Láskavá
zaslúžená pocta
venovaná tebe
moje ja.
Si tá,
čo za silu,
pôsobivú
statočnosť
a totožnosť
byť dosť,
keď cítená
zničená
žena
nechcela byť málom
žila.
Venované tebe,
moje ja.
Za osohy
a spôsoby
akými si prešla
lekcie.
Za krásy prenájom
k ohavnosti
jej sankcie.
Si tá
kompatibilita
preživšej.
Snívaná
nestabilita
s prísľubom
lásky včerajšej.
K zábudlivosti
preukazovať si cnosť
viedla cesta
i velenie vedomia,
z ktorého čerpáš,
keď nevieš,
že si dosť.
S citom,
rešpektom
o tom,
čo zaslúžené máš,
hovoriť ti chcem
každý druhý deň.
Pohľadom späť
na teba futuristicky
obalamútenú
odolávam
obavám.
Predbehnúť
štádiá
vzostupov a pádov
v potrebe
nechať
abstraktne
považovanú,
jasne danú.
V zámere
všetku svoju
podobu
zanechávať
milovanú.
PS:
Venované každému,
hoci ja sa nedá obsiahnuť.
Je čas
sa spamätať
a pohnúť
k ľúbeniu toho kým sme.
Vedieť, že bez nás by svet bol,
ale bolo by nám bez seba na ňom zle.
Keby sme ho láskou nepolievali
by zvädol
a súcno by bolo otázne.
21:03