BELLA
"Myslím, že by to šlo," vyslovil starší pán a mne sa okamžite na perách rozlial úsmev.
"Ďakujem, moc si to vážim," povedala som nadšene a zdvorilo som sa naňho usmiala. Jeho husté obočie vyčnievalo spoza okuliar keď sa usmial sa popod šedivé fúzy.
"Vážite si to, že tu môžete pracovať? Je to iba kníhkupectvo. Navyše, nezarobíte tu boh vie koľko," kruhové okuliare si zložil z nosa a s modrým pohľadom sa na mňa pozrel.
"Je to fajn práca. Milujem knižky, takže sa mi tu bude páčiť. A tie peniaze mi bohato stačia aby som si pomaly šetrila na vysokú," informovala som ho, na čo sa jeho úsmev ešte zväčšil.
"Tak dobre," pohľad sklonil dolu k nejakým papierom a ja som sa nedočkavo vrtela. Bola som šťastná už len z toho, že som si nejakú prácu našla a že to bola práca s knihami bolo pre mňa ešte plus.
"Takže.." odmlčal sa, keď ešte chvíľku študoval v papieroch a opäť ku mne vzhliadol. "Môžete nastúpiť už zajtra?"
"Iste," povedala som okamžite a nadšene som nadskočila. Ozval sa jeho chrapľavý smiech a ja som k nemu opäť vzhliadla.
"Zajtra o deviatej vás radostne očakávam," napriahol ku mne pravačku, ktorú som mu nadšene podala pri čom sa mi úsmev nevytrácal z tváre.
"Ďakujem, budem tu," uistila som ho, na čo sa opäť zasmial.
"Toho sa neobávam."
"Dovidenia," venovala som mu posledný úsmev pred tým, než som sa otočila a radostne som vybehla z menšieho kníhkupectva. Bola som neskutočne šťastná, že som si nejakú brigádu zohnala. A že to bolo s knihami bolo úžasné. Jediná vec, ktorá na tomto všetkom bola menší problém bol Harry, ktorý o tom nevedel. Boli sme spolu, no nepovedala som mu o tom. A dnes bol niekde s Louisom. Budem mu to musieť dnes povedať, no popravde, neviem, čo za reakciu mám od neho čakať.
"Bella!" počula som kričanie, na čo som sa chvíľku zastavila a ohlidla som sa. No nikoho som nezahliadla, aj keď ulica nebola až tak preplnená.
"Isabella!" ďalšie zakričanie môjho mena ma zastavilo v kráčaní a opäť som sa obhliadla, no keď som uvidela človeka, ktorý na mňa kričal, moja sánka skoro spadla na tvrdý povrch chodníka.
"Otec?" moja radosť akoby zázračne vyprchala a nahradilo ju rozhorčenie, ktoré sa postupne vo mne rozplývalo. Skrčila som obočie a sledovala som ho, ako ku mne beží. V ruke držal jeho pracovný kufrík, okuliare trónili na jeho nose, oblek dokonale upravený aj s bielou košeľou, na ktorej mal pár gombíkov pri krku rozopnutých. Do hlavy mi ihneď vbila spomienka, ako som ho takto s úsmevom vítala, keď prišiel z práce domov. Zahnala som staré myšlienky, ktoré mi vháňali slzy do očí a sústredila som sa na staršieho muža, ktorý už teraz nepatrí do našich životov.
"Bella, dcérka," povedal udýchane so širokým úsmevom a pokúsil sa ma objať, no ja som okamžite odstúpila. Jeho úsmev mu postupne mizol z tváre a ja som si ho ešte raz premerala pohľadom.
"Čo tu robíš?" spýtala som sa, čo mi behalo v hlave od prvej chvíle, čo som ho zbadala. Vypustil zo seba niečo v podobe povzdychu a uprel na mňa zelený pohľad, ktorý som zdedila po ňom.
"Som tu pracovne, no chcel som vás prísť pozrieť-"
"Fajn, videl si ma. Môžeš sa vrátiť k tvojej novej rodine," povedala som dosť hnusne, čo sa odzrkadlilo aj v jeho výraze tváre. Viem, že som bola hnusná, no zaslúžil si to.
"Nevideli sme sa mesiac Bella. Nemôžeš aspoň chvíľku tvojho času venovať vlastnému otcovi?" povedal takmer zúfalo a pokúsil sa ma chytiť za ruku, no ja som mu to nedovolila. Nedovolím tomu to človeku, aby sa ma už dotýkal.
"Už nie si môj otec, alebo si zabudol? Mal by si sa vrátiť do Londýna k tvojej terajšej rodine a nás nechať na pokoji!" Slová z mojich úst sa len tak sypali a i keď som videla, ako ho to raní, nedokázala som to zastaviť. Moje oči sa nebezpečne naplňovali slzami, keď som si uvedomila čo som povedala. Rýchlo som sa otočila môjmu otcovi chrbtom a rýchlim krokom som sa rozbehla smerom domov.
+++++
"Mám o nich strach. Kde toľko môžu byť?" povedala nervózne Eleanor, keď sme kráčali cez park domov. Boli sme spolu v jednej kaviarni čím sme si skrátili čakanie na Louisa a Harryho.
"Je ešte len päť hodín El," povedala som so smiechom a zamierila som ku jednej z lavičiek. S povzdychom si sadla ku mne a obe sme v tichosti hľadeli pred seba.
"Spali ste spolu?" vypadlo zo mňa nečakane, keď som sa zamyslela nado mnou a Harrym. Vždy sa mi pri tom vybaví spomienka na našu prvú a zatiaľ jedinú noc. Ubehol od toho týždeň, no stále cítim tie intenzívne pocity, iba keď som s ním.
Eleanorine rozšírené oči sa na mňa pozreli, pri čom ma chvíľku sledovala a potom odvrátila zrak. Jej tvár postupne zčervenela a ja už som jasne vedela, ktorá bije.
"No... my..Louis on je.. Ehm.." koktala, čo ma prinútilo zasmiať sa.
"Takže spali," prikývla som a opäť som sa pozrela pred seba.
"A ty s Harrym?" spýtala sa otázku, ktorú som aj čakala a ja som sa slabo usmiala. Neodpovedala som, iba som prikývla, na čo som vedľa mňa počula tiché zhíknutie.
"Naozaj?" povedala s rukou na puse, keď som k nej opäť presunula pohľad.
"Prečo sa tak čuduješ?" náhle som sa zamračila. To som až tak škaredá a nesympatická, že by so mnou nikto nechcel ani spať?
"Nie len... ty a Harry. Je to také..zvláštne. Ste úplne rozdielni," odpovedala a ja som sa zamyslela. Mala pravdu. Naozaj sme s Harrym dve rozdielné osoby. Každý si to všimne. On je ten drzí a ona je tá slušná. On je ten odviazaný a ona je tá utiahnutá. Možno práve to bolo to, čo nás k sebe tiahlo. Vedela som, že to čo k Harrymu cítim je silné. Naviazala som sa naňho a nebola som si istá, či je to dobré. Harry je nevyspitatelný človek, no som ochotná mu dôverovať. Už len pre to, že bol môj prvý chlapec, môj prvý milenec a prvý človek, ktorého som kedy milovala.
"Mali by sme ísť," povedala som a postavila som sa. Eleanorine chabé prikývnutie ma uistilo, že môžem pokračovať chôdzi a obe sme sa rozišli poloprázdnou ulicou domov.
"Našla som si brigádu. Zajtra nastupujem," povedala som jej nadšene, keď som si na to po dlhom dni premýšľania nad otcom nakoniec spomenula.
"Naozaj? Kde?"
"Je to menšie kníhkupectvo na Lever Street. Zajtra nastupujem," usmiala som sa nad predstavou, že tam zajtra už budem.
"To je fajn správa. Ja som si tiež niečo hľadala, no Louisovi sa myšlienka, že by som mala niekde pracovať moc nepáči," zasmiala sa. Ako asi bude reagovať Harry.
"Koho to tu máme?" ozval sa za nami hrubý, no za to veselý hlas a mne naskočili slabé zimomriavky. Obe s El sme sa otočili a za našimi chrbtami sme uvideli skupinku v zložení Mikeho a jeho kamarátov. Stali pri železných dverách jednej veľkej starej budovy a všetci na nás upierali zrak.
"Mali by sme ísť. Nechcem sa s nimi baviť," šepla Eleanor tak, aby som to mohla počuť iba ja. Nepríjemný pocit koloval mojim telom. Harry ma varoval, aby som sa s nimi nebavila. Mal na to predsa nejaký dôvod, nie?
"Kto sú tieto mačičky?" ozval sa jeden z nich, ktorého som videla prvý krát. Mal hnedé vlasy vyčesané dohora a jeho ruky boli pokryté farebnými tetovaniami. Pri jeho hrubom hlase mi prebehol mráz po chrbte.
"Jedna je Tomlinsonova a druhá Stylesova. Od nich radšej ruky preč," povedal pobavene Luke, ktorého som si pamätala ešte z party. Prázdnou ulicou sa ozývali pobavené uchechtnutia, pri čom sme sa s Eleanor na seba vyplašene pozreli.
"Hnevali by sa, keby si ich požičiame?" jeho slizký pohľad skenoval naše postavy od vrchu až dole, čo myslím, že nám obom bolo nepríjemné.
"Môžeš sa Stylesa rovno spýtať?" uchechtol sa Mike a prešiel ku veľkým dverám, ktoré následne otvoril.
"Styles! Máš tu svoju šukaciu bábiku aj s kamarátkov," jeho silný hlas sa ozýval ulicou, na čo som vystrašene nadskočila. Prvý fakt ktorý ma zarazil bol ten, že tu Harry je. A ten druhý bol, ako ma nazval. Šukacia bábika? Harry im povedal o našej noci?
Ozval sa Harryho hlas v podobe hlasného nadávania a ja som sa viac priblížila k El, keď pohľad toho cudzieho chlapa z nás stále nezišiel.
"Bella? Čo tu robíš?" pohľad mi zaletel na Harryho, ktorého zamračená tvár prebehovala z El na mňa. Dlhými krokmi sa blížil ku mám, pokým ho nezastavil už onen spomínaný hlas.
"Ktorá z tých mačičiek je tvoja Harold? Neprenajmeš mi ju na jeden večer?" ozval sa hlasný smiech a ja som sa mierne skrčila, keď som uvidela Harryho nahnevaný pohľad.
"Drž hubu, kurva!" zavrčal naňho a došiel k nám.
"Čo tu do riti vy dve robíte?" obe nás prešiel zamračeným pohľadom. "Louis šiel k tebe, bude ťa hľadať," povedal Eleanor, ktorá iba rýchlo prikývla a jeho tmavo-zelený pohľad sa opäť stretol s tým mojim.
"Bella?" vyslovil naštvane čakajúc, či odpoviem na jeho otázku.
"Boli sme v parku a vracali sme sa domov, keď nás zastavili," povedala som tichším hlasom, aby nás skupinka stojacia asi štyri metre od nás nepočula.
"Prečo kurva chodíš touto ulicou? Je to tu nebezpečné, Isabella," mračil sa, pri čom ma pevne sledoval.
"Čo tu robíš ty?" vybehla som naňho, na čo sa na mňa zarazene pozrel a doteraz skrčené obočie nadvihol. Zrejme bol mierne vykoľajený mojou náhlou zmenou chovania.
"Ja..bol som si tu niečo vybaviť. A vy dve idete domov. Odveziem vás," opäť nasadil drsnejší tón a ukázal nám, aby sme sa otočili a kráčali od skupinky jeho kamarátov preč. Jeho silné ruky si ma pritiahli k sebe, zatiaľ čo Eleanor kráčala kúsok pred nami. Cesta autom bola tichá, zatiaľ čo sme smerovali k domu El. Harryho ruky pevne zvierali volant, aj keď nemal byť prečo naštvaný. To skôr ja som mala byť. Nedal mi vedieť, že sa vrátil a pravdepodobne svojim kamarátom veselo rozpráva naše zatiaľ chabé sexuálne zážitky. My s El sme neurobili nič zlé, iba sme tadiaľ prechádzali.
"Ďakujem za odvoz," povedala potichu El, keď sa z auta oproti vyrútil Louis a na jeho tvári spočíval zamračený výraz, tak, ako aj na Harryho pred pár minútami. Harry vystúpil spolu s El a zavrel ma v aute. Sledovala som, ako Louis niečo rozpráva Eleanor a následne na to ju objíma. Prečo aj mňa nemohol takto Harry objať, keď sme sa videli? Aha, boli tam jeho kamaráti. To by bolo zrejme trápne. Čakala som, kedy konečne nastúpi Harry späť do auta, čo sa po chvíľke aj stalo a ľahkým pohybom auto naštartoval. Zostala som ticho, tak isto ako aj on. Napätie medzi nami sa dalo krájať a ani jeden z nás nevyzeral, že by ho chcel nejako uvoľniť.
"Povieš mi, prečo si išla cez tú skurvenú ulicu? Hovoril som ti, že sa máš tým skurveným ľuďom vyhýbať Bella! Prečo ma nikdy nepočúvaš?" náhle vykríkol podráždeným hlasom, čo ma prinútilo trhnúť sa. Zamračila som sa naňho, keď mi venoval krátky pohľad.
"Ako som asi mala vedieť, že tam budú? A prečo by som sa im mala vyhýbať? Nič mi neurobili!" Hovorila som naštvane, čo som aj naozaj bola. Možno ešte roztržitosť s rozhovoru s otcom zo mňa nevyprchala.
"Jednoducho sa im budeš vyhýbať, keď som to povedal. Vieš, že nenávidím odvrávanie Bella, tak ma zbytočne neštvi," zavrčal a auto zaplavilo opäť ticho. V hlave som sa pokúšala sformulovať nejaký dobrý, obranný argument, no nič ma nenapadalo. Moja hlava bola prázdna, z čoho som bola zúfalá.
"Takže ma pred svojimi kamarátmi nazývaš 'šukacia bábika'?" povedala som náhle a sledovala som jeho výraz, ktorý sa zo zamračeného stal prekvapený.
"Čo?"
"Rozprávaš im, čo všetko spolu robíme? Oh jasné, že im to všetko rozprávaš. Čo som si aj mohla myslieť, však?" náhle som sa cítila ponížená a potupená. Predstava, že Harry hovorí všetko čo sme spolu v jeho posteli zažili bola ponižujúca a bolestivá.
"Čože? Prečo by som im to mal hovoriť? Je to iba naša vec," povedal naštvane, keď už zabočoval na našu ulicu.
"Nečudovala by som sa, keby to bolo tak," zasyčala som a odopla som si pás. Auto sa približovalo k nášmu domu a môj plán bol, že rýchlo vystúpil a utečiem do domu. Takáto vždy. Stále iba utekám.
"Prečo si to kurva myslíš? Až tak málo dôvery vo mne máš? Prečo sa vôbec kurva hádame?!" jeho hlas sa stále zvyšoval čo vo mne opäť rozpútavalo hnev.
"Prečo? Prečo ti nedôverujem?!" druhú otázku som ignorovala, keď auto pomaly zastalo a jeho pohľad upriamil na mňa. "Stretávaš sa s Rebeccou, chodíš na rôzne divné miesta s tvojimi kamarátmi, nosíš si ich do bytu namiesto toho, aby si tam vpustil mňa, bojíš sa ma pred nimi doslova dotknúť!" kričala som.
"Tak to nie je," povedal už tichšie, no bolo na ňom vidieť, že je nahnevaný.
"Prestaň už zatĺkať Harry! Prestaň byť úplne niekto iný, keď si so mnou, ako keď si s nimi!" zakričala som naňho, na čo sa jeho nozdry rozšírili tak isto, ako aj zreničky. Dych sa mu zrýchlil a mne sa srdce silnejšie rozbúchalo.
"Načo si sa teda ku mne vracala, keď ti tak vadí všetko čo robím?!" zakričal na mňa späť, na čo som už úplne vybuchla a slová, ktoré vypadli z mojej pusy som vôbec vysloviť neplánovala.
"Pretože som nečakala, že sa do teba zamilujem!" až keď sa na mňa zostal šokovane dívať som pochopila, čo sa vlastne deje...
Pff :D bola som úplne lenivá ju napísať ale je tu :D nie som moc spokojná ale nevadí :D Dnes som konečne dorobila video čo som plánovala spraviť!!!!!!!! :DDDD pridám ho sem --------------------------------------------------------------------------------> potom si ho pozrite :D inak- @LiaStiles nie je pekné klamať o takejto veci, ty vieš o čom hovorím. Myslím že už si veľká na to, aby si takto klamala :D :D No nič :D v škole už máme konečne trošičku frááááj, takže fajn :D Prosím si vaše komentáre, prosím :D moc ste ma potešili pri minulej časti! <33333 dáte aj dnes toľko? Inak, ďakujem vám moc za podporu, ste úžasné <33 :3 Taktiež mi môžete komentovať aj čo si myslíte o videu :) Všimli ste si, že sa na konci niečo zvrtlo? :D To bude zvrat tejto poviedky :) (už sa nesmierne na to teším! :D) A viem, hnusne som to zakončila:d ale môžete mi aspoň povedať, ako si predstavujete, že to bude pokračovať? :D časť venujem @Charlotte-Horan :3 ďakujem za pený a dlhý koment :3333333
Comments and Vote :3 *Domie*