Ležala som v posteli vedľa Belly z Terna. Zobudila som sa zo sna alebo z nočnej mory? Už neviem rozlíšiť, čo je čo. Nechcem nad tým snom rozmýšľať. Snažila som sa zasptať ale márne. Pozrela som sa na mobil, koľko je hodín.
3:26. Sigh. Chcela som najprv zabudiť Bellu ale rozhodla som sa ju nechať spať. Sadla som si na posteľ a pozrela na okno. Stále tam bol spln. Spomenula som si na Džankuka a na všetko čo sa stalo včera. Nechápala som to. Snažila som to pochopiť ale nedalo sa to. Prečo práve ja? Prečo nie Bella, Tajhjunk alebo Konárik? Stiekla mi slza po tvári. Podošla som ku oknu a pozerala na jasnú nočnú oblohu. Ten spln. Nenávidím ho. Je to iba jeho chyba. Počkať nie. Je to iba Džankukova chyba. Alebo nie? Neviem čo si mám myslieť. Pozrela som sa na Bellu a Tajhjunka. Stále spali. Veď čo iné. Musím sa spýtať Tajhjunka viac o minulosti Džankuka. Ľahla som si vedľa Belly. A nakoniec som zaspala.
,,Budíček!!" skríkla Bella z Terna. ,,Á!!!" skríkli sme ja a Tajhjunk v šoku. ,,Trochu ste zaspali," povedala Bella, ,, rýchlo sa oblečte ináč zmeškáme raňajky." Rýchlo sme sa prezliekli a išli na raňajky. Tam moje oči zočili Džankuka. Bella si všimla môj výraz a zobrala ma na druhý koniec stola, čo najďalej od Džankuka. Ukľudnila som sa a dala som si moje obľúbené raňajkové jedlo, chleba so šunkou a lučinou. Po tejto úžasnej bašte sme ešte chvíľu počkali na Konárikov príhovor. ,,Takže," Konárik sa pripravil na jeho monológ, ,, Budeme mať tento mesiac takýto plán. Tento týždeň pôjdeme na stanovačku do hôr." Zmätene pozreli sme sa navzajom s Bellou. ,,Pán učiteľ, veď ste nám v škole povedali, že nemáme si prať žiadne športové oblečenie, a ani stany. Bolo nám povedané, že to bude taký wellness." Konárik sa na nás pozrel veľmi zmätene, potom prehovoril. ,,To je mi jedno, naša škola si myslí, že to bude dobrá bonding aktivita. To není môj problém, že nemáte stany, mali ste na to myslieť." Kvôli Konárikovmu hnevu, z toho, že tu nemáme žiadne veci na stanovačky tak urýchlene ukončil svoj prehovor a utiekol do svojej izby. Predtým ako odišiel tak zabuchol sklené dvere od jedálne tak, že až praskli. Ale Konárik bol tak nasraný, že si toho ani nevšimol. Kuchárky vyzerali zdesene a vyhnali nás z jedálne. Potom bežali do Konárikovej izby aby mu vynadali. Bella bola dosť smutná a hladná lebo si nestihla dať nič na raňajky tak som jej ponúkla kúsok môjho chleba s lučinou, ktorý som uchmatla z jedálne. Sedeli sme na zemi v izbe s Tajhjunkom a rozprávali sme sa o Džankukovi. Potom som si spomenula, čo povedal včera. ,,Tajhjunk? Nevieš, prečo bol včera Džankuk za Konárikom? spýtala som sa. ,,Uhh..." Tajhjunk nachvíľu rozmýšľal a potom povedal. ,,Neviem, nebol tam z rovnakých dôvodov ako ty, kvôli posteliam?" ,,Nemyslím si," povedala som ,,vyzeral strašne smutne a traumatizovane...?" ,,Aha." povedal. Potom zničoho nič sa dotrepal Džankuk do izby.