Michiko zmätene stála v rohu miestnosti a počúvala šialené čiastky, ktoré boli vášniví zberatelia ochotní zaplatiť za jednu starú vázu. Jej staré ja sa pri každom zvýšení ceny triaslo vzrušením.
Po tom, čo jej Dazai vysvetlil, akú rolu má zohrať v jeho pláne, zrazu zmizol. A ona nevedela kam. Jediné, čo teraz mohla robiť, bolo prehrávať si v mysli svoje kroky a pripravovať sa na to, čo malo prísť.
Keď sa halou rozľahlo slovo „PREDANÉ!", Michiko sa rozbehla k pódiu skôr automaticky. Vybehla schodíky a zastala si pred vitrínou, v ktorej bola vystavená váza. „Počkajte, prosím! Túto vázu nie je možné predať!" vyhlásila, no jej hlas sa zakolísal.
„Čože?!"
„To je škandál!" ozval sa pobúrený dav.
Dazai-kun! zakvílila v duchu a neisto prešliapla z nohy na nohu. Prečo sa musel vypariť práve teraz?! Odkašľala si. „Chápem, že ste asi trochu prekvapení, ale mám na svoje tvrdenie dôvod. Ako isto viete, dnes okolo obeda v múzeu umrel pán Takeda, ktorý mal o túto vázu vskutku obrovský záujem. Z toho dôvodu by sa táto váza mala považovať za dôkazový materiál a vôbec nemala byť súčasťou dražby, nech už ju polícia zo zoznamu dôkazov vylúčila alebo nie."
„To je hlúposť! Nemôžete zastaviť dražbu toho predmetu len kvôli tomu, že pri ňom Takeda dostal infarkt!" namietol plešatý starý pán o paličke s pozlátenou rukoväťou v podobe draka, na sedačke s číslom jedna. Ten, ktorému mal byť tento predmet práve predaný.
„Nerada vás sklamem, ale pán Takeda bol kvôli tejto veci otrávený. To by mal byť dostatočný dôvod, prečo vám ju múzeum nemôže predať," oznámila.
V miestnosti sa na moment rozľahlo ticho. Muž s číslom jedna sa však opäť ozval, hoci o niečo neistejšie. Michiko si v jeho očiach všimla plamene. Bol odhodlaný bojovať, až kým tú vec nezíska. Skutočne boli milionári natoľko povrchní, že im je jeden predmet vzácnejší, než ľudský život? Hoci... ona kedysi bola rovnaká. „T-to ale neznamená, že mu to spôsobil ten predmet. Vieš vôbec, akú má tá váza cenu, bezočivé dievčisko?!"
„Predstavte si, že áno, pane. Je to zhruba 8000 yenov a to som možno ešte prestrelila," odvetila Michiko, na čo sa muž trpko uškrnul a odniekiaľ z davu sa ozval výsmech. Michiko však teraz bola úplne pokojná, na jej vlastnú tvár sa dral sebavedomý úsmev. „Iste, nemôžete tomu veriť. Taká nádherná váza, taká krehká, večne vystavená za sklom, aby sa jej nič nestalo. Avšak mám s umením isté... skúsenosti. Táto váza je ozaj vernou kópiou originálu, tá farba, ten tvar aj detaily. Ale..." odmlčala sa a naprázdno preglgla. Spomenula si na ďalšiu časť Dazaiovho plánu, no zrazu zamrzla. Naozaj to mala urobiť? Tí ľudia ju za to určite ukameňujú!
S ťažkým povzdychom sa oboma dlaňami zaprela o vitrínu a prevrhla ju. Ozvalo sa trieštenie skla, úlomky sa rozleteli po všetkých stranách pódia a zmiešali sa s rozbitou keramikou. Dav zhíkol, dvere sa rozleteli dokorán a v nich... stál Dazai spolu s čašníčkou z kaviarne. Michiko nohy takmer vypovedali službu, keď jej milionári začali nadávať, no jeho slabé prikývnutie ju nútilo pokračovať.
„Než ma váš hnev znesie zo sveta, dovoľte mi to vysvetliť!" prerušila krik a opatrne našliapla pomedzi črepy. Vzala si do ruky najväčší kus vázy. Podľa zaoblenia bol umiestnený v spodnej časti. „Umenie je vskutku zaujímavé, ale čo je ešte zaujímavejšie, je nátura umelcov. Vedeli ste, že každý umelec po sebe zanecháva stopu? Niečo, čo jeho výtvor odlíši od iných?"
V dave sa rozľahol šum, no teraz nik nemal toľko odvahy, aby na ňu slovne zaútočil. Všimla si, že aj muž s číslom jedna sa zahniezdil na stoličke a napäto sa naklonil dopredu. Zaujalo ho to. Michiko sa pousmiala. Ruky zvierajúce črep sa prestali triasť.
„Táto váza tiež jeden mala. Teda, aspoň tá pravá. Ak sa pozriete na fotografiu z ponuky predmetov na dražbu, v spodnej časti vázy uvidíte tri ryhy." Podišla k obrazovke v ľavej časti publika a ukázala na miesto, ktoré práve spomenula. Cez povrch sa ťahali tri zakrivené čiary. „Väčšinou, keď sa vytvára falzifikát keramických predmetov, používa sa na to sadrový odliatok originálu. Pri takej cennej váze si to však nemôžeme dovoliť. Čo ak by sme ju poškodili? Preto bol použitý trochu iný spôsob. Bezpečnejší, no bohužiaľ nie taký presný. Výsledkom toho bola vytvorená táto verná kópia, nanešťastie s drobnou, takmer nebadateľnou chybičkou krásy. Bez podpisu. Napokon, kto by si tých pár škrabancov vôbec všimol?"
Michiko odložila kus keramiky bokom a nachýlila hlavu do strany. Kútikom oka si všimla, ako jeden z mužov stojacich za oponou stuhol. „Nanešťastie pre falšovateľov, niekto k tomu mal veľmi blízko. A teraz sa dostávame k riešeniu prípadu, vážení," pousmiala sa a začala kráčať k opačnej strane pódia. Pohľad však upierala na obecenstvo. „Kto iný by si mohol všimnúť, že je s vázou niečo v neporiadku, než samotný pán Takeda, ktorý sa na ňu chodil dívať každý deň, odkedy múzeum vyhlásilo, že je tento predmet zaradený do dražby? Bol to posledný kúsok, ktorý by uzavrel jeho zbierku predmetov z čínskej dynastie. Stavím sa, že ju mal naštudovanú viac, než ktokoľvek z vás. Ale... v posledné dni si na tej váze mohol všímať isté nezrovnalosti, ktoré ho zneisťovali, ako mi pred malou chvíľou citovala jeho manželka. Bolo len otázkou času, kedy by si všimol, čo presne to bolo. Čo ak by sa to stalo tesne pred dražbou? Tak by predsa ten dokonalý plán zámeny váz nevyšiel, nemám pravdu... pán asistent?" Nadvihla obočie a pozrela na muža s vrkočom. Jeho kolegovia naňho šokovane pozreli a trochu od neho odstúpili.
„J-Ja?! Vy ste sa museli zblázniť!" vyhŕkol rozrušene asistent a cúvol, no Michiko sa k nemu naďalej približovala.
„Ak sa nemýlim, boli ste to práve vy, kto mal priamy prístup k exponátom a kto ich pripravoval na dnešnú dražbu."
„To ale neznamená, že..."
„Keby sa váza vydražila, všetky peniaze by išli múzeu. Ale vy ste dostali lepšiu ponuku. Takú, ktorá by vám a vašej manželke pomohla k lepšiemu životu," pokračovala vo svojom Michiko, úplne ignorujúc všetky jeho protesty.
„Akú ponuku máte na mysli?" vložil sa do toho majiteľ múzea a postavil sa pred svojho zamestnanca, čo Michiko prinútilo zastaviť. Zamračil sa na ňu. „Kawashima je mojím najlepším zamestnancom. Miluje históriu viac, než ktokoľvek, koho poznám. Je ťažké uveriť, že by sa dopustil niečoho takého, ako je krádež historického predmetu, a už vôbec nie vraždy."
Michiko si prehrabla vlasy a sťažka si povzdychla. „Ani, keby v stávke bolo množstvo peňazí? Ak sa pozriete do publika, uvidíte, že ľudia sú pre peniaze schopní spraviť čokoľvek. A pán Kawashima nie je výnimkou. Napokon, ponuka, ktorú dostal, bola neodolateľná. Pán Takeda nebol jediný, kto mal záujem o danú vázu. Určite by bola krásnym exemplárom v zbierke ktoréhokoľvek z tu prítomných ľudí. O tom svedčí aj čiastka, za ktorú sa v závere vydražila."
„Snažíte sa povedať, že je za tú vraždu zodpovedný niekto z našich vážených hostí, slečna?" opýtal sa majiteľ. V jeho hlase zarezonovala značná vyhrážka, nech si Michiko vopred rozmyslí, čo ďalšie prehlási.
„Presne tak, pane," pritakala Michiko, na čo sa z publika ozvali pohoršené hlasy milionárov. „Ak mám byť presná, celé to inicioval pán Miyashiro Ryuu."
Ostatní náhle stíchli a v šoku sa pozreli na prázdnu stoličku, kde mal sedieť spomínaný milionár. Žena, ktorá k tomu miestu bola najbližšie, si rozprestrela vejár pred ústami a vstala. Dlhá smaragdovozelená róba sa zavlnila vôkol jej tela. „To nie je možné. Takeda a Miyashiro boli najlepší priatelia, odkedy sa pamätám. Je urážkou tvrdiť, že by mohol byť zodpovedný za jeho smrť. Vy klamete!" vyhlásila.
Michiko si s povzdychom pošúchala spánky. Začínalo to byť vyčerpávajúce. „Miyashiro a Takeda možno boli priatelia, ale taktiež boli obaja vášniví zberatelia. Tá váza bola trofej. Z histórie dražieb a ak vezmeme do úvahy, ako veľmi sa pán Takeda zaujímal o túto vázu, bolo pravdepodobné, že by ju dnes večer mohol vyhrať. Pán Miyashiro si toho bol vedomý a preto prišiel k asistentovi, zodpovednému za dražené predmety s lákavou ponukou. Ak vázu predá jemu, bude mať celý zisk pre seba. Stačili na to len dve veci: Prvou bolo nepozorovane vymeniť exponát za kópiu, ktorú mu Miyashiro podstrčil a druhou... aby si až po koniec dražby nikto nič nevšimol."
„To všetko sú len vaše dohady! Tvrdili ste, že pán Takeda bol otrávený, ale žiadny z kamerových záznamov neukazuje, že by s ním bol Kawashima v akomkoľvek kontakte!" namietol majiteľ múzea a prekrížil si ruky na hrudi.
„Máte pravdu. Absolútne nič nenasvedčuje, že pán Takeda bol otrávený priamo v múzeu. A tu prichádza na scénu manželka pána Kawashimu, ktorá už pár dní pracuje ako servírka v kaviarni Dreams Delight za rohom. Bohužiaľ veľmi neskúsená servírka." Ukázala k dverám, kde stál Dazai so spomínanou slečnou. „Pána Kawashimu prehnaný záujem o vázu znepokojil. Podelil sa o svoje obavy s pánom Miyashirom, ktorý mu prekvapivo ponúkol riešenie. Museli sa Takedu zbaviť. Samozrejme to nemohli urobiť ľahkovážne.
Našťastie taký vplyvný muž, akým je Miyashiro, mal rôzne zdroje. Jedným z nich bol aj vzácny druh afrického jedu, ktorý účinkuje až po nejakej dobe a nezanecháva po sebe takmer žiadne stopy. Príznaky smrti sa dajú veľmi ľahko zameniť s infarktom. Veľmi príhodné, nemyslíte? A teraz sa konečne dostanem k tomu, ako sa vražda stala. Ale nebojte sa, môžete ma kedykoľvek opraviť, pán Kawashima." Prívetivo sa na podozrivého usmiala a s pohľadom ukotveným na jeho tvári sa pustila do rozprávania.
„Všimli ste si, že pán Takeda ako veľký milovník dobrej kávy každé ráno pred prehliadkou múzea trávil v kaviarni tu za rohom. Preto ste tam svojej žene vybavili prácu servírky. Bolo to náročné kvôli jej nedostatku skúseností, ale napokon ste už mali prostriedky na slušný úplatok. Takto ste mali pána Takedu pod dohľadom už na dvoch miestach. Dnes ráno ste sa k tomu konečne odhodlali. Vaša žena zamiešala jed do jeho kávy, zatiaľ čo si pán Miyashiro zriaďoval alibi, aby sa ako najbližší priateľ obete vyhol podozreniu. A potom ste už len čakali, kedy sa to stane.
Nanešťastie ste nepočítali s tým, že pán Takeda zomrie priamo pri predmete, ktorý si tak veľmi prial vlastniť. Tým pádom váza musela zostať na svojom mieste o niečo dlhšie ako dôkazový materiál a nemohla byť odvezená spolu s ostatnými predmetmi, ktoré mali konfigurovať v dnešnej dražbe. To mi poskytlo dostatok času spojiť si súvislosti. Tak, ako mi to išlo, pán Kawashima? Máte k tomu nejaké pripomienky?"
Všetci v miestnosti napäto pozerali na asistenta. Majiteľ múzea bol natoľko bledý, že už sa ďalej neodvážil svojho zamestnanca chrániť a prekvapene sa k nemu otočil v dúfaní, že to tvrdenie sám vyvráti. Muž sa však roztriasol a zaťal zuby. Namiesto slov zaspätkoval a zoskočil z pódia.
„Prečo si zakaždým myslia, že útek niečo vyrieši?" Michiko si povzdychla a rozbehla sa za ním. Trvalo len pár sekúnd, kým sa jej podarilo dostihnúť ho, a skočila mu na chrbát. Muž s výkrikom spadol na zem. Michiko mu skrútila ruky za chrbtom a pevne mu ich pridržala. „Pán Kawashima, vy a vaša žena ste zatknutí za vraždu pána Takedu."
---
„Aaah, to bolo stresujúce!" zaskučala Michiko a zviezla sa pozdĺž steny k zemi. Jej nohy konečne poľavili. Už veľmi dlho si predstavovala, ako bude vyzerať jej prvý oficiálny detektívny prípad, ale toto ďaleko predčilo jej očakávania. V žilách jej stále prúdil adrenalín a aj napriek únave si bola istá, že celú noc nezažmúri oko.
Dazai sa pousmial a zatlačil tlačidlo na automate. Po tom, čo odtiaľ vypadli dve plechovky s ľadovým čajom, jednu z nich podal dievčine. Prisadol si k nej na múrik. „Išlo ti to dobre, Ishihara-chan."
„Ďakujem." Michiko sa kútiky úst nadvihli v slabom úsmeve. S tichým šťuknutím otvorila svoju plechovku a napila sa. Pohľad uprela na množstvo postáv v noblesných róbach a oblekoch, ktoré sa náhlili k svojim vozidlám alebo čakali na odvoz.
Jokohamu už dávno zahalilo rúško tmy. Pôvodne dúfala, že sa jej ten prípad podarí uzavrieť o niečo skôr, ale bolo to náročnejšie, než si myslela. Nebyť Dazaia, možno by sa s tým ešte stále trápila. „Aj tak mi nejde do hlavy, ako si vedel o tej servírke v kaviarni. Kvôli tomu si tam chcel ísť, nemám pravdu?" opýtala sa po chvíli ticha a zaškrabla nechtom o plechovku.
„Takže si si to všimla."
„Povedzme, že to nebol práve nenápadný ťah, Dazai-kun," odvetila Michiko. Cieľom dnešného prípadu bola jej snaha vyriešiť celý prípad na vlastnú päsť pod Daziovým dohľadom. Nemal sa zapájať, kým by si to situácia nevyžiadala. No keď sa na to teraz Michiko spätne pozerala, nebyť Dazaia, asi by o tej kaviarni doteraz nevedela. Zauvažovala, akú váhu bude mať ten detail na jej hodnotení pred Fukuzawom.
Dazai sa zasmial a zadíval sa rovnakým smerom, ako ona. Osôb v areáli postupne ubúdalo, až kým tam ostal len majiteľ múzea v deväťdesiat-stupňovom predklone. „Cestou do múzea som ich videl. Asistenta s tou slečnou. O niečom sa rozrušene hádali. Potom sa rozdelili a muž sa vrátil dovnútra. Vyzeralo to, že jeho náhla iniciatíva odniesť vázu bola spôsobená tvojím prehnaným záujmom. Vtedy mi to začalo dávať zmysel," vysvetlil.
„Takže takto to bolo." Michiko sa zamyslela a pozrela naňho. „A čo tá váza? Ako si vedel, že sa jej rozbitím nepoškodí tá dôležitá časť?"
„Och, hento?" Dazai sa na ňu zvesela usmial. „To bol len žart."
Michiko očervenela a vytreštila oči. „Č-čože?!"
„Chcel som odľahčiť situáciu. Nečakal som, že tú vázu naozaj rozbiješ, Ishihara-chan. To bolo riskantné," odôvodnil to. V jeho očiach iskrilo pobavenie.
„Nečakal?! ... Vieš, ako veľmi... ako som..." Michiko nedokázala nájsť slová. Napokon si rukami zakryla tvár a frustrovane zaskučala do dlaní. „Si nemožný, Dazai-kun!"