Z pohľadu Emi...
Zobudila som sa na prehovor niečej osoby. Otvorila som oči a pri mne sedel...Denis?! Čo on tu chce?!
"Nechcel som. Prepáč." zamrmlal si popod nos a zotieral si slzy, ktoré sa mu kotúlali po tvári.
(Nasledujúci dej viete (predpokladam) nejdem to písať.)
On mi povedal princezná? Jaaajjjj! To sa zapíše!
"Ahoj. Princ." červená som od neho odvrátila zrak.
"Pozri sa sem." otočila som k nemu hlavu.
"S kým si píšeš?" to ako vážne?!
"Volá sa Emoboy. Spokojný?!"
"Nie." "Prečo?! Chcel si meno, máš ho! Ale keď ho poznáš, ani sa ho nedotkneš! Jasné?!" "Prečo?! Hmm?" No super...toto som nepotrebovala...
"Je to moja jediná opora! Nemám nikoho, iba JEHO! A nezaujíma ma, čo si myslíš! Je mi to hlboko v riti! Píšem si s ním a budem si písať! ON vie všetko, TY nič! ON je moja opora, TY ma zhadzuješ! ON je moje záchranné lano, ktoré TY prerezávaš! JEMU verím, TEBE nie! Čo mi je trošku ľúto, ale nie toľko, aby som si s ním prestala písať! Urob mi čo chceš! Odsraného mám v živote dosť, a nejaká úbohá FACKA ma nepoloží!" kidala som mu do ksichtu všetko čo som mala na duši. No to, čo som mala na srdci, som tam nechala.
"Fajn. Ďakujem za záchranu, už môžeš odísť...Ako vidím, moju pomoc nechceš, a aj keby, neodceníš ju. Takže ahoj."
"Nie, potrebujem ju." pozrel sa na mňa a zadržiaval slzy.
"Fajn. Hovor." vyštekla som znovu a skúšala sa ukludniť aby som mu nejako neublížila.
Z pohľadu Denisa...
Videl som, ako sa snaží ukludniť. Nechcel som sa jej nijako dotknúť.
"Ide o to, že sa mi páči dievča. Dievča, ktoré ma nechce. Myslí si, že som zlý. Ja...chcem sa zmeniť. Chcem jej povedať, že k nej niečo cítim. Bojím sa. Bojím sa sám seba. Už som sa skúšal zmeniť. Dopadol som však horšie, ako som čakal." odhrnul som si vlasy z časti tváre, ktorú videl iba doktor.
"Spravil som to, lebo som už nechcel žiť." povedal som keď som videl ako jej pomaly tečú slzy.
Vyhrnul som si rukáv a ukázal som jej zápästie (či jak sa to píše) a odkryl som tak srdce s nápisom U are mi princess, Em.
"Potom prišla ona. Chcel som sa zmeniť. Pokúšal som sa o to niekoľko krát, ale vždy neúspešne. Bojím sa, čo to so mnou spraví. Bojím sa, lebo neviem či to dokážem." rozprával som bez mrknutia oka. Pomaly, ale zrozumitelne.
"Ako? Ako sa ti stalo...toto?" prešla rukou jemne po priehlbinke na spánku.
"Vrazil som si tam nôž. No nepodarilo sa mi zomrieť. Bolo to jediné čo som chcel. Pritom som si neuvedomil, že sestra je v obývačke. Nikdy jej nič neuniklo. No teraz..." spustila sa mi z očí lavína sĺz.
Ema si ma vtiahla do objatia a drvila mi okraj trička. Viem že sa ma ešte stále bojí. A preto som jej to nepovedal celé.
"Bude to dobré." vravela mi so snahou upokojiť ma. Ale mal som pocit, že sa snaží upokojiť samú seba. Odtiahol som sa od nej a vstal som z postele.
"Nebude. Už nie." otočil som sa a išiel smer dvere.
"Prečo?" "Lebo to ty si Em."
Nedokázal som to viac tajiť. Rozbehol som sa preč. Preč od všetkých.
DeathGirl: Ahoj :( Iba jednu vec, práve som sa dozvedela, že Denis (áno on) sa pokúsil zabiť. A na ruke má vyrezané srdce a v ňom u are my princess, Em. Neskôr som sa dozvedela, že ja som tá Em :(. Ale dozvedela som sa aj, že si myslí že ho nemilujem. On ušiel..a...a nechal ma tu samú. Chcem mu to vysvetliť. Všetko...chcem aby sme boli spolu! Nevšímaj si to...len sa potrebujem niekomu zdôveriť... :'(((
Emoboy: Je mi to ľúto :'(.
DeathGirl: Nemusí :') Ja to zvládnem...dúfam.
Používateľ DeathGirl sa odhlásil/a.
Tak ľudkovia, nová časť🙌.
Určite ste si všimli, že sa príbeh blíži ku koncu. A prekvapivo rýchlo😵. Nejako sa mi to vymklo spod kontroly a...a už asi bude konec...😵😵.
Tak a k veci...
Potrebujem vedieť, či chcete happy alebo sadend?? Napíšem ešte pokracovanie (možno😉).
Comm a vote poteší❤.
-Sandy...