Odpustiť.
Udalostiam, ktoré sa nikdy nestanú.
Nechať odísť,
upustiť z nich a opustiť predstavu.
Ilúziu plánov a ich následným naplnením,
amatérskym osudu režírovaním.
Nad ránom
je len spiace telo
s mojimi vymyslenými
svetami a snami,
s vytúženými mizériami,
ktoré priniesli zla mi.
Odpustiť udalostiam,
ktoré sa stať nemali
a predsa existovali.
Všetkým zlostiam,
za krásu,
ktorú sľubovali.
Odpustiť.
Prehrám za nešťastie neplánované. Výhram za počínanie prchavé.
Za trpký pocit netrvania večne.
Nebáť sa pustiť
kolektív netešenia.
Stane sa mu prechádzka.
Zistiť,
že za netriezva
je odpustenie
pekne pekelná zachádzka.
Odpustiť.
Neláske za jej nelásku.
Šťastiu,
za útulnú smútočnú oázu.
Odpustiť bytiu
za to, aké nie je.
Že je niekto plačúci,
kto sa na nás smeje.
Čo počnúc si ?
Trpkým hnevom,
odmietaním toho, čo nechceme,
nechávame sny naše vlastné
vlastne nechcené.
Lebo nie sú výnimka
vo farebnom spektre udalostí,
čo sa dejú.
Ani tie, čo nemajú svoje deja vú.
Pohyb je príchod aj odchod.
Oba súčasné sústavne súčasne.
Obe inokedy úžernícky úžasné.
(19:40)
YOU ARE READING
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
