Volám Harrymu. Zatiaľ mi to nezdvíha. Ozvalo sa pípnutie.
,,Harry si holí vajcia, po pípnutí zanechaj vzkaz" ozval sa hlas Nialla. Naozaj mu to nastavili na odkazovku?
,,Ahoj Harry, zavolaj mi ak budeš mať čas. Sasha" Zložila som to.
,,No čo?" Daniel prišiel za mnou do obývačky aj s kakaom. Len som sklesnuto pozrela na obrazovku mobilu. Teraz mi tak napadlo. Je tam posun 9hod. Tu je teraz 12:55, čiže v L.A. je 3:55. Takže Harry spí. Takže mu zavolám neskôr. Teda chcela som. Začal mi zvoniť mobil. Bol to Harry. Zdvihla som to.
,,Čo si chcela?" Ozval sa rozospatý hlas Harryho. Je to tak skvelé ho znovu počuť.
,,Um... Nechám ťa spať. Prepáč" Chcela som to zložiť no zastavil ma Harryho hlas.
,,Keď už si ma zobudila, tak hovor" Je naštvaný. Naštvala som ho.
,,Ja... Len som ťa chcela počuť"
,,Aha. A kvôli tomu si mi volala..." Povedal potihšie. Mal mrzutý hlas.
,,Prepáč mi za to, čo sa vtedy stalo" Bolo počuť nejaký šuchot.
,,Robíš si zo mňa srandu?! Dva roky. Dva skurvené roky a ty si vspomenieš teraz?!" Zvýšil hlas.
,,Harry..."
,,Vieš čo... Choď do riti Sasha. Neukazuj sa mi na oči. Si obyčajná zrádkyňa. Nevolaj mi. Nepíš mi. Proste nič."
,,Ale Harry...."
,,Povedal som." Chcel to zložiť.
,,Ešte počkaj!" Vlastne ani neviem čo som chcela. Ale rozhodne som nechcela aby to zložil.
,,Čo?" Povedal arogantne. Ten tón naozaj nemám rada.
,,Pristane ti to, keď si ostrihaný, no chýbajú mi tvoje vlasy"
,,Na toto naozaj nemám čas. Maj sa!"
,,Ešte niečo!" Do riti, prečo to robím? Aha... Lebo ho chcem počuť.
,,Čo? Čo je tak kurva dôležité?!" Opäť zvýšil hlas.
,,Naozaj ťa potrebujem počuť. Chýba mi tvoj hlas. Kľudne mi nadávaj. Mne je to jedno. Len... Ťa chcem počuť" Naozaj som toto povedala. Harry mlčal. Zaspal? Nie to by sa nestalo.
,,Prečo chceš počuť môj hlas?" Povedal po dosť dlhej dobe mlčania.
,,Pretože mi chýba"
,,Pravdu, chcem pravdu."
,,Ale ja ti vravím pravdu." Neverí mi? Prečo mi neverí. Znovu mlčal. Vymýšľa si otázky? Čo do riti robí.
,,Chceš aby som ti odpustil?" Čo? Čo je to za otázku.
,,No... Áno."
,,Zaváhala si." Hráme nejakú hru? Lebo ak áno tak nechápem pravidlá a zámer tejto hry.
,,Áno chcem." Znovu mlčal.
,,A mal by som?" Čo?! Čo to do kelu robí!
,,Áno mal!"
,,Nejak ti narástlo ego. Nemyslíš?"
Vzato tvoje chovanie je rovnaké.
Ozvalo sa moje svedomie za mňa. Ďakujem, pretože ak by som to povedala nahlas už by som Harryho nepočula. Ja vlastne môžem byť rada za to, že mi vôbec zavolal späť.
,,Tak... Mohol by si mi to odpustiť" Harry sa zasmial. Na čom sa smeje?
,,A čo ak nie. Čo ak ti to neodpustím?" Povedal veselšie. Drtí ma. Poráža ma na zem. Znižuje mi ego natoľko, že je tak nízko ako IQ mravca.
,,Čo ak? Čo ak sa kvôli tomu zhrútim?" Harry sa opäť zasmial. To som tak vtipná? No ja si myslím, že nie. Pretože toto je vážna téma. Aspoň pre mňa.
,,Máš tam Wilsona. Tak na čo sa zhrúcať?" Prečo sa tak chová? Je tu snáď niečo o čom neviem?
,,A povedal ti tvoj milovaný o Brii? Hm... Asi nie čo? Inak by si sem nasúkala ten tvoj veľký zadok. Revala by si keby si to vedela. A samozrejme by som bol radšej keby tu bola ona a nie ty! Kiežby si sa ty stratila. No to už nech ti povie Daniel" Čo? O čom to hovorí. Pozrela som na Daniela. Samozrejme som mala zapnutý reprák a Daniel to počul.
,,Ty o tom niečo vieš?" Pozrela som na Daniela.
,,Kľudne sa porozprávajte. Potom mi zavolajte ako si to zniesla. Rád sa pobavím." Zložil to. Čo to do riti.
,,Bude ti vadiť ak na chvíľku pôjdem do izby tvojich rodičov?" Spýtal sa ma opatrne.
,,Na čo? Ani ja tam nechodím a myslím, že som tam ani raz nebola" Protestovala som. Daniel ma však vzal za ruku.
,,Je to ohľadom Brii. Porozprávame sa o nej tam. Sú tam isté veci, o ktorých mi Bria vravela." Čo? Ako sa tá suka dostala do nášho domu. Nezostávalo mi nič iné, ako následovať Daniela.
Sadli sme si na posteľ mojich rodičov. Bola úhľadne uprataná. Celá izba bola uprataná.
,,Takže Bria." Začal sa hrabať v maminom šuflíku.
,,Čo to robíš? To nesmieš!" chcela som sa postaviť no Daniel ma sotil späť na posteľ.
,,Neskáč mi do reči. Nie je ľahké hovoriť o tom." Zamračil sa a pokračoval.
,,Bria Hovard. Hovorí ti to niečo, však?" Hrabal sa v šuflíku a pomali vyťahoval nejaké veci.
,,Hovard je priezvisko mojej mamy." Vtedy mi to došlo. Teda myslím.
,,Ona je moja sestra?!" Prudko som vstala.
,,Nie..." Vzal fotku a podal mi ju. ,,Je tvoje dvojča" Pozrela som na fotku. Bola som mnou na vlas rovnaká. No... Skoro. Má modré oči.
,,Nemôžem uveriť tomu, že mám sestru."
Ehm. Prepáč, že ruším tvoju chvíľku, ale pred nedávnom si ju nazvala sukou.
Oh. Jasné. Beriem späť.
,,Prečo mi to nikto nikdy nepovedal. A ako to, že som o nej nevedela? Prečo?" Po tvári mi stiekla slza. Vždy som túžila mať sestru.
,,Ty." Pozrela som na Daniela. ,,Chodil si s ňou. Povedz mi o nej viac." Daniel sa spokojne usmial a sadol si na posteľ. Prisadla som si.
,,Bola rovnaká ako ty." Čo? To mi kurva nestačí.
,,Rozveď to. Aká som?" Daniel sa opäť usmial.
,,Bola blázniva, milá, nádherná, zozačiatku hanblivá. O ňu sa každý mohol len biť. No väčšinou si ju nikto nevšímal. Ani Olívia. Myslím si, že nemala kamarátov. Raz som sa jej prihovoril. Dlho som si ju obkukoval. Áno, páčila sa mi. Vtedy som však mal šestnásť. Do mojej sedemnástky sme boli najlepší priatelia. Od sedemnástky sme spolu chodili až pokiaľ nezmizla. Nechodila na tú istú školu ako ja. No asi to nevieš ale tamtá škola je spojená s vedecko-historickou školou. Vtedy keď zmizla, mi dala jeden list. Bria o tebe vedela. Vedela, že má dvojča. Je od teba o tri roky staršia. Ten list mi dala tesne pred odletom. Na lestisku. Mám ti ho vraj dať ak sa jej niečo stane. No ja som bol v tom, že sa vráti. Teraz keď sa nevrátila... Tak ti dávam tento list. V kľude si ho prečítaj" Dokončil. List je vo fialovej obálke. Sú na nej kvetinky. Vyzerá to skvelo. Na zadnej strane je citát.
"Sestry držia pri sebe, či sú spolu alebo nie"
Nadýchla som sa a pozrela som na Daniela. Vyzeral celkom pokojne. Otvorila som obálky a vytiahla som list. Bol dlhý. Začala som ho čítať očami.
Sladká Sasha.
Mrzí ma, že sme sa nikdy nevideli. Pokiaľ toto čítaš, tak som buď mŕtva alebo som niekde preč. Pokiaľ som preč, neboj sa o mňa. Pokiaľ som mŕtva, tak nezabúdaj, že ťa mám najradšej. Je tu toho toľko čo by si mala vedieť. Začnem teda od začiatku.
Keď si sa narodila, ja som mala tri roky. Vtedy to bol jediný krát čo som ťa videla. Som si sto percentne istá, že ti nikto nič nepovedal. A keďže viem, že na tieto prázdniny poletíš do L.A. (bol to môj nápad) viem, že ti to povie Daniel Somár Wilson. Ak je s tebou, pozdravuj ho a vlep mu za mňa poriadnu pusu. Ak si sa s ním náhodou dala do kopy (Však kto by ho nechcel ^^) tak si ho stráž. Nestrať ho, pretože Daniel je unikát. Samozrejme keď nerátam Harryho Edwarda Stylesa. To teda je unikát. Asi sa pýtaš odkiaľ ho poznám.
Chodieva k Elle. K tete Elle. Tam som bývala. U Elli. Podľa všetkého by si mala Harolda poznať aj ty.
No... Vráťme sa k tomu prečo nás rozdelili. Mala som zlú psychiku a bola by som pre teba nebezpečná. Časom to ustúpilo a ja sa mám teraz skvelo. Teda pokiaľ nie som mŕtva. A pýtaš sa prečo som sa nevrátila? Zaujímala som sa o štúdium. Nikdy som nemala čas. Myslela som si, že keď sa vrátim z výskumu, tak budeme šťastná rodinka. Čo mi pripomína, pozdravuj mamku a ocka.
Vždy som za tebou chcela prísť a pevne ťa objať a nikdy ťa neopustiť. Bohužial som premárnila svoju možnosť a miesto toho som študovala.
Sashka nezabúdaj. Never dobrým ľuďom. Nikdy. Ja som si toho zažila až až. Niektorí chalani môžu byť milí no ak ich spoznáš tak zažiješ peklo. Ver mi sestrička. Nechceš to.
Samozrejme pozdravuj aj Ellu a odkáž jej, že Perleť je v knihe Ajka.
Pozdrav Harryho a jemu odkáž, že mu posielam veľké pusinky, za jeho humor.
Ľúbim ťa Sasha aj keď nie som s tebou :*. Vždy si bola, si a aj budeš moja malá sestrička. ❤
Tvoja Bria. ;*
Ola!
Na obrázku máme Briu. 😄
Myslím, že ste to nečakali. Btw, tento príbeh som písala do 02:39. Čiže by som ocenila nejaký sweet comment a like.
Love yall.❤