Dofrasa.
Zo všetkých doterajších úloh mi táto pripadala najťažšia. A pritom išlo len o uhádnutie hlúpeho 8 miestneho čísla. Uvedomila som si, že poriadne nepoznám. Začal mi pripadať vzdialenejší, než obvykle.
Vyletelo zo mňa otrávené ughhh. Sústredene som sa dívala na jednotlivé číslice a dúfala, že sa mi v hlave objaví správna kombinácia. Od nervov som si hrýzla do vnútornej strany ľavého líca, až kým ma nezačalo bolieť.
Niečo mi napadlo. Ale pravdepodobne to bude veľká hlúposť.
S obrovským sústredením som začala stláčať jednotlivé tlačidlá. 03090505.
03. 09. a 05. 05.
Dva dátumy, ktoré Luciferovi zmenili život. Aspoň som v to verila.
Na moje prekvapenie to fungovalo. Na perách sa mi zjavil úsmev. Naozaj Lucifer O'Donnell použil ako kód od skrytého trezoru dátum jeho svadby a môj dátum narodenia? Pripadalo mi to hlúpe, pretože ak si tam naozaj schoval tajný USB kľúč, išlo o ľahko uhádnuteľnú kombináciu.
Lenže v skutočnosti tam žiadne USB-čko nebolo.
Nahnevane som zhrabla ďalšiu kopu papierov a hodila ich na stôl. Čo ak sa k nemu dostal niekto iný? Čo ak ho získal White? Ak by som pripustila, že je tento scenár pravdivý, ako zlé by to bolo?
Očami som skenovala dokumenty na stole. Z toho, čo som na nich videla sa mi na zátylku zježili chĺpky.
Bola to zmluva. Zmluva, ktorá sa týkala únosu mojej mamy. A na nej stáli len dva podpisy: podpis Freyi Lancasterovej, s ktorou som sa stretla v sídle Míny, tesne pred tým, ako ho niekto zrovnal so zemou a meno môjho otca. Lucifera O'Donnella.
Informácia, ktorú by som sa zrejme nikdy nedozvedela, nebyť týchto papierov, ma nechala v šoku. Dezorientovane som zaspätkovala. Lucifer si objednal únos vlastnej ex-manželky? Ale prečo? Čo ho k tomu donútilo? A načo to bolo dobré?
Aspoň sa tým vysvetlilo, prečo mal únosca kľúč od maminho domu. Mohol mu ho dať priamo Lucifer. Tak by sa predišlo všetkým dohadám, že išlo o únos.
Rukami som sa oprela o okraj stola a nechtami zaryla do drahého dreva. Ničomu som nerozumela. Cítila som sa tak zmätene. A nahnevane. V mojom vnútri sa miešali snáď všetky možné pocity. Zápasili medzi sebou a hádali sa, kto z nich nado mnou prevezme kontrolu.
Súboj vyhral hnev. Obrovská zúrivosť. Jed.
Obsah stola som nahnevane zhodila na zem. Rámček, ktorý bol na ňom položený, pukol a vytvorila sa na ňom dlhá prasklina. Presne v strede fotky, na ktorej som bola ja ako päťročná, moja mama a otec. Veľká šťastná rodinka. Dokonca si pamätám, kedy bola táto fotka odfotená. A kto ju fotil.
Bolo to na moje narodeniny. Jeden deň predtým, ako ma skoro zabil nejaký šialenec, ktorý sa k nám vlúpal do domu. Predtým, ako som videla prvú vraždu a ako všetko išlo nenávratne do sračiek. V tom čase som bola skutočne šťastná. Nič ma netrápilo. Mala som pri sebe svoju rodinu, a to mi stačilo. Na oslave boli aj babka Maria a dedko Joseph, ujo Kain s tetou Grace a jej mladšou sestrou Juliet. Matne si spomínam aj na nejakého rodinného priateľa, ale jeho meno som už vytesnila z pamäti.
Tešila som sa, že som mohla byť v kruhu blízkych a radovala sa z čokoládovej torty, ktorú mama piekla len na špeciálne príležitosti, ako bola táto. Po sfúknutí sviečok ma ocko vzal na kolená, mamu objal okolo pliec a ujo Kain nás pritom odfotil. Bola to neplánovaná momentka zachytávajúca šťastie, ktoré v našich životoch dávno neexistovalo. A ani nikdy nebude.
Teraz puklina v strede fotografie oddeľovala Lucifera od Beatrice a mňa delila na dve polovice. Odfrkla som si. Ak mi toto šťastie nemalo vydržať až do konca, nechcela som ho mať vôbec.
V rukách sa mi rozbrneli všetky nervy. Chystala som sa položiť fotku opäť na stôl, ale v tom som spozornela. Niečo vo vnútri rámu potichu zahrkotalo. Najprv som myslela, že sa mi to iba zdalo, ale po ďalšom pohybe ruky som sa o tom presvedčila. Je možné, že by Lucifer uschoval USB práve tam?
Uvidíme...
Tresla som rámom o roh stola najsilnejšie, ako som vedela. Rám sa rozbil, fotografia spadla na zem a s ňou vypadlo aj malé puzdro. Vzala som ho do svojich trasúcich sa rúk a otvorila ho. Bol tam. USB kľúč. Dokázala som to. Získala som to, čo po čom Carmine White tak túži. Som o krok vpred. Konečne budem vedieť, čo na ňom je. A podľa toho sa rozhodnem, či je táto zbraň dostačujúca na to, aby som Whita zmyla z povrchu zemského.
Strhla som sa. Zdola sa ozval silný rámus, ktorý som zatiaľ nevedela identifikovať. Hneď na to sa v celej budove spustil alarm. Trepot srdca mi prešiel do rýchleho tlkotu. Puzdro som schovala do vrecka nohavíc a rozhodla sa vziať si aj rodinnú fotografiu. Potom som sa dala na útek.
Bežala som, čo mi nohy stačili, a pritom sa snažila vnímať okolité zvuky. Okrem otravného zvuku sirény som nič nepočula. Žiadna streľba, kroky, ani hlasy.
Dostala som sa na hlavnú chodbu, ktorú osvetľoval žiarivý svit mesiaca. Hlavné vchodové dvere i polovica prednej sklenenej steny boli rozbité, naokolo sa povaľovali črepiny. Nech to urobil ktokoľvek – bol preč. Teda, modlila som sa, aby tomu tak bolo.
Vyšla som z bezpečného úkrytu a čakala, kým to na mňa niekto vypáli. Nič sa nedialo. Dostala som sa až na miesto, kde predtým stáli dvere. Teraz tam bol len holý trám. A pred ním na zemi ležala biela obálka. Neistými krokmi som podišla bližšie a zmeravela. Na obálke bolo moje meno.
Trýznivý zvuk alarmu sa zmiešal s policajnými sirénami znejúcimi v diaľke. Doriti, doriti, doriti! Musím odtiaľto čo najrýchlejšie zmiznúť!
Schmatla som obálku a urýchlene opustila budovu. Nezastavila som sa, až kým som nebola vo vnútri Ottovho auta. Zložila som si kapucňu i kuklu a rozpustila si vlasy. Rukou som si siahla do vrecka na zadných nohaviciach, aby som sa uistila, že USB kľúč i fotka sú tam. Našťastie, ani jedna z týchto vecí mi počas šprintu sem, nevypadla. Preto som si spokojne vydýchla, pripútala sa a naštartovala. V jednom bode mi cestu skrížili muži zákona, ponáhľajúci sa na miesto činu. Hneď som oľutovala, že som pred odchodom nevymazala kamerové záznamy zachytávajúce to, čo sa tam práve odohralo. Neostal mi však žiaden čas. Snáď mi moja kukla dostatočne zakryla tvár.
Niečo mi našepkávalo, že najlepšie spravím, ak si zapnem rádio a vyplním tak mučivé ticho noci.
„Nočný podnik Amore na Evergreen Ave street včera večer zachvátili plamene. Hasičom sa oheň podarilo uhasiť, avšak bolo už neskoro. V spálenisku sa našli dve telá. Polícia sa odmietla bližšie vyjadriť. Náš tajný zdroj prezradil, že s podnikom úzko spolupracoval jeden zo šéfov mafiánskeho podsvetia – Santiago Mario Mercado, ktorého pred nedávnom našli zavraždeného v jeho vlastnom hoteli McCarthy. Môže medzi týmito dvoma udalosťami existovať prepojenie? O bližších správach vás budeme priebežne informovať," oznámila hlásateľka krátkych správ. Ďalej nasledovalo počasie, ktoré som už nevnímala. Moju myseľ priveľmi zamestnávali rôzne scenáre toho, čo by sa stalo, ak by polícia zistila, že za obidvoma zločinmi stojím ja. Poslali by ma do väzenia? Alebo by sa to zamietlo pod koberec, len pretože som dcéra obávaného zabijaka?
Keď som sa vrátila do motela, všetci stále spali. Chvíľu som nemohla uveriť, že sa mi naozaj podarilo vytratiť uprostred noci a nikto z prítomných si to nevšimol. Niežeby som sa sťažovala, kdeže. Bola som za to viac než šťastná. Vyhla som sa tak vypočúvaniu, karhaniu a rečiam typu ‚ako veľmi to odo mňa bolo nezodpovedné' a podobne.
Čas osamote som sa rozhodla vyplniť otvorením bielej obálky. Sadla som si za okrúhly stolík a hodnú minútu si ju len tak pohadzovala v rukách. Hádala som, čo by sa v nej mohlo nachádzať. Zvedavosť ma napokon premohla. Odlepila som lepivú časť a vytiahla jej obsah.
Pri pohľade na pozvánku na maškarný ples som onemela.
Vážená slečna Ria O'Donnell,
Vy a Vaši priatelia ste srdečne pozvaní na maškarný ples, ktorí sa uskutoční tento piatok – 20. 3. 2020 o 19:00 v podniku White Rose.
Dúfam, že toto pozvanie s radosťou prijmete a poctíte nás Vašou prítomnosťou.
C. W.
C. W. ako...Carmine White?
White ma pozýva na ples? Čo do pekla má toto znamenať?!