri tých troch spravili chybu, aj keď to nedáva zmysel."
„To nedáva!" zvolala oduševnene Kailyn. „Nikto, kto tu zostal, nemá dôvod byť spriahnutý s Juliannou. Navyše by riskoval krk v tomto prípade. Kráľ okamžite zlikviduje každého, kto sa pokúsi Lorraine alebo Valerii ublížiť." Sama bola neustále v strehu ako najvyššie postavená Lorrainina služobnica a keď sa objavil len náznak pochybností, ihneď zakročila. Avšak už dlhú dobu má dôveru vo všetky ženy a dievčatá, ktoré Lorraine slúžia a prichádzajú do styku s ňou a jej vecami, od liečiteliek po práčky. Okrem toho svoje dlhoročné skúsenosti a znalosti života v paláci využila aj na to, aby vyhnala všetkých, ktorí kedy boli akokoľvek spriahnutí s Juliannou alebo s ňou len minimálne sympatizovali.
