Myslela som si, že láska je o tom ako sa dvaja milujú, vyznavaju si lasku, pomáhajú si sú spolu 24/7, ale laska ma aj iné pomenovania. Láska je bolesť, pre lasku je človek ochotný spraviť čokoľvek len aby bol s osobou ktorou sa cití byť sám sebou. Samozrejme keď sa povie čokoľvek nemyslí sa to len tak, ale aj naozaj. Pre lásku sa vieš toľkeho vzdať a obetovať aj keď vieš, že mas v živote toho málo a jedine čo ti neskôr ostane je len on. Ja som obetovala moju lásku pre teba aby si netrpel. Dopadlo to tak, že nič nemám. - ,,No a ty si chcela odísť bez objatia." Zamračil sa na mňa a pretočil očami Teraz som zmätená, ale on sa naozaj na mňa práve urazil? alebo sa mi to len zda..? ,,Lenže ja viem aká som.." zamrkala som do blba aby som zahnala slzy. ,,A aká si?" zapozeral sa na mňa tými mentolkami. ,,Nechaj tak." odvrkla som. ,,Ale no, ty si sa nechcela so mnou objať tak to povedz hneď." Odurdil sa. ,,Prestaň, jasne že som sa chcela objat.. Oh bože veď tvoje objatie = najlepšie miesto." Vzdychla som si zatiaľ a začala si nervózne preplietať prsty. ,,Tak potom čo..? Chcela si v tom momente niečo iné?" Žmurkol na mňa a medzi tým mu spadol jeden kučeravý priamienok do tvari. ,,Ano chcela som zastaviť čas."
1 part