Oriana a Teddy strávili pár hodín u Troch metiel a obaja zabudli na to, koľko času ubehlo a rozprávali sa spolu, akoby sa videli skoro každý deň. Teddy mal z toho naozaj skvelý pocit, ale Oriana sa trocha snažila udržiavať si odstup, aby on nemal nejaké ďalšie problémy s Victoire.
Teddy ju odprevadil až do domčeka, tam sa s ňou a malým Williamom rozlúčil a potom odišiel. Oriana vošla dnu a vybrala Williama z kočiarika. Prekvapilo ju, že Bill bol tam. Pomohol jej vybrať vecičky z kočíka a usmial sa na ňu. „Ako bolo s Teddym?"
„Ty si ho za mnou poslal?"
„Nie, videl som vás teraz z okna," odvetil jej Bill.
„Bolo mi fajn," odvetila mu Oriana, ale tón jej hlasu bol smutný.
„Nezdá sa mi," všimol si to ihneď.
„Bojím sa opäť zblížiť so svojím kamarátom, pretože..., no pretože tvoja dcéra...," vyhŕkla zo seba.
„Áno, to je celkom problém," prikývol Bill.
„Hovoril si s ňou?"
„Áno," prikývol. „Neprebiehalo to veľmi dobre. Victoire to všetko priveľmi preháňa, hlavne čo sa týka Teddyho. To, že je nahnevaná na mňa, to jej neberiem, hoci tiež mi nemôže diktovať, čo mám a nemám robiť."
Oriana si nebola istá, či chce vedieť viac. Uložila William do kolísky a hojdala ho. „Tak si jej všetko povedal?" spýtala sa s malou dušičkou.
„Áno," prikývol Bill.
„Ako veľmi ma preklína?"
„Záleží na tom?" spýtal sa jej.
„V podstate áno," odvetila mu Oriana a pozrela sa na neho. „Nemôžem dovoliť, aby si kvôli mne prišiel o svoje deti. To proste nemôžem. Možno bude najlepšie, ak odídem s Williamom niekam inde."
„Oriana," zaúpel Bill.
„Myslím to vážne, William," povedala Oriana a snažila sa zadržať svoje slzy. „Som naozaj oveľa mladšia a chudobná, určite si budú myslieť, že ťa využívam a to by som nikdy nechcela. Nie je to pravda, ale... ak by si kvôli mne prišiel o svoju rodinu, nebol by si viac šťastný. Možno by bolo lepšie to ukončiť skôr, ako to začne byť ešte vážnejšie."
Bill pristúpil k nej a chytil jej tvár do svojich rúk. „Hádam si zaslúžim byť šťastný podľa svojich predstáv, nemyslíš si?"
Oriana sa rozplakala. „Will..."
„Poviem to aj Dominique a Louisovi, aj rodičom, všetkým a bude to oficiálne. Victoire predložila svoje argumenty, ktoré si vieš domyslieť, ale Victoire je voči tebe zaujatá kvôli iným veciam. Dominique a Louis to isto schvália."
„Čo ak nie?"
„Zvyknú si..."
„Ale čo ak nie?"
„Oriana, skús mi trocha veriť, prosím," žiadal ju.
„Ja sa bojím," odvetila mu a potom ho objala. Potrebovala jeho objatie. Už to bolo dosť vážne, priveľmi ho milovala. Bola rada, že nesúhlasil s tým, aby odišla. Nebola si istá, či by to zvládla. Avšak predsa len nechcela bojovať proti jeho deťom a nechcela ani to, aby bol nešťastný a stratil svoju rodinu kvôli nej.
„Vyriešim to, sľubujem," prisľúbil jej Bill.
Neodpovedala, lebo by sa ešte viac rozplakala.
***
Ako sa blížil Silvester, Rhea začínala byť nervózna. Už pár dní bývala so svojimi rodičmi a bola naozaj šťastná ako ešte hádam nikdy. Hermiona a Draco sa k sebe správali veľmi milo, čo sa jej páčilo tiež. Bolo by pekné, keby mala vlastnú rodinu. Avšak nechcela túto tému nadhadzovať a ani na nich tlačiť.
Hermiona trávila doobedie v škole, kde opravovala nejaké úlohy, ktoré ešte nestihla pred Vianocami. Vyučovanie nebolo, ale predsa len nemala úplne prázdniny. Okolo obeda však vždy prišla. Draco a Rhea mali v práci dovolenku až do Nového roka. Takže zvyčajne vyspávali a oddychovali.
Draco zohnal domáceho škriatka podľa jej predstáv. Volal sa Manny a Rhea si na neho zvykla veľmi rýchlo. Hemiona tiež, len Draco bol voči nemu trocha skeptický. Manny varil naozaj dobre, aj keď mu Hermiona rada pri varení asistovala. Mannymu sa to veľmi nepáčilo, lebo bol zvyknutý, že varí sám, ale nakoniec nemohol svojim pánom niečo prikazovať.
„Rozmýšľala som," nadhodila raz Hermiona pri večeri.
„Nad čím?" spýtal sa jej Draco.
„Na Silvestra idem k Potterovcom, vieš, že Rhea je pozvaná tiež. Chcela by som, aby si šiel aj ty, Draco," riekla mu.
„Musím?" spýtal sa jej Draco a vykrivil úsmev.
„Chcela by som im to všetko povedať," odvetila mu Hermiona. „A bolo by pekné, keby si bol pritom aj ty."
„Keď musím," zhodnotil Draco.
„Nechcem, aby si si myslel, že musíš. Bola by som rada, keby si chcel," zamračila sa na neho Hermiona.
„Hermiona, ja chcem," prikývol Draco. „Naozaj ti rozumiem, viem, že chceš Rheu predstaviť ľuďom, na ktorých ti záleží a máš ich rada. Len ja ich rád nemám. Ale dobre, pôjdem. Sľubujem, že to robím preto, lebo chcem. Chcem, aby si bola šťastná a spokojná."
„Ďakujem," prikývla, ale stále na neho trocha zamračene hľadela. „Ak sa budeme všetci správať úctivo, bude to fajn."
„Budem sa snažiť," prikývol.
„Dúfam, veď už nie sme malí chlapci. Ani ty, ani Harry s Ronom," dodala Hermiona.
„Dobre, dohodnuté," prikývol Draco.
Hermiona sa usmiala na Rheu a tá na ňu žmurkla. „Som z toho nervózna."
„Nemusíš byť," odvetila jej Hermiona. „Určite to dobre dopadne."
Rhea prikývla. Celkovo sa tešila, ale bola aj nervózna. Tešila sa na Jamesa, lebo od toho vyrušenia pri bozku sa nestretli. Iba si poslali pár listov. Zdalo sa, že aj on sa na ňu už teší. A to veľmi.
Už sa naozaj nemohla dočkať Silvestra. Všetko v jej živote začínalo byť teraz také pekné. Našla mamu, našla otca. Možno bude mať v Novom roku aj frajera.
***
„Ty sa nechystáš nikam na Silvestra?" spýtala sa Oriana v silvestrovské ráno Billa.
„Ani nie," odvetil jej Bill. „Cez obed sa mám stretnúť s Louisom a Dominique. U Troch metiel. Potom by som rád bol s tebou."
„A čo tvoja rodina? Pred pár dňami si vravel, že Silvestra tráviš u svojej sestry," spomínala si matne Oriana.
„To som pôvodne mal, ale rozhodol som sa, že to tento rok vynechám," odvetil jej Bill. „Nepôjde ani Victoire, Teddy si bol dnes ráno pre deti a povedala mu to."
„Takže stále sú pohádaní?
„Áno," prikývol. „Chceš ísť za Minique a Louisom so mnou?"
„Nie," pokrútila hlavou Oriana. Nebola pripravená vidieť ich a hlavne nechcela vidieť ich tváre, keď im otec oznámi, že si našiel inú ženu. Vedela, že s tým nebudú súhlasiť, aspoň nie hneď. Predsa len bola o dosť mladšia, nemala zázemie, nemala rodinu, ani prácu.
„Ako chceš," prikývol Bill a odišiel sa prezliecť, aby mohol ísť na obed s deťmi.
***
„Môžem?" Rhea zaklopala na dvere Hermioninej izby a strčila dnu hlavu.
„Iste," prikývla Hermiona a usmiala sa na ňu.
Rhea vošla dnu, na sebe mala červené šaty s dlhým rukávom. Na krku jej visel náhrdelník s príveskom Saturnu. „Čo myslíš? Ako vyzerajú lepšie moje vlasy? Rozpustené, alebo vyčesané?"
Hermiona si premerala svoju dcéru. Vlasy rozhodne nezdedila veľmi po nej. Farbou sa síce približovali viac k tej jej, ale kvalitou isto museli byť do generácie Malfoyovcov. Preto Rhea s rozpustenými vlasmi nevyzerala, akoby práve vstala, alebo akoby na hlave mala vrabčie hniezdo. „Páčia sa mi rozpustené," povedala jej Hermiona.
„Áno, asi aj mne," prikývla Rhea, keď sa pozrela do zrkadla v Hermioninej spálni.
„Myslím si, že Jamesovi bude jedno, či ich máš rozpustené, alebo vyčesané," podotkla Hermiona.
„Tiež si myslím, ale predsa len chcem byť pekná, chápeš," zasmiala sa Rhea.
„Úplne ťa chápem," prikývla Hermiona a otočila pohľad na svoju posteľ a dvoje šaty, ktoré tam mala uložené a nevedela sa rozhodnúť, ktoré si obliecť. Jedny boli tmavomodré nad kolená so srdcovým výstrihom a tie druhé vanilkové, úpletové až ku krku.
„Chceš byť tiež pekná, rozumiem," podišla Rhea k nej. „Tie modré," dodala.
„Myslíš?" Hermiona vzala do rúk šaty a primerala si ich k sebe pred zrkadlom.
„Páčia sa mi viac," odvetila jej Rhea.
„Asi máš pravdu, dobre dám si tie," prikývla Hermiona a usmiala sa na ňu. „Hoci som uvažovala, že nahnevám Draca a dám si nejaké čisto chrabromilské šaty."
Rhea sa zasmiala. „On chce nahnevať teba a isto aj tvojich priateľov, pretože si dáva nielen zelenú košeľu, ale k nej aj striebornú kravatu a nie som si istá, možno má aj zelené ponožky!"
Hermiona sa zasmiala tiež. „To sa Dracovi veru podobá."
„Len sa bráni," povzdychla si Rhea. „Naozaj to medzi nimi bolo také zlé?"
„Áno," odvetila jej Hermiona úprimne. „Boli sme deti, Rhea, všetci ovplyvnení rodinami a inými záležitosťami. Zmenili sme sa, dospeli sme a pochopili sme veci, ktoré sú skutočne dôležité. Draco sa veľmi zmenil. Síce som si istá, že dneska bude trocha otravný, sarkastický a bude sa snažiť dokázať, že Malfoyovci sú predsa len niečo viac, v skutočnosti bude iba veľmi bojovať s tým, aby ho trocha prijali."
„A to je tajomstvo, však?"
„Prirodzene," prikývla Hermiona. „Nuž aj tak si myslím, že Draco vie, že to viem!"
Rhea sa zasmiala opäť a v lícach sa jej vytvorili jamky. „To nevadí, hlavne, že tam pôjde s nami."
Hermiona na ňu žmurkla. „Áno, to som rada aj ja. Dobre to dopadne."
„Asi áno, o mne aj tak všetci vedia, že som Malfoyová, tak prečo by im malo vadiť, že môj otec je Draco a nie Lucius?"
„Ver mi, to že je Draco tvoj otec je oveľa, ale oveľa lepšie, ako keby ním naozaj bol Lucius," usmiala sa na ňu Hermiona a Rhea jej úsmev opätovala.
***
Bill odišiel k Trom metlám a Oriana sa vybrala na prechádzku s malým Williamom. Keď sa s ním prechádzala, ľahšie zaspal, pretože posledné dni bol dosť umrnčaný. Hoci bola vonku dosť zima a snehu, jej to nevadilo, keď sa poriadne zababušila.
Prechádzala sa uličkami Rokvillu a vyhýbala sa bývalému hostincu u Kančej hlavy, aby z toho zase nebola smutná.
„Počkajte!" ozval sa za ňou chlapčenský hlas.
Oriana sa zastavila a hľadela na chlapca, ktorý k nej utekal. Bol tiež celý zababušený. Dobehol k nej a podávala jej Williamom cumlík. „Toto vám vypadlo z kočíka," dodal a usmial sa na ňu.
Zdal sa jej veľmi povedomý, ale akosi ho nevedela zaradiť. „Och, ďakujem, naozaj veľmi, to je Willov obľúbený cumlík, keby som ho stratila, stále by plakal," zasmiala sa.
„Volá sa William?" spýtal sa chlapec.
„Áno," prikývla. „Najkrajšie meno."
„Volá sa tak aj môj tatko," usmial sa chlapec. „Ale hovoria mu Bill."
Oriana si uvedomila, prečo jej je taký povedomý. „Si Louis, však?"
„Áno, Louis Weasley a vy ste...?"
„Oriana," predstavila sa mu a podala mu ruku. „Poznám tvoju rodinu, teda poznám Teddyho Lupina, boli sme priatelia na škole."
„Počkajte!" Louis sa na ňu zadíval. „Victoire, moja sestra, vás vyhodila zo svadby, však?"
„Áno," zamračila sa Oriana.
„Pamätám si na vás," prikývol Louis a neprestal sa na ňu usmievať.
„Loius!" dobehla ich červenovlasá čarodejnica v čiernom kabáte a čiernou čiapkou s dvoma grngoľcami. „Tu si, a ja ťa čakám!"
„Prepáč, Mini, len som sa trocha zdržal," usmial sa na ňu Loius.
Dominique Weasleyová ho však nepočúvala, lebo hľadela prekvapene na Orianu. „Ori?"
„Ahoj, Dominique," usmiala sa na ňu Oriana. „Rada ťa vidím."
„Aj ja teba!" Dominique k nej podišla a potom ju objala. Potom nakukla do kočíka a pousmiala sa. „Kto je ten malý fešák?"
„Volá sa William, ako tatko," odvetil jej Louis.
„Ako tatko," zopakovala Dominique a zadívala sa dlho na Orianu.
„Nie," pokrútila Oriana hlavou. „Nie je to tak, ako si myslíš!"
„Prečo tu, do kelu, mrzneme?" spýtala sa ich Dominique. „Tatko už na nás čaká u Troch metiel, tak poďme. Oriana, poď aj ty."
„To nie je najlepší nápad, ja..."
„Prosím, poď," požiadala ju Dominique. „Myslím, že sa máme o čom rozprávať," dodala, ale neznelo to nepríjemne, hoci z toho Oriana nemala dobrý pocit. Loius sa usmieval a tak napokon prikývla a pobrala sa s nimi.
***
Hermiona, Draco a Rhea stáli pred Grimmauldovým námestím číslo 12, kde bývali Potterovci. Dracovi to miesto nebolo úplne cudzie, už tu pred pár mesiacmi bol, keď potreboval hovoriť s Jamesom Potterom. Aj tak sa cítil akýsi nesvoj, pretože si uvedomoval, že urobí jednu blbosť a Hermiona sa s ním nebude ani rozprávať, ale zase na druhej strane by nezniesol urážky od Pottríka, alebo Weaslíka, takže bol naozaj nesvoj.
Hermiona zazvonila a okamžite pribehla Potterová žena, ktorá im otvorila. „Hermiona, Rhea a... Malfoy!" prekvapene ostala stáť vo dverách.
„Ahoj, Ginny," Hermiona podišla k nej a pobozkala ju na obe líca. „Viem, že Draco pozvánku nedostal, ale je to dôležité."
„Ehm, jasne," prikývla Potterová ešte stále v rozpakoch. Pobozkala Rheu na obe líca a na Draca sa iba pozrela, nijako viac to nekomentovala a vpustila ich dnu. Vyzliekli si kabáty, vyzuli topánky a ona ich viedla dlhou chodbou do jedálne, kde už bol zvyšok rodiny.
„Hermiona dorazila," usmiala na zbytok, hoci jej úsmev bol akýsi čudný. „A priviedla Rheu a Malfoya," dodala.
Draco si všimol, že Weaslík sa na neho zamračil. Potom si všimol Pottríka, ktorý položil na stolík poháre a tiež prekvapene zamrzol, keď sa ich pohľady stretli.
„Zdravím," poznamenal Draco. „Dal by som si ohnivú whisky," dodal.
„Draco!" napomenula ho Hermiona.
„Čo?" zaškeril sa na ňu. „Ver mi, dajú si so mnou. Však Pottrík, Weaslík?"
„Draco!" vynadala mu Hermiona opäť.
Potter celkom mechanicky nalial Dracovi ohnivú whisky a nalial aj sebe a potom jeden pohárik podal Dracovi. Weasley vstal, obslúžil sa sám a stále sa mračil na Draca. Draco si ani nestihol všimnúť zvyšok rodiny, iba zaregistoval veľa ryšavých detí.
„Čo tu robíš, Malfoy?" spýtal sa ho Weasley.
„Neuveríš, Weaslík," uškrnul sa Draco. „Je to taká milá historka."
„O čo ide, Hermiona?" spýtal sa Potter radšej jej, len aby nemusel konverzovať s Dracom.
„Ide o to," riekla Hermiona, „že som pred pár dňami prišla na niečo dôležité a chcela by som vám to všetkým povedať, pretože ste moja rodina," pokračovala a Draco si konečne všímal ostatných členov rodiny, ktorí Hermionu napäto počúvali. Dokonca aj Potterová prestala núkať ľudí jedlom. „Pred rokmi mi istí ľudia vymazali pamäť a vzali mi to najdôležitejšie v mojom živote. Teraz však poznám pravdu a to najdôležitejšie v mojom živote sa mi vrátilo späť. Mám dieťa, viete."
„Čože?" Weasley sa na ňu prekvapene pozrel.
„Hermiona," Potter ju oslovil a tak trocha sa usmial. „Ale ako?"
„Je to dlhý príbeh, Harry a isto by som ti ho chcela povedať dopodrobna, ale najprv by som vás rada zoznámila s mojou dcérou," usmiala sa a chytila Rheu za ruku, lebo tá celý čas stála vedľa nej. „Toto je Rhea, viem, že už poznáte, ale neviete, že to je moja dcéra. Moja a Dracová dcéra!"
Pozn. autorky:
Aké reakcie ich asi čakajú? :D