Narodeniny.
Harry považoval narodeniny za najdôležitejší sviatok roka. Bol to deň, kedy sa človek narodil, deň, kedy vznikla ďalšia duša a ten človek sa zamiluje a niekoho si vezme, dostane prácu a vytvorí si život. Všetko to začalo tým jedným dňom.
Preto sa tak tešil na Vianoce, ktoré boli taktiež Louisove narodeniny.
Keď s ním dovolal, začal rozmýšľať o jeho darčeku. Rozprávali sa o skvelej novinke - univerzita mu ponúkla futbalové štipendium. Bol to Louisov sen a Harry bol neuveriteľne šťastný aj za neho.
Otvoril si priečinok na svojom počítači a otvoril prázdny dokument, pripravený si písať všetky nápady. Jeho myseľ bola však ako vygumovaná. Bol v pokušení zavolať mu a spýtať sa, čo chce.
Nie. Potom by to nebolo prekvapenie.
Takže tak sa dostal až sem. Ležal na posteli, mal zavreté oči a jedol gumových medvedíkov. Myslel na niečo, čo by mohlo predstavovať Louisa Tomlinsona.
Louis Tomlinson.
Stále sa pokúšal spoznať ho celého. Vedel, že sa vedel nahnevať, čomu sa snažil vyhnúť. Vedel, že rád raňajkoval dezerty a spával na ľavej strane postele. Vedel, že jeho obľúbená farba bola červená, bol posadnutý čítaním a písaním, aj keď to vedelo málo ľudí. Miloval zápach benzínu, ohňa a borovíc. Bol výborný futbalový hráč a ľahko sa s ním rozprávalo.
Tiež mal pekný zadok.
No netušil, čo by mu mohol dať ako narodeninový darček. Chcel, aby to bolo výnimočné. Chcel, aby všetci závideli, že na to neprišli oni sami. Chcel, aby nikto iný nemal možnosť dať mu takýto darček.
Pozeral videá šteniatok, ktoré hrali prehadzovanú, keď mu niečo napadlo.
Strašidelné. Bol to strašidelný nápad, z ktorého sa mu prevracal žalúdok. Srdce sa mu rozbúchalo aj keď na to iba myslel. Nepomohol ani fakt, že bola polnoc a jeho predstavivosť bola bláznivá. Zapísal si to do poznámok, pričom si dával pozor, aby to bolo súkromné a nikto ju omylom nenašiel. Neuvedomil si, že sa čevená, pokým sa nedotkol svojich líc a neprišiel na to, že horia.
Choď do postele, povedal sám sebe, snažiac upokojiť sa. Do uší si vložil slúchadlá a pustil si pesničku, ktorá ho rozptýlila od jeho zaujímavej mysle.
***
Myslel si, že noc pred Vianocami bola jedna z najrušnejších v roku. Všetci sa chystali na oslavy, kupovali darčeky a balili ich.
No Harryho to netrápilo. Jeho darček si vyžadoval duševnú prípravu a veľa spánku.
"Mal by si ísť do postele! Zajtra budeš dlho hore!"
Jeho mamka mala pravdu. Bolo jedenásť a on bol ešte len v sprche a mydlil celé svoje telo. Okrem brucha. Nenávidel ho. Louisovo bolo zlaté, no to jeho bolo... jednoducho nechutné.
Nie si pripravený! kričala jeho myseľ.
Ale jeho srdce..
Roztrasene sa nadýchol a pustil si teplú vodu na chrbát.
Vedel, že sa znovu osprchuje ráno, pre istotu, no chcel voňať dobre. Do ruky si vylial šampón a vmasíroval ho do vlasov. Prestal, až keď ho začala štípať hlava a potom si ešte raz umyl celé telo. Keď vyšiel, zrkadlo bolo úplne zahmlené. Prešiel po ňom rukou, aby videl sám seba. Vlasy mu viseli až po krk, kučery boli trochu vystreté. Oči mal bledozelené, takmer modré, a obočie tmavé. Pery boli vlhké a červené a takmer sa podobali na jeho červené líca. Zimný vánok z vonku ho však už ochladzoval a on sa začínal triasť. Obmotal okolo seba modrý uterák a prešiel do svojej izby. Rýchlo sa vysušil a ľahol si do postele.
V jeho mysli si stihol prejsť milión scenárov zajtrajška a srdce mu hlasno búchalo, potom však zaspal.
a/n: prepáčte, vôbec nestíham :(
čo myslíte, že Harry nakoniec Louisovi dá na narodeniny?