Texting story ✔

5. časť

Z pohľadu Emi...

Ráno som sa zobudila v pevnom objatí, ktoré patrilo Denisovi...

"Dobré ráno." povedal trošku s podtónom hnevu, strachu a udivenia (sama neviem ako to môže znieť😑😂).

Postavil sa a namieril si to do chodby. Obul sa a vzal si bundu.
"Ahoj." povedal a už ho nebolo.

Prišla som k chladničke a vzala som si jogurt. Zo šuplíku som si vzala lyžičku a začala som jesť.
Kelímok som hodila do koša a lyžičku som umyla a dala na odkvapkávač. Z poličky som vzala konzervu a dala časť z nej Denisovi do misky.
Pobrala som sa do obývačky a zaplaa som tv. Išiel tam nejaký romantický film, ale nevnímala som svet okolo.

Vzala som si mobil a rozklikla som správu s Emoboyom.

DeathGirl: Ahoj :) Si tu??

Emoboy: Ahoj :) áno som. Nejaká dobrá nálada, nie??

DeathGirl: Áno :D. Dnes som sa konečne normálne vyspala! :)))

Emoboy: Tak to ma teší ;). Ako inač?

DeathGirl: Ujde to :) ty?

Emoboy: Celkom fajn :).

DeathGirl: Celkom?? To sa niečo stalo?? :/

Emoboy: Ani nie:(

DeathGirl: Hovor! Šup!

Emoboy: No...spal som u nejakého dievčaťa. Chcel som ísť domov ale musel som tsm zostať :/ Teraz ma všetko bolí...:(

DeathGirl: Aha...tak to mi je ľúto :(

Emoboy: Nemusí :)). Musím ísť, zatiaľ pa:*

DeathGirl: pa:*

Použícateľ Emoboy sa odhlásil/a.

Rozhodla som sa, že sa pôjdem prejsť. Išla som do mojej izby a vzala som si čierne skinny a čierny top s potlačou. Nesmela chíbať koženka.

Zamkla som dom a išla som smer parčík. Chodím tam často. Dnes som sa rozhodla ísť k jazierku.

Sadla som si na lavičku a pozorovala ľudí okolo. Do oka mi 'padol objekt' v čiernom. Vedela som, kto to je. Tak veľmi som chcela ísť za ním a povedať mu všetko...ale bojím sa. Bojím sa reakcie a či to vôbec chce počuť.

Postavila som sa a rozišla som sa smerom k nemu. Niekto ma však zastavil. Začal so mnou hádzať a zhodil ma na zem. Začal ma kopať a udierať.

"Pomoc!" zakričala som z posledných síl a upadla som do bezvedomia...

Z pohľadu Denisa...

V parku som sedel už dosť dlho a nevenoval som okoliu žiadnu pozornosť. Ucítil som na sebe niečí pohľad. Otočil som a videl Emu. Viem, že váha či ísť alebo nie. Postavila sa z lavičky a išla smer ja. Niekto jej plány prerušil a surovo ju zhodil na zem. Kopal a udieral ju. Rozbehol som sa k nej, no bolo neskoro. Udrel som do tváre neznámeho a vzal som Emu na ruky.

Bežal som do neďalekej nemocnice. Povedali, že by som mal zostať pri nej ak by sa niečo pokazilo. Súhlasil som a sadol si k jej nohám. Sledoval som ju celý čas.

"Nebiť mňa, nič by sa nestalo." povedal som si pre seba a z oka sa mi skotúlala slza. Jedna nevinná slza, ktorá spustila vodopád ďalších.

"Nechcel som. Prepáč." povedal som do vzduchu.

"Nevadí. Zvykla som si." ozval sa chrapľavý hlas vedľa mňa.

"Ahoj. Princezná." jej kútiki úst vistrelili dohora a z oka sa jej skotúlala slza.

"Ahoj. Princ."

Tak nová kapitola je tu🙌. Čo na ňu hovoríte😃? Bojím sa, že sa príbeh blíži ku koncu, a kedže ma baví písať ho, predlžujem to ako sa len dá😏. Skúsim to predĺžiť aspoň o kapitolu možno dve🙇. Ako sa podarí.
Vote a comm poteší😘.
-Sandy...