„Nie si hladný?" prihovárala sa Hermiona Dracovi. Ležal na posteli, hľadel do prázdna a takmer nereagoval. „Draco..."
„Nie, Hermiona, vďaka," odvetil jej napokon.
„Niečo by si mal zjesť, viem, že som otravná, ale nechcem, aby ti bolo zle..."
„Mne je už dosť zle," odvetil jej. „Nestihol som svojej matke nič povedať. Nehovorím, že mám na mysli odpustenie, ale nezaslúžila si zomrieť s vedomosťou, že ju nenávidím, keď to ani nie je pravda..."
„Ja viem, že nie," prikývla a ľahla si vedľa neho. „Pozri, Draco, ona si určite nemyslela, že ju nenávidíš. Áno, urobili s tvojím otcom odpornú vec, ale urobili aj veľa dobrých vecí. Narcissa určite,... neviem, ako Lucius..."
„Ona bola dobrá matka, naozaj, Hermiona," riekol jej Draco úprimne. „Keď som bol malý, skutočne ma zbožňovala. Vždy ma bránila a som si istý, že ma milovala."
„Takú si ju pamätaj, Draco," usmiala sa na neho Hermiona, keď sa otočila tvárou k nemu. „Na ničom inom už nezáleží."
„Chcel by som jej povedať ešte toľko vecí..., ale už nemôžem..."
„Je to klišé, viem," povzdychla si Hermiona. „Ale existujú veci medzi nebom a zemou. Som si istá, že Narcissa určite vie, čo by si jej chcel povedať. A že si pamätala všetky tie krásne chvíle, kedy bola skvelá mama, ktorá ťa veľmi milovala a ty si ju obdivoval. Určite myslela na to, keď zomierala a nie na to zlé. Pamätaj si svoju matku v tom dobrom, Draco, nie v tom zlom. To zlé sa tak či tak vyriešilo. Už sme rodina, už nás nič nerozdelí."
„V to dúfam, Hermiona, v to jediné dúfam," prikývol Draco a pohladil ju po líci.
„Neexistuje nič, kvôli čomu by som obetovala našu rodinu a som si istá, že ani ty nie, Draco," odvetila mu.
„Máš pravdu," prikývol a potom sa znova pozrel na stenu nad posteľou. „Ty a naše deti ste moje všetko. Vy ste to, čo mi celý život chýbalo. Vy mu dávate zmysel. A ja chcem navždy ostať žiť na tomto našom malom Saturne, ktorý sme si vytvorili v tomto dome. Nechcel by som byť nikde inde..."
„Ani ja nie, Draco," odvetila mu Hermiona a preplietla si jeho ruku s tou svojou. „Hoci som ti vtedy napísala, že na Plute stále počuť výkriky našej lásky."
„A na mesiaci sa žiadame o odpustenie," doplnil Draco, lebo si to pamätal. „Ale už máme iba Saturn. Miesto pre našu lásku, naše deti a našu rodinu. Máme nakoniec všetko, čo sme vždy chceli..."
Hermiona si zotrela slzu, ktorá jej tiekla po líci.
***
„Och, milujem čary," usmiala sa Oriana na Billa, keď sa Brloh zmenil na oslavu svadby. V záhrade bolo veľa bielych stolíkov, ktoré lemovali biele stoličky s fialovými mašľami. Všade bolo veľa kvetov, ktoré mala Oriana veľmi rada. Uprostred bol tanečný parket, na ktorom už tancovalo niekoľko ľudí. A to jedlo. Oriana naozaj chválila Lily za to, ako sa o všetko pekne postarala. Výzdoba bola naozaj neskutočná, dokonalá a Oriana si ani vo sne nepredstavovala, že by jej svadba mohla byť dokonalá. A ona dokonalá bola.
Bill Weasley bol už jej manžel. Jej navždy. Skutočne navždy. A zrazu mala veľkú rodinu. Všetci sa zabávali a boli veselí. Ona z toho bola priam nadšená.
„Ja milujem teba, Oriana," usmial sa na ňu Bill a nežne ju pobozkal na pery.
„Aj ja teba, William," opätovala mu úsmev a potom ju vzal za ruku, aby si mohli spolu opäť zatancovať. Celý čas jej hľadel do očí a jej srdce bilo ako splašené. Dúfala, že každým dňom bude ich láska silnejšia a silnejšia. Naozaj si to priala.
„Je všetko ako podľa tvojich predstáv?" spýtal sa jej.
„Je to oveľa lepšie," odvetila mu.
„Áno, to je," prikývol. „Ale najlepšie na tom je, že si už moja manželka."
„Dúfam, že to tak bude navždy, že sa nič neudeje, čo by nás dvoch rozdelilo," šepla.
„Ori, prosím ťa, nemysli teraz na niečo takéto," žmurkol na ňu. „Práve sme sa vzali."
„Ja viem, láska, len niekedy má človek neustále obavy," riekla mu a pritúlila sa k nemu bližšie. „Ale vážne som šťastná."
„To som rád, ak si ty šťastná, som aj ja šťastný," pobozkal ju na čelo a pritisol si ju viac k sebe.
„Teším sa na bábätká," povedala Oriana.
„Bábätká?" Bill sa od nej odtiahol a hľadel jej priamo do očí. „Množné číslo?"
„Nuž," Oriana sa zapýrila a pohladila si bruško. „Malo to byť prekvapenie, chcela som ti to povedať krajšie, ale akosi mi to teraz ušlo, asi silou okamihu."
„Dve bábätká?" znova sa spýtal.
„Desí ťa to?" preľakla sa, keď sa stále tváril priveľmi prekvapene.
„Nie," zasmial sa Bill a pobozkal ju na pery. „Milujem predsa deti. Dve bábätká!" opakoval. „Pre Merlina..."
„Vyzeráš, ako by ťa to desilo," zopakovala.
„Som šťastný," povedal jej úprimne a pozrel sa jej do očí. „Neviem, či som niekedy bol šťastnejší ako v tejto chvíli. Mám krásnu ženu, štyri skvelé deti a ďalšie dve na ceste. Mám ja ale šťastie. Potom ešte jedno a budeme ako naši."
Oriana sa zasmiala, keď s ňou urobil otočku. „Sedem detí?"
„Nie je to šťastné číslo?"
„Ja ti neviem," zasmiala sa znova. „Dôležité je, aby sa tieto dve," ukázala na svoje bruško, „narodili v poriadku. O tom ďalšom bude reč potom. Platí?"
„Platí," prikývol a následne vyhľadal jej pery. „Milujem ťa najlepšie."
***
„Meškáš?" zamračila sa Dominique na Viktora, keď dorazil do Brlohu.
„Prepáč, bol som s tvojou mamou, je celkom dosť v depke," povedal jej Viktor.
„A kto jej za to môže?"
„Si k nej zbytočne krutá," pokarhal ju Viktor. „Tvoja mama nie je beštia, neboj sa. Uvedomuje si, čo stratila. A nechce stratiť svoje deti."
„Veď nás nestratila," povedala mu Dominique. „Ale uznaj, že máme právo byť na otcovej strane."
„To je tvoja vec, Dominique, ja ti do toho rozhodne nechcem nič hovoriť," povedal jej Viktor. „Iba vravím, prečo meškám. Chcela sa stretnúť, chcela vidieť priateľskú tvár a trocha pospomínať..."
„Fajn," prikývla Dominique.
„Chýbala si mi," usmial sa na ňu Viktor.
„Aj ty mne," odvetila mu a nakoniec mu opätovala úsmev.
„A vyzeráš nádherne," dodal Viktor, keď si ju konečne pozrel od hlavy po päty. „Pochybujem, že je v Brlohu niekto krajší ako ty."
„By si sa divil, koľko krajších žien tam je," zasmiala sa Dominique. „Ide o to, že každá je krásna pre niekoho iného," dodala.
„Pekne povedané," usmial sa na ňu Viktor. „Ty vždy vieš, čo povedať."
„Najkrajšia je dnes ale nevesta. Tak to na svadbách býva. Nevestu by nemal nik zatieniť. Hoci si to môžeš potichu myslieť, Viktor," žmurkla na neho.
„Tak môžem už ísť ďalej? Som zvedavý na nevestu," uškrnul sa na ňu.
„Haha," zasmiala sa Dominique a chytila ho za ruku a potom vkročili do záhrady. „Nie som žiarlivá, Viktor Krum, to by si mal vedieť."
„Niekedy by nevadilo, keby si bola aspoň kvapku žiarlivá," dodal Viktor.
„Keby som bola, zbláznila by som sa. Okolo teba sa stále motajú fanynky. Aj po toľkých rokoch," dodala Dominique. „Buď rád, že nie som žiarlivá. Naozaj, buď rád!"
***
Jamesa Siriusa to na svadbe vôbec nebavilo. Akosi postupne prichádzal na to, že hodiny bez Rhei sa mu zdajú veľmi nudné. Tak sa ospravedlnil a potom sa pobral do Rokvillu, aby šiel za ňou. Dostal jej správu, že Narcissa Malfoyová zomrela a ako poznal Rheu, bola z toho smutná. Predsa len to bola jej babička a ona ju mala rada.
Zaklopal na dvere a bola to práve Rhea, ktorá mu otvorila. Okamžite sa mu hodila do náručia a on ju objal. „Mrzí ma to."
„Nemusel si chodiť," riekla mu.
„To by som bol pekne neporiadny frajer," odvetil jej.
Rhea sa trocha zasmiala a potom ho znova silno objala. „Ďakujem, som rada, že si tu so mnou. Nie je to pre mňa ľahká chvíľka."
„Chápem," prikývol James. „Máš právo byť smutná."
„Ja viem," prikývla aj ona. „Aká bola svadba?" Zmenila tému, aby myslela na niečo iné. Zaviedla ho do obývačky a požiadala domáceho škriatka, aby im pripravil niečo na pitie.
„Ako všetky svadby," povedal jej James. „Krásna, veľa sĺz, veľa kvetov a budem mať ďalších dvoch otravných bratancov, alebo sesternice. Nakoniec čakajú dvojičky."
Rhea sa usmiala. „To je dobré, no nie?"
„Áno, všetci sú nadšení a ja im to prajem," usmial sa na ňu James. „A čo vaši? Ako to znáša celé tvoj otec?" spýtal sa James.
„Asi veľmi zle," povedala Rhea a porozprávala mu, ako jej otec prišiel neskoro a nestihol už Narcisse nič povedať. „Je zatvorený v spálni a mama tam je s ním. Bude to trvať, kým sa z toho spamätáme."
„Chápem," prikývol James. „Som tu pre teba, Rhea, dúfam, že to vieš."
„Som ti za to naozaj vďačná," prikývla a schúlila sa v jeho náručí. „Ani nevieš, ako veľmi som rada, že si tu."
„Milujem ťa," šepol James a pohladil ju po vlasoch.
Rhei vyhŕkli slzy a potom sa na neho pozrela. „Aj ja ťa milujem, James. Ani nevieš, ako veľmi."
James prikývol. „Možno viem," usmial sa na ňu a jemne ju pobozkal na pery.
***
Draco na chvíľku zaspal a Hermiona ho iba sledovala. Hladila ho po líci a nechcela sa od neho pohnúť. Vážne trpel a jej to lámalo srdce. Rozmýšľala nad návratom v čase, aby sa Draco stihol rozlúčiť s mamou, ale všetky časovraty boli zničené. A hlavne to bol naozaj hrozný nápad, to si dobre uvedomovala. Ale predsa len mala pocit, že by mala niečo urobiť. Niečo nemožné.
Napokon sa rozhodla, že dôležité je, aby tu teraz pre Draca bola. Aby ho podporovala a aby sa mal na koho spoľahnúť. Aj o tom predsa bola láska. Byť oporou v ťažkých chvíľach. Pretože život je pretkaný ťažkými chvíľami. Keby nebol, človek by si nikdy nevážil tie krásne chvíle. A to Hermiona Grangerová vedela najlepšie zo všetkých.
„Hermiona," oslovil ju v polospánku.
„Pokojne spi, som pri tebe," pohladila ho po vlasoch.
„Asi sa mi snívalo niečo s mamou," šepol a potom sa pretočil na druhý bok.
Hermiona sa usmiala. Veci medzi nebom a zemou. Tie naozaj existovali. Vedela to, cítila to.
Pretože láska bola vždy tou najmocnejšou mágiou na tomto svete. A nielen tá partnerská. Silná vždy bola aj tá medzi rodičom a dieťaťom. Každá láska bola silná. Veľmi silná.
A bola zmyslom všetkého.
***
Oriana si všimla, že na hostinu dorazil Viktor Krum. Stmievalo sa, už bola aj uložiť Williama spinkať. Spoločne s Dorie a Remusom. Naozaj už bolo dosť hodín, ale svadobčania sa veľmi bavili naďalej a ona tiež.
Trocha ju teraz premkli obavy, keď videla ako sa Dominique správala k Viktorovi. Oficiálne dávala najavo, čo k nemu cíti a aký vzťah ich spája. Oriana jej to želala. Dominique mala skutočne rada a keď videla, ako Viktor Krum na ňu hľadí, bolo jej jasné ako facka, že toto je láska. Len či sa tak na to pozrie aj Bill. Naozaj sa obávala. A nehovoriac o ostatnej rodine.
„Si v poriadku? Nie je ti zle?" spýtal sa jej Bill, keď jej doniesol džús.
„Nie," pokrútila hlavou. „Cítim sa skvelo."
„To som rád, keby si bola unavená, tak si oddýchni, predsa len mysli na bábätka."
„Neboj sa, ale ja vládzem. Chcem pretancovať celú svadbu," usmiala sa na neho.
„To som si všimol. Je ťa plný parket," žmurkol na ňu. Bola to pravda, vytancovala skoro každého. Všetkých Billových bratov, aj Louisa a potom aj jeho synovcov, či netere. Svoje nové švagriné. A niekoľkokrát tancovala aj so svojím svokrom, ktorý bol nesmierne dojatý, že sa rodinka rozrastie nie o jeden, ale rovno dva prírastky.
Oriana si ani neuvedomila, kedy sa Bill pozrel tým smerom. Nuž videla iba to, ako sa rútil smerom k Viktorovi Krumovi a niečo hromžil. Rozbehla sa za ním, ale nestihla to zastaviť.
Bill surovo odsotil Kruma od Dominique a z celej sily mu vrazil päsťou do nosa. Krum spadol na zem a krvácal.
„Tatko!" kričala Dominique.
„William!" skríkla aj Oriana a snažila sa ho zadržať, aby neuštedril Krumovi ďalšiu ranu. Do toho sa už zamotala celá rodina.
„Tatko, čo ti preskočilo?" kričala Dominique.
„Videl som ho!" skríkol na ňu Bill. „Pobozkal ťa!"
„Áno a čo? Len tak pre tvoju informáciu to robí už veľmi veľa rokov. A nechaj si tie kázania, tatko. Chcela som ti to normálne povedať, ale tebe asi preskočilo, keď si ho rovno udrel!" hnevala sa Dominique.
„Dominique!" skríkol na ňu Bill. „Čo si mi chcela normálne povedať?"
„Chodia spolu, William," odvetila namiesto nej Oriana.
„Ty si to vedela?" otočil sa k nej. „A nepovedala si mi to?"
„Povedala som jej to dnes," riekla Dominique. „A chcela som aj tebe. Milujem Viktora, ani nevieš koľko rokov."
„Je od teba starší!"
„Nevrav," zamračila sa Dominique. „Určite sa chceš o tomto rozprávať?" dodala a pozrela sa na Orianu.
„Zabijem ho!" skríkol Bill. „Pusť ma, Charlie!"
„Dosť!" Viktor sa za pomoci Harryho pozviechal zo zeme. „Mysli si, čo chceš Bill, ale milujem Dominique. Pokojne ma aj zabi, ale ani potom sa to nezmení. Viem si predstaviť, že existuje veľmi veľa proti, ale premysleli sme si to. Dlhé roky som sa s tým snažil bojovať z úcty k Fleur, alebo k tebe. Ale už nemôžem. Láska je jednoducho silnejšia."
Dominique sa rozplakala a vletela mu do náruče. Pred všetkými ho pobozkala. Bill sa zatriasol a potom nahnevane odišiel do domu. Oriana sa iba obzrela za ním, ale usúdila, že možno potrebuje byť chvíľu sám.
„Prepáč," povedal jej Viktor.
„Čože?"
„Nechceli sme narušiť svadbu," vysvetlil jej. „Vážne ma to mrzí. Pôjdeme s Dominique preč."
„Nie," odvetila mu Oriana. „Chcem, aby ste zostali. Prosím..."
„Ďakujem, Oriana," povedal jej Dominique. „Vážne."
„On..., pochopí to..., viem to," koktala Oriana. „Raz."
„Áno, keď Dumbledore vstane z mŕtvych," uškrnula sa Dominique. „Ale vieš, padol mi kameň zo srdca, že to už vie."
„Dôležité je, že sa ľúbite," usmiala sa na ňu Oriana.
„Veľmi," prikývla Dominique.
„Dobre, myslím, že je čas, aby som šla za ním," nadýchla sa Oriana a vyrazila za Billom do domu.
Pozn. autorky:
Draco a Hermiona spolu šťastní ... no nebudem klamať, za chvíľku sa niečo pokafre :D haha ... Rhea a James dúfam, že tiež potešili <3 a isto aj Oriana dve bábätká :D ... a Dominique a Viktor sa priznali :D čo na to asi povie ešte Fleur? :D
Ako sa Vám páčila kapitola?