,,Hansová okamžite odlož ten mobil, lebo ti ho vezmem a uvidíš ho až v deň odovzdávania vysvedčení!" skríkla po mne Fečovská , učiteľka matematiky.
,,Prepáčte pani učiteľka, už je v taške" odvetila som s falošným úsmevom na tvári ,,akoby som bola jediná" to som si však povedala už pre seba.
Aj tak zostáva už len týždeň do vysvedčenia. Všetci boli na mobiloch, no len mňa videla, ako vždy. Fečovská ma nemá rada, priam možno až nenávidí, ani ja ju nemám rada. Už od siedmej triedy na mne sedí a to kvôli tomu, že so všetkého mám jednotky okrem jej predmetov a to sú matematika a fyzika. Tie mi nikdy nešli. Fečovská práve skúša Sáru, moju najlepšiu kamarátku. Chúďa, má medzi dvojkou a trojkou. Ju však Fečka má radšej ako mňa, pretože Sáre ide fyzika. Nikdy z nej nemala horšiu známku ako dvojku, preto aj chodí na olympiády a iné súťaže.
,,Sára, môžeš si sadnúť, máš za dva. Som rada,že si sa to naučila aspoň teraz, keď nie po celý rok." povedala Fečka veľmi milým tónom.
,,Ďakujem pani učiteľka. Snáď mi to na strednej pôjde lepšie, ale to pochybujem. Ja a matematika nikdy nebudeme kamaráti." povedala Sára a šla si sadnúť na miesto vedľa mňa.
,,Všetko sa dá, keď sa chce, Sára. Ďalej ide k tabuli Bazovský." vyzvala Miša, triedneho rebela, k tabuli.
Mišo je nielen v triede, ale aj v škole veľmi obľúbený. Skoro každá baba na škole je doňho zamilovaná, ale on hrá nedostupného, vraj chce počkať na strednú. Dokonca odkopol aj krásku školy Miu z vedľajšej triedy. Mia vraj preplakala celý následujúci deň a nešla kvôli tomu do školy. Vôbec mi jej nebolo ľúto, práve naopak, bola som šťastná. Zaslúžila si to. Už od škôlky ju nenávídim. Vždy mi robila zle. Lepila mi do vlasov žuvačky, odhovárala všetkých od toho aby sa so mnou bavili, brala mi hračky... No naši rodičia boli najlepšími kamarátmi, vždy sme všade chodili spolu. Na dovolenky, na oslavy, na výlety. Proste všade. No a vždy bola Mia tá najlepšia. Všetky súťaže povyhrávala ona. A prečo? Pretože vždy podvádzala. No nikto si toho nevšimol až na mňa. Pred rodičmi sme sa vždy tvárili ako najlepšie kamarátky až kým neprišla tretia trieda a Mia o mne vyhlásila, že mám vši. Nikto sa vtedy so mnou dva týždne nerozprával. Rodičom som to samozrejme nepovedala. Veď nie som žalobaba. No rodičia si všimli, že som nejaká iná. Nakoniec vypátrali čo sa stalo a prestali sa baviť s Miinmi rodičmi. V škole sa všetci dozvedeli pravdu a s Miou sa bavili už len jej "riťolezky" Veronika a Kristína.
Zazvonil školský zvonček na koniec hodiny a všetci rozutekali von aj so svojimi taškami, pretože bola posledná hodina.
,,Bože, tak sa mi uľavilo, že mi nedala trojku. Neznášam matiku. Neznášam Frčovskú." bľabotala Sára, zatiaľ čo sme vychádzali zo školy.
,,Čo tak zájsť na kofču do Bistra?" spýtala som Sári. Bistro je náš obľúbený podnik. Sem-tam tam zájdeme na kofolu alebo na hranolčeky.
,,Som za." súhlasila a už sme smerovali do Bistra.
,,Jéé. Čauko baby, to čo vždy? " veselo nás privítal Maťo, čašník v Bistre, má 18 rokov, strašne peknú postavu a krásne modré oči. Je to skrátka pekný chalan. No má vážny vzťah už vyše roka a my to akceptujeme, veď sme len kamaráti.
,,No skoro, tentokrát bez hranoliek." usmiala som sa a šli sme si sadnúť.
,,Och, on je tak krásny." rozlievala sa Sára hneď ako sme si sadli na "naše" miesto pri okne.
,,Nezabúdaj, že je zadaný a to už dosť dlho. Už by si si to mohla zapamätať. Uňho nemáš šancu, vieš aký je." zopakovala som Sáre.
,,Ale veď dobre... Ja viem."
O chvíľu nám Maťo priniesol naše kofoly. Keď sme dopili, šli sme zaplatiť. Pri bare sme však zbadali niekoho, koho sme tam vôbec nečakali.
Takže dúfam, že sa vám prvá kapitola páči a že budete aj ďalej čítať. Bola by som veľmi rada, keby ste napísali svoj názor do komentáru. Ďakujem :-)
Honey202