Neponáhľal som sa, mal som čas. Presúval som sa skoro prázdnym mestom, z času na čas som videl niekoľko z tých vecí, ale to bolo všetko, výstrely ich museli prilákať k policajnej stanici. Trvalo to asi ďalších 15 minút, ale dostal som sa k lekárni. Otvoril som dvere a vošiel som.
Zabúchal som silno na dvere, bolo ticho. Usmial som sa a zatvoril som dvere lekárne. Tašky som položil na pult a prezrel som si police, ktoré boli prázdne, sem tam som uvidel nejakú tú krabičku liekov. Môj zrak čoskoro padol na zatvorené dvere, tie asi viedli do skladu. Pomaly som k tým dverám prišiel a skúsil ich otvoriť, boli zamknuté. Odstúpil som od dverí, nadýchol som sa a vykopol som ich. Vošiel som do zadnej miestnosti, bol to sklad. Na zemi boli nejaké postele a na zemi boli nahádzané veci, ľudia, čo tu boli predtým museli odísť v rýchlosti. Vrátil som sa späť do prednej miestnosti, chytil som tašky a preniesol ich do zadnej miestnosti.
,,Je neuveriteľné, ako rýchlo sa všetko pokazilo." povedal som potichu, potom som niekoľko pištolí, brokovnicu a pušku vyložil z tašky a skryl ich. To som spravil aj s nejakou muníciou, len pre istotu, ak by sem niekto prišiel a zobral tašky. Sadol som si potom na jednu z postelí a vybral som z batoha fľašu vody, napil som sa a odložil som fľašu. Povzdychol som si a začal som premýšľať. Ak sa tento svet tak rýchlo pokazil, je šanca, že všetci zomrú, alebo sa rozdelíme, potreboval som preto miesto, kam by sme s Megan v takej chvíli išli. Vstal som a prehľadal som celú miestnosť, to čo som hľadal som aj našiel, kľúče.
Zobral som si batoh a vyšiel som z lekárne, zamkol som vchodové dvere a kľuč som skryl neďaleko, v bočnej uličke. Následne som pokračoval v ceste, smerom k obchodom. Ak nenájdem jedlo a vodu, tak sa vrátil pre zbrane a lieky, ale ak nájdem jedlo, tak pôjdem rovno na chatu.
Čoskoro som dorazil k prvému z obchodov, bol prázdny. Predajňa, ale aj sklad. Následne som išiel do druhého obchodu, ten bol len o dve ulice ďalej. Cestou som stretol podstatne viac mŕtvych, ako za celú dobu, ale našťastie si ma veľmi nevšímali a ak si ma všimli, veľmi rýchlo som to a nimi skončil.
Keď som sa dostal k obchodu, zastal som pred dverami. Boli to automatické dvere a boli zatvorené. Keď som k nim prišiel, tak sa neotvorili, takže som ich musel vypáčiť, ale čím? Chytil som nôž a vsunul som ho medzi dvere, potom som sa zaprel. Dvere po chvíli povolili, ale nôž tiež. Keď sa dvere pootvorili, nôž praskol a rozlomil sa. Kašlal som na nôž a otvoril som dvere. Dobre že som nepoužil mačetu.
Vošiel som do obchodu, dvere som nechal otvorené. Začal som brať veci a hádzať ich do batoha.
,,Čokoládová tyčinka, ďalšia. Vegan pizza...." zamračil som sa na pizzu, ale aj tak som ju dal do batoha. Potom som sa pozrel na druhú policu, bolo tam niekoľko plechoviek.
,,Kukurica! Áno!" povedal som na hlas, šťastne, kukuricu som mal neuveriteľne rád.
,,Haló?" ozvalo sa a ja som sa strhol.
,,Kurva. Ja som to povedal nahlas." zašepkal som, vtedy som za pultom uvidel mladú brunetu a znovu som zanadával.
,,Hej!" povedala nahlas.
,,Počúvaj. Ja nechcem nič..." nechcel som ju zabiť, ale chcel som svoje zásoby.
,,Daj mi všetko, inak ťa zastrelím!" povedala nahlas a namierila na mňa zbraň. Ja som nemohol inak, ako sa uškrnúť, keď som uvidel oranžovú hlaveň zbrane.
,,Zlato, ja poznám airsoft, to nie je pravá zbraň." zasmial som sa v tichosti.
Ona sa len zľakla a pustila zbraň na zem, potom sa na mňa rozbehla s nožom. Keď už bola blízko, rýchlo som vybral mačetu a ohnal som sa. Mačeta sa stretla s nožom a vyrazila ho z ruky tej brunete. Bol to úspech, aj keď som jej pôvodne chcel seknúť do ruky. Keď nôž dopadol na zem, ona len spravila pár krokov dozadu.
,,Dobre... dobre... prepáč. Zober si čo chceš." povedala so strachom v hlase, možno to bol práve ten strach, čo mi zabránilo nevraziť mačetu do jej hlavy. Povzdychol som si.
,,Nič nechcem, len hľadám zásoby. Nebudem ťa okrádať." povedal som, vážne chytré.
,,Aspoň niekto rozmýšľa normálne." povedala po chvíli ticha.
,,Ako sa voláš?" opýtal som sa, ale mačetu som nepustil z ruky.
,,Rose."
,,Nevyzeráš, ako niekto... eh... máš skupinu, alebo niekoho?" opýtal som sa, úplne som jej neveril, ale nemohol som ju tu nechať.
,,Nie."
,,Tak... môžeš ísť so mnou... asi." povedal som, bol to neuveriteľný risk. Rose zostala ticho.
,,Mám skupinu... a bezpečné miesto." povedal som.
,,Ďakujem." povedala Rose. Ja som len odložil svoju mačetu do puzdra a pokračoval v prehľadávaní regálov. Rose začala hľadať tiež.
Trvalo to dosť dlho, ale čoskoro sme pobrali všetko jedlo a dostali sa do zadnej časti obchodu, tú tvorila chodba, čo viedla celkom veľkého skladu. Prišli sme ku dverám skladu, bol tam ale zámok.
,,Má zámok. Musíme nájsť iný spôsob." povedala Rose, ako keby som si ten zámok nevšimol.
,,Nie. To bude jednoduché. V škole som chodil na zámočnícky krúžok." povedal som, pravda to nebola, ale veď čo.
,,Skutočne?" spýtala sa Rose.
,,Nie." povedal som a vytiahol som zbraň. Ustrelil som zámok a zbraň znovu skryl.
,,To je tiež spôsob." povedala Rose trochu tichšie.
Otvoril som plechové dvere a hneď som si všimol niekoľko postáv, čo boli vo vnútri. Boli to mŕtvy.
,,Asi sa chceli skryť a niekto ich tu zamkol." povedala Rose, vtedy sa na nás mŕtvy otočili a išli k nám. S ľahkosťou som troch z nich zabil a jedného odstrčil k Rose. Tej to robilo problémy, ale čoskoro sa dvoch mŕtvych zbavila. Ja som vošiel do skladu. Bolo tam niekoľko krabíc jedla, nie všetky boli plné, ale aj tak tam niečo bolo.
,,No pozri sa na to." povedal som a usmial som sa.
Neskôr
Pomaly a potichu sme išli lesnou cestou. Všade bolo ticho a jediné, čo ticho rušilo bola Rose, ktorá sa stále niečo pýtala.
,,A nebudem tvojim kamarátom vadiť?" spýtala sa.
,,Nie." povedal som, potom som uvidel, ako sa Rose usmiala, tak som pokračoval v rozprávaní: ,,Možno bude Megan trochu žiarliť, ale čo už."
,,Megan?" zhrozila sa Rose.
,,Hej. Moja priateľka." usmial som sa.
,,Priateľka? O... o tej si nič nehovoril."
,,Asi som zabudol." povedal som a sledoval som, ako úsmev, čo mala Rose na tvári pomaly zmizol.
Na chate
,,Som späť!" povedal som, hneď ako som vošiel do chaty. Položil som krabicu s jedlom na zem, do rohu miestnosti.
,,Konečne. Už som si myslela..." povedala Megan potichu a ja som ju hneď objal.
,,Myslíš, že by som ťa tu nechal?" spýtal som sa s úsmevom na tvári. Megan sa hneď usmiala, potom si ale všimla Rose.
,,Ahoj..." povedala Rose potichu.
,,Ahoj. Ty si kto?" spýtala sa Megan s nedôverčivým pohľadom.
,,Ray ma našiel... aby som vám... pomohla." povedala Rose trochu tichšie.
,,Dobre. Asi ste obaja hladný." povedala Megan po chvíli ticha.
,,Hej." prikývol som.
,,Poďte sa najesť. Ally niečo varila." povedala Megan. Rose niečo povedala tiež, ale to som odignoroval, nemal som potrebu sa s ňou teraz rozprávať.
Po večeri som išiel do mojej izby, Megan tam už bola, tak som si dal dole batoh a sadol si na stoličku, čo bola pri stole.
,,Ako dnes bolo?" spýtala sa Megan, ktorá bola rozvalená na posteli.
,,Dalo sa. Našiel som zbrane, ale keďže som našiel aj Rose, tak som pre zbrane radšej nešiel. Mal som ju kurva zastreliť." povedal som a Megan len prikývla.
,,Mal." povedala.
,,Ale mám tu aspoň toto." povedal som a vytiahol som zbraň, položil som ju na stôl. Megan vstala a prišla ku stolu, chytila pištoľ do ruky a vybrala z nej zásobník.
,,To je fajn. Bude sa hodiť." povedala Megan a usmiala sa.
,,Je tvoja." povedal som. Ona sa na mňa len pozrela a pokrútila hlavou.
,,Nie, tvoja. Ja si nájdem vlastnú." povedala, hádal by som sa s ňou, ale bola tvrdohlavá, takže by to nikam neviedlo.
,,Fajn." povedal som po chvíli a zatvoril som oči na pár sekúnd, potreboval som si na chvíľu odpočinúť.
,,Ray!" započul som Jasona zvonku.
,,Kurva..." zamračil som sa a vstal som, rýchlo som dal Megan pusu a vybehol som z izby. Zbehol som po schodoch a vybehol z chaty. Tam už stál Jason, ten ukazoval na niekoľko mŕtvych, čo boli medzi stromami.
,,Čo myslíš? Zbavíme sa ich?" opýtal sa Jason a ja som len prikývol.
,,Zbavím sa ich." povedal som a než to Jason stihol okomentovať, zodvihol som zo zeme kus dreva a pomaly som išiel k mŕtvym.
,,Hej!" zakričal som, oni sa na mňa len otočili, potom išli ku mne. Nepríjemné chrčanie bolo hlasné, mierne hnijúca koža na tvári bola zreteľná. Hneď, ako bol jeden z nich dostatočne blízko, ohnal som sa po ňom kusom dreva. Hlava spravila pohyb na stranu a ozvalo sa hlasné prasknutie, mŕtvy potom spadol k zemi. Ďalších čakal rovnaký osud, pár rán drevom a boli na zemi.
Vrátil som sa späť za Jasonom a ten len v tichosti pozeral. Ja som len prikývol a po chvíli mlčania Jason konečne prehovoril.
,,Počúvaj. Ja idem strážiť."
,,Dobre. Ja si idem ľahnúť." povedal som a išiel som späť do chaty, keď som bol ale pri schodisku, tak ma zastavila Rose.
,,Ray, nebudeš prosím cez noc so mnou? V pivnici je zle. Sú tam dve postele, takže nemusíme byť v jednej.
,,Ja..." odpoveď bola jasná, nie. Chcel som to len povedať nejako slušne.
,,Ray? Kde si?" započul som z horného poschodia Megan.
,,Prepáč, ja radšej budem s Megan." povedal som a pomaly som odišiel, nechal som ju tam samotnú. Niečo zase povedala, ale ako vždy som ju ignoroval.
Vybehol som po schodoch a vošiel som do mojej izby, zatvoril som dvere a pozrel som sa na Megan, usmial som sa. Megan sa usmiala tiež.
,,Len pár mŕtvych." povedal som a prišiel som ku stolu. Dal som na stôl puzdro s mačetou a otočil som sa späť na Megan.
,,Rýchlo si si zvykol." povedala Megan a povzdychla si.
,,Čo už." pokrútil som hlavou a ľahol som si vedľa Megan, tá sa ku mne hneď pritúlila.
,,Dnes spíme." povedala potichu, obaja sme sa potom zasmiali. Prikryl som nás dekou a po pár minútach Megan skutočne zaspala. Ja som zaspal čoskoro po nej.