Chlapec bežal nocou.
Pot mu stekal hrdlom a jeho pľúca boli v jednom ohni. Videnie mal zastreté hladom a únavou. Bolo takmer nemožné nespadnúť ale chlapca to nezaujímalo.
Jednoducho bežal dopredu, jeden krok za druhým, bolo to jediné čo dokázal - bol vystrašený, že sa jeho končatiny zlomia. Chlapec, menom Akutagawa Ryuunosuke, nemal čas. Keď konečne dobehol na koniec cesty, Akutagawa myslel, že zomrie.
Akutagawa bol jedným z detí, ktoré nepoznali svojich rodičov a potuloval sa ulicami tohto chudobného mesta. Žil tam so skupinou ôsmich ľudí, ktorí zdieľali rovnaké okolnosti. Deti v rovnakom veku ako on, ho nazývali "chlapec bez emócií".
I keď stál na studenom povrchu, i keď jedol hostinu, i keď bol zbitý alebo skleslý, alebo s dospelými, neukázal žiadnu emóciu. Bol iba tam, pozoroval oblohu s temnými bezodnými očami. Ten vzhľad, to "dieťa bez emócií", bolo kvôli tomu, že tam nemali príliš veľa dospelých. Akutagawa, ktorý nemal srdce, namiesto neho mal záhadnú moc. Bol schopný voľne ohnúť jeho oblečenie. Niekedy podobajúce sa lanu, inokedy nožu. Mohol zmeniť tvar a voľne ním manipulovať. Sila manipulovať s oblečením, ktoré mal na sebe, bola schopnosťou.
Skutočne, tu v tomto démonskom meste Yokohame, samopaly a ilegálne ručné granáty, bolo ľahké získať ako jablko. Rukávy na jeho oblečení sa premenili na nože, nebolo prekvapivé, že to bolo niečo viac ako magický trik. Dospelí, ktorí poznali Akutagawu, ho nenávideli. Ale jeho priatelia boli odlišní od týchto dospelých. Osem chlapcov a dievčat, ktorý zdieľali rovnaký osud ako Akutagawa: boli opustení.
Chudý a špinavý chlapec s bičom. Chlapec sa približoval, bez akýchkoľvek emócii v očiach, prahnúci po krvi, odsekol ich hrdlá. Dospelí, ktorí držali zbrane v takej arogancii sa s takou technikou ľahko stali mŕtvolami. Potichu a bezcitne, tých, ktorí zaútočili na jeho teritórium, nemilosrdne roztrhá. Názov Akutagawho charakteru bol: "šialený pes, ktorý kúše". Nebol tam ohrozujúci štekot alebo varovný rev, a v momente, kedy si si to uvedomil, prekusol tvoje hrdlo.
Jeho charakter bol v porovnaní so štekotom od šialeného psa v realite omnoho horší. Bol obchádzaný, možno kvôli strachu, ktorý zapríčinila jeho prezývka.
Napriek tomu, dieťa je dieťa.
Nebolo dosť jedla a studený nočný vánok im prenikal do kostí. Akutagawa mal malé, slabé telo s trochou mäsa. Avšak, nebolo tam moc rozdielov s jeho ostatnými priateľmi, s ktorými zdieľal posteľ a raňajky.
To bol dôvod, prečo tí ôsmi žili spolu odkedy sa stretli.
Ale už to viac nebolo potrebné. Všetci jeho priatelia boli zabití.
Vinník bol dobre známy.
Bola tu ozbrojená skupina, ktorá sa sa snažila dosiahnuť tohto chudobného mesta zo západu. Hoci znie dobre, že sú iba ozbrojená skupina, boli vlastne pirátmi, ktorí vstúpili a odišli zálivom tohto chudobného mesta a zaútočili na lode, ktoré prechádzajú bez sprievodu. Hoci sú nová organizácia, majú dôveru od ilegálnej organizácie Prístavnej Mafie, a jeho podriadených, a bolo jej udelené povolenie na činnosť ako pod-organizácia. Pre človeka je nemožné odporovať Prístavnej Mafii, synonymu temnoty v Yokohame.
Náhodou, jeden z Akutagawových priateľov vedel, kedy sa títo kriminálnici zúčastňujú ilegálnych obchodov. Banditi sa báli získať pozornosť autorít, tak zaútočili na miesto, kde bol Akutagawa. A zabili tých chlapcov a dievčatá. Akutagawa obtiažne unikol vďaka jeho sestre a zase sa zranil v boji.
Bol neskorý Január, ale Akutagawove kroky vyzerali ľahko, zatiaľ čo bežal nocou. Deti mali jedno pravidlo. "Ak zrania jedného z nás, ostatný sa musia pomstiť." To boli opatrenia sebaobrany pre deti, ktoré boli opustené. Avšak, hoci boli Akutagawove kroky ľahké, nebol to jediný dôvod, prečo išiel. Konečne to cítil. Jeho srdce horelo, jeho vlasy vzrástli a jeho emócie boli tak silné, že spálili jeho hrdlo. Bola to nenávisť. Bola to emócia, ktorá bola jasná už od narodenia. Zatiaľ čo jeho vlastný osud bol rovnaký ako kráľovstvo pekla, Akutagawove emócie stále horeli v plameňoch. Bez váhania, ako nôž, ktorý presekne hrdlo. Nechať sa uniesť nenávisťou.
Konečne cítil nenávisť.
Preto nebol hlúpy pes.
Bol ľudská bytosť s emóciami.
V takom prípade išlo len o odvetné opatrenie.
Vedel, kde sa jeho nepriateľ objaví. Bola to cesta, ktorou nepriateľ obchodoval. Akutagawa bežal hustým lesom. Jedinou spoločnosťou dieťaťa bola sivá hmla a píšťalka, ktorú bolo možné počuť v diaľke.
Nebál sa smrti.
Peklo bolo pohodlnšie miesto ako toto.
Nebál sa bolesti mŕtvych.
Pretože tento nekonečný deň čo deň sám o sebe bol pekelný.
Bol to denný život, kde i bylinožravec bojoval o jedlo. Zobudiť sa každý deň na zasnežené ráno a mŕtvy priateľ svieti vedľa teba.
To bol život. Každý dych, ktorý prežil, bol za katastrofálnu cenu.
Takže to bola pomsta. Zabi čo najviac nepriateľov môžeš a vyšľahaj čerstvé mŕtvoly pred Enmovými pekelnými očami. Akutagawa to mohol urobiť, bola to jeho najlepšia pomsta.
Pomsta za narodenie.
Potom to chlapec našiel.
Skrz hmlu, červené blikajúce svetlo.
Zažať svetlo od jednej z cigariet banditov.
Bolo tam šesť mužov. Všetci boli ozbrojený s automatickými puškami. Bola tam malá aktivita, keďže bol stále čas pred transakciou. Skryl sa medzi stromami, skúmal tváre banditov. Všetci boli kriminálnici experimentujúci v kradnutí ľudských životov. Šesť ľudí. Nebolo to číslo o ktoré by sa jediné dieťa mohlo postarať. Ale je ich šesť, myslel si Akutagawa. Niesli váhu ôsmich mŕtvych. Ak áno, nebola tu žiadna možnosť, kde by prehral v číslach.
Akutagawa otvoril kabát, obväz viditeľný na jednej strane.
Bolo to strelné zranenie z predchodzieho útoku. Vyzliekol obväz a pritlačil prst na zranenie, otvorilo sa a začalo krvácať.
"Ugh...."
Akutagawa skrivil tvár bolesťou a potrel si tvár krvou. Potreboval aby to zranenie vyzeralo vážnejšie, než bolo.
Potom vyrazil.
"Pomoc... Prosím pomoc." Akutagawov trasúci hlas sa ozýval spoza stromov. "Zaútočili na mňa dvaja ozbrojení muži..."
Šiesti banditi sa otočili. Chlapec, ktorí si držal hruď a vliekol nohu, sa približoval. Mesačné svetlo osvetľovalo jeho torso, krvácajúce a bez dychu.
"Čo spratku?"
"Čo tu robíš sám v takomto čase?"
"Tam bolo napadnuté auto... Vládna ceduľa, dopravné vozidlo, dvaja maskovaní muži..." Povedal Akutagawa slabým hlasom, ako malé zviera. "Zabili strážnikov a zobrali peniaze, videl som jeho tvár a to bol koniec... Nasledovali ma, aby ma umlčali."
"Haha... Myslíš to vážne? Čo si svedok lúpeže? Toto miesto je vždy nebezpečné." Jeden z banditov pozdvihol svoju zbraň a povedal, "Je mi to ľúto, chlapče. Ale ak by som ja bol tým zlodejom, nemohol by som spať s čistým svedomím, pokiaľ by som ťa nezabil. Považuj svoju smrť za skutok z milosti."
"Nie, nie, je to príliš skoro." Povedal ďalší bandita. "Je to dobrá príležitosť, nemyslíš?"
"Čo?"
"Prepravný vozík s účtom nesie miliardovú jednotku v zlate na úpravu objemu obehu lístkov. Keď to zastavíme, bude to dobrá príležitosť."
"Dobre teda... Ochránime toto dieťa?"
"Nie. Je to pre prachy. Zamysli sa nad tým, vládne peniaze môžu byť nepríjemné po krádeži. Armáda, mestská polícii, ministerstvo financií, obžaloba, všetci ochraňujú peniaze z vládnej banky... Tí, ktorí im čelili, boli zničení proti múru ako hmyz. Avšak, títo dvaja zlodeji sú v tomto čase prenasledovaní. Nikdy by sme sa neobjavili pri vyšetrovaní.... Bolo by to irelevantné. Je to ľahká korisť. Na druhej strane, oni sú dvaja a my šiesti. Bude to ľahké."
Šiesti banditi sa na seba navzájom pozreli.
"Dobre, ok..."
"Dobre, stále máme čas pred stretnutím."
"...Urobíme to?"
"Je to práca, ktorá sa objavila. Nie sme pripravení."
"Sto miliónov, sto. Budeme ľutovať, ak nepôjdeme. Alebo si vystrašený?"
"Zaujímalo by ma či plánuje Port Mafia po tomto stretnutí zadržať peniaze, ktoré získame od vlády?"
"Budem o tom mlčať, keď dostanem 10% z koristi. Čo, ak sú tam problémy, budú sa musieť pýtať. Povieme im 'pomáhame chlapcovi, na ktorého zaútočili" alebo niečo podobné. Je to polovica príbehu. Nezáleží na tom, že sme ho nakoniec prakticky chránili."
Bandita sa zasmial a s miernym vzrušením ukázal na Akutagawu. Na pohrebe zabije chlapca aby ho umlčal. Spoločnosti, ktoré videli jeho úmysly v jeho pohľade, súhlasili s jeho presvedčením.
"Spratku ukáž mi výšku tých dvoch mužov. Vieš, aké zbrane mali u seba?"
Akutagawa zatriasol hlavou. "Neviem nič o zbraniach, ale zdvihol som guľku, ktorá spadla."
"Je to v poriadku, ak nepoznáš zbraň. Ukáž mi guľku."
"Tu..."
Akutagawa sa priblížil k jednému z banditov a natiahol ruku. Aby videl guľku v mesačnom svite, muž priblížil svoju tvár k Akutagawovej ruke. Zvuk vetra. Mužovo hrdlo sa otvorilo a vystrekla čerstvá krv. Muž mal na tvári nedôverčivý výraz. Akutagawa zmenil rukávy na čepele a rýchlo mu presekol hrdlo, nez času na jeho uvedomenie.
"Čo..."
Muž začal spracovávať a chápať situáciu. Akutagawa udieral brucho ďalšieho banditu znovu a znovu, prepichol nepriestrelnú vestu čepeľou, čepeľou vytvorenou jeho schopnosťou tak, že odhalil vnútorné orgány muža.
"Ty spratku!"
Muž, ktorý zareagoval na situáciu, prvý vystrelil z automatickej pušky. Bolo to z tej samej vzdialenosti od Akutagawy ako jeho schopnosť, asi dva kroky. Akutagawa sa vrhol k zemi a odsekol mužovi členky, akoby kosil trávnik. Muž, Muž, momentálne s oboma odseknutými členkami, padol na zem, kričiac. Na tvár Akutagawy vystrekli stopy čerstvej krvi.
"Traja ďalší."
"To dieťa je užívateľ schopnosti! Vystrel a zabi ho!"
Tri automatické pušky vystrelili naraz. Akutagawa sa skotúľal po zemi a skryl sa za mužom, ktorý padol blízko neho. Telo muža odskočilo, keď ho zasiahli guľky.
Traja muži vytrvávali, ale bol tam problém. On už použil jeho prekvapivý útok. S takou dlhou vzdialenosťou proti trom ozbrojeným mužom, Akutagawa, ktorý bojuje na krátku vzdialenosť, nemal žiadny spôsob, ako vyhrať. Ale nebol v Akutagawových očiach žiaden strach či nerozhodnosť. Oči "psa bez emócií" sú vždy pokojné. Ak by neboli, spravilo by ho to slabým. Už dostal troch ľudí. Koľko z ich skazených duší bude vhodných pre cestu do pekla? tri? Štyri? Samozrejme, čím viac sladší.
Akutagawa skontroloval oblečenie mŕtvoly. V jeho oblečení boli dva ručné granáty. Vložil dlaň pod oblečenie mŕtvoly, vzal granát, odistil poistku a hodil ich. Hutná explózia odhodila jedného z mužov. Kúsky mäsa sa vystrekli na stromy a na dvoch mužov, prekvapení ostriekaním mäsom sa skryli za stromy.
"Čo... Čo je to za chlapca?" kričal jeden z mužov panicky. "Cítim, že sa zbláznim. Som sám... Prosím, ušetri môj život!"
"Tvoj život?" Akutagawa sa postavil. "Práve teraz sa len učím. Od teba."
Potom začal utekať. Akutagawa bol rýchli, dostatočne rýchli aby necítil svoje zranenie. Bola to rýchlosť, ktorú dokázala iba ľudská bytosť ochotná zlomiť si kosti. Bandita vystrelil so zámerom zastaviť ho. Zvučná strela prenikla Akutagawovým ramenom a krv mu tiekla dolu chrbtom. Ale nespomalilo ho to. Odrazil sa od zeme a vyskočil do vzduchu. Skrčil telo a zakusol sa mužovi do krku. Manipuláciou jeho oblečenia chytil ďalšieho muža, čím ho urobil neschopným mu utiecť. Potom, zahryzol znovu do jeho krku so všetkou silou jeho tela, tak vytrhol žili a svaly z jeho krku.
"Gyaaaaaa"
Čerstvá krv vystrekla z jeho krku. Akutagawa kopom do mužovej hrude vyskočil, pristál so žilami a ohnutým mäsom v jeho perách a zuboch. Vstal, zatiaľ čo vypľul krv z jeho úst a povedal:
"Koľko rokov to bolo... čo som mal čerstvé mäso?"
Jeho ústa sfarbené červenou farbou s odporným úsmevom.
Nekontrolovateľne šialený pes. Divoká beštia bez srdca. Tá postava osvetlená mesačným svitom patrila vládnucej beštii Akutagawovi, ktorého sa spoločníci obávajú ale veria mu.
Stočil pohľad na nepriateľa.
"Ešte jeden..."
"Eek!"
Posledný bandita si mohol vykričať pľúca. Držal autopmatickú pušku s trasúcimi sa rukami a strieľal bez zamierenia. Akutagawa postupoval dažďom guliek s očami mŕtveho zvieraťa a červenými mokrými tesákmi. Guľka tesne minula jeho ucho a prenikla oblečením. Jeho výraz stále nemenný. Guľka mu prenikla ramenom, lalokom ucha a rebrami. Ale jeho nohy nezastavili, postupovali smerom k nemu.
"Nie, nepribližuj sa ku mne!"
Jedna z guliek prenikla Akutagawovím stehnom. Noha, ktorá postupovala stratila silu, akoby išla spadnúť. Vytrvalý dážď guliek pokračoval v smere Akutagawových kolien. Muž strieľal až dokým nebol zásobník úplne prázdny, aj keď stále držal prst na spúšti. Akutagawa sa pozrel na banditu, jeho vlastného nepriateľa so spokojným úsmevom, potom padol na zem. Krv začala tie všetkých rán na jeho tele. Už sa viac nehýbal.
"Je... mŕtvy?"
Bandita neveriacky striehol nad telom Akutagawy. Nesmelo sa priblížil k Akutagawovi a kopol mu do ramien, ale on sa nepohol. Kopol do jeho hlavy, avšak nebola tam žiadna reakcia. Kopol mu do ruky.
Pazúry beštie ho chytili za členky a hodili ním o zem.
"Myslel som, že som zabíjal dosť, ale cítim sa trochu chamtivo." Padlý Akutagawa pozeral na muža so zlým úsmevom. "Doposiaľ, som zobral duše šiestich mužov."
Akutagawove čepele z oblečenia zostali pripútané k mužovým členkom, a čepeľ prenikla mäsom a dosiahla až kosť nohy. Vo vnútri nohy, oblečenie fungovalo ako rotačná píla, ničiaca krvné cievy a otáčajúca nervy. Muž kričal bolesťou, keď zacítil ako sa jeho noha mení v hromadu mäsa. Akutagawa sa pozrel na mužovu nohu a zväčšil miesto mletia mäsa. Muž kričal a oštepy krvi striekali, ale Akutagawa ho nepustil. Bandita strnul, keď jeho noha premenená na kus mäsa po jeho koleno, vydal škrekotavý zvuk a zomrel. Intenzívna bolesť aktivovala jeho trojklanné a vagálne reflexy a krvné cievy v jeho tele boli nafúknuté zo smrteľného šoku.
Po potvrdení smrti posledného muža, ho Akutagawa pustil a otočil na chrbát. Studená, hviezdna obloha bola nad ním. Len ticho, akoby to bol koniec sveta, bolo počuť medzi stromami.
"Ha...Ha, haha..." Suchý smiech mu ušiel z úst okamžite.
Zaútočil na nepriateľskú skupinu. Sám. Bol to najlepší výsledok vojny, aký by len mohol chcieť. Ale Akutagawe srdce bolo stále prázdne. Poháňať vlastný život zabíjaním nepriateľov. Splnil túto túžbu, ale mal zomrieť za pár minút. Potom sa mu v mysli objavila otázka.
Kto ho zabíjal?
Bol to on, kto sa rozhodol pohnať svoj život. Teda, nemohol povedať, že sa zabil. Ale nebol milovaný od momentu jeho narodenia. Bol nútený veriť tomu, že jeho život nie je dôležitý, do bodu sebenenávisti. To bol dôvod prečo je v tejto situácii.
"Prečo... By som mal zomrieť?"
Zamrmlal k studeným hviezdam. Od začiatku, nečakal, že na tú otázku niekto odpovie s vecnou odpoveďou. Ale prekvapujúco, bola tam odpoveď.
„Mal by si. Pretože nežiješ z tvojej vlastnej vôle.... Akutagawa-kun."
Akutagawa bol prekvapený a otočil sa po smere hlasu. Muž sedel na polene, odseknutom na lesnej ceste, s tenkou postavou a čiernym kabátom. Pretože mesačné svetlo bolo za ním, jeho tvár bola ponorená v tieni a bol viditeľný len biely obväz obtočený medzi jeho strapatými čiernymi vlasmi.
Akutagawa neveril svojim očiam. Koľko bolo hodín? Nikto tu nemal byť.
"Kto...si?" zavrčal Akutagawa. "Ich spojenci?"
Šiesti napadnutý banditi boli mŕtvi. Ale nebolo prekvapujúce, že tam bol ešte niekto a neobjavil sa počas útoku.
"Úprimne, prišiel som sem, aby som ti ponúkol pozvanie. Ale... už nie. Jeden môže byť násilný z jeho slobodnej vôle; Predsa len, všetka krutosť je formou ľudskosti. Avšak, ty útočíš na ostatných ako automatická odpoveď na prostredie. Si proste nebezpečná, neinteligentná beštia."
Bol to mladý hlas. Mohol byť vo veku dieťaťa. Muž v čiernom sa postavil a Akutagawa stále nemohol vidieť jeho tvár. Avšak, bol schopný vnímať chladný pohľad, ktorý ním prenikal, akoby mohol vidieť hlboko do jeho mysle.
"Ak ja som nebezpečné zviera," jeho emócie sa opäť začali búriť. "Tak potom, čo si ty?"
Akutagawa zružovel s trasúcimi sa rukami. Jeho rany začali intenzívne bolieť, ale ten plameň nenávisti nezmizol.
"Odpad ako ty... Hovoríš, že fyzické násilie je ospravedlniteľné?"
Postavil sa s roztrasenými kolenami. Rozstriekaná krv, ktorá poliala celé jeho telo v lese začala tuhnúť. To krvácanie bolo už cez jeho limit, bolo by hlúpe teraz bojovať. Všetko vyzeralo akoby to má o chvíľu stíchnuť. Ale stále tam bol jeden zostávajúci nepriateľ, je to duša, ktorú nemôže nechať odísť. Tá vražedná beštia sa objavila z Akutagawom tele, avšak muž oblečený v čiernom pristúpil a povedal chladným hlasom:
"Zabiješ ma? Ak áno, si dnes ten najhlúpejší človek na svete, Akutagawa-kun."
"Hlúpy?" Akutagawa povedal. "Mojim jediným želaním je spraviť muža predo mnou druhého najhlúpejšieho človeka na svete."
Muž v čiernom sa opäť priblížil. O pár krokov bol schopný dosiahnuť Akutagawu.
"Úprimne, bolo by veľmi hlúpe nezachrániť ťa." Muž v čiernom potriasol hlavou. "Toto je pomsta? Je pre teba v poriadku zomrieť z tohto dôvodu? Po tvojej smrti... Aký život bude žiť tvoja mladšia sestra, ktorú si zanechal v meste? Vieš si to predstaviť?"
Akutagawove telo začalo páliť pod dusným teplom. Ten muž, ako vedel o jeho sestre? Dokonca aj v čase útoku jeho sestra nebola prítomná. Nie. Teraz má dobrý dôvod.
"Ty...!" Všetky svaly v jeho tele sa napli hnevom. "Ty...Ty bastard! Neopováž sa dotknúť mojej sestry! Nie... Neodpustím ti! Rashoumon!"
Akutagawove šaty explozívne narástli ako odpoveď na jeho hnev. Oblečenie na jeho ramenách sa vydulo a skrútilo do hlavy obrovskej beštie. Jeho sila sa vyvinula a získala novú podobu. Keď Akutagawa zdvihol svoju ruku, beštia si ponaťahovala krk a zaostrila oči na nepriateľa akoby to bol predátor.
"Zomri!"
Akutagawa pohnal príšeru dopredu, ktorá zaútočila na čierneho muža po vodorovnej línii, brúsením svojich tesákov o zem. Tá rýchlosť bola podobná tej guľke, tie tesáky boli podobné gilotíne. Bol to jeden z najväčších a najsilnejších útokov aký, kedy Akutagawa spravil.
Ale.
"Tak nudné."
Príšera praskla ako suchý list, keď sa jej jemne dotkol muž v čiernom.
"Čo..."
Na Akutagawove prekvapenie, muž v čiernom sa vrhol dopredu a kopol Akutagawu do brucha. Na impulz Akutagawho tela, sa vrhlo dopredu, vypľúvajúc zvratky a krv.
"Nemôžeš ma zabiť." Muž v čiernom kráčal pokojne. "Aký veľký rozdiel v silách. Len si vyberiem toho druhého ako môjho podriadeného."
Akutagawa bol kompletne za svojim limitom, tak, že nebol schopný vidieť nič iné ako temnotu. Z temnoty sa zvuk krokov muža v čiernom začal približovať.
Išiel ho zabiť.
Ale, kroky muža sa od neho otočili, akoby stratil záujem v Akutagawovi.
"Keď pochopíš čo je tvoja slabosť, môžeš prísť a skúsiť to znova. Dovtedy, zostanem s tvojou sestrou."
"P... Počkaj...!"
Akutagawa zachrčal. Predsa len, jeho telesná teplota rapídne klesla a on sa nemohol pohnúť ani o palec ďalej.
Počkaj. Nekradni moju sestru. Prestaň. Som hlúpy, ak zomriem je to v poriadku, ale moja sestra, neubližuj jej...
Jeho krik nemal žiaden hlas, jeho túžby nemali žiadnu formu, jeho slzy boli chladné... len nočný vánok potichu vial.
Akutagawove intenzívne emócie nijako neovplyvnili vonkajší svet, vplývali len na nezmyselnú temnotu v jeho srdci.
Želanie, ktoré sa k nikomu nedostalo.
To bol ten svet.
Odvtedy uplynulo štyri a pol roka.