Nero
Podľa toho čo som počul od ľudí by som mohol tvrdiť, že som sa práve zobudil akoby po opici. Trvalo mi niekoľko minút spracovať a dať dokopy čo ma doviedlo k tomu zobudiť sa vonku ležiaci v snehu obklopený chladným vzduchom, ktorý na mňa nemal žiadny efekt. Nemohol som byť mimo dlho. Snažil som si nahovoriť ignorujúc slnko, ktoré práve začínalo vychádzať spoza hôr.
To ma nikto nehľadal? Skvelé.
Zdvihnem sa podráždene zo zeme a oprášim zo seba už zamrznutý sneh. Na zem dopadol vrch môjho obleku. Nevšimol som si toho predtým, ale potom čo mi hnedovláska dolámala väzy, mi ho musela vrátiť aj ma ním rovno zakryla.
Prešiel som malý okruh pokúšajúc sa zachytiť jej pach, no márne. Husto nasnežilo a zápach spolu so stopami sú dávno skryté pod bielou prikrývkou.
Od hnevu päsťou udriem do najbližšieho stromu. Následne ma zavalila kopu snehu a dopadol som zadkom na zem.
,,Kurva!" zahreším a vyberiem sa naspäť do hotelu.
,,Dolámať mi väzy. Tch. Ak si chcela zo mňa spraviť srandu, rozptýliť ma úžasným bozkom, nech si ma nepraje," zatnem päste počas kráčania.
Nemal som chuť ponáhľať sa naspäť, keďže viem, že tam nebude. Nevyzerala žeby sa chcela vracať. V sa mi preháňalo slovíčko prečo.
Prečo by ho zabila? Čo jej mohol Benjamín povedať, že ju to doviedlo k vražde?
Vošiel som cez hlavné dvere akoby sa nič nestalo. Strážnici si medzi sebou iba vymenili divné pohľady, no nechali ma prejsť bez zbytočných otázok. Vedia dobre kto som a nechceli ma nahnevať. Aspoň niečo je dobré na tomto prekliatom mieste.
Dvere som prenikavo zabuchol a oľutoval som to až vtedy, keď som zaregistroval kto všetko sa stále nachádza v privítacej sále.
,,Anjelik čo sa ti to stalo?" matka si dlaňou prekryla šokovaný výraz.
,,Prekliaty človek sa stal!" na zem odhodím premočený vrch obleku.
Šikovne ku mne pribehla a zodvihla ho zeme. Chytila ma ustarostene za ramená a prezerala si vytočenú trosku. To musí byť pohľad na mňa.
Nazriem poza jej hlavu a uvidím Silasa ako po mojej poznámke nadvihol zaujato obočie. V tom si uvedomím kto všetko sa na nás díva.
Matku od seba odtiahnem a bok po boku sa priblížime k môjmu otcovi, Silasovi, Helen, Dobroslavovi a Fjodorovi pod schodisko.
,,Čo sa tu deje?" moja zvedavosť mi nedala a musel som sa opýtať.
Členovia senátu mali byť dávno na cesto do ich sídla. V Heleninom prípade do kaštielia, ktorý jej bol po smrti Márii ich vládou pridelený na starosť. Možno mi čítala myšlienky. V podstate som ju nechal nech ich počuje. Aj musela, keďže si neodpustila vražedné zazretie.
,,Nič čo by sa ťa týkalo," skôr ako Fjodor dopovedal prerušil ho môj otec.
,,Riešime vraždu," prekrížil si ruky a mal chuť mu niečo povedal ale nemohol.
Radšej si zahryzol do jazyka. Pred senátom si musí udržať čistý profil. Fjodor je nielen čistokrvný ale aj veľký podporovateľ senátu. Páči sa mu moc, ktorú vďaka stanovenej hierarchickej tabuľke čistokrvní majú.
,,Niekto musel počas plesu zabiť upíra. Zvyšky prachu sa našli na jednej z terás," objasnil Silas ráznym tónom.
,,Nielen upíra. Benjamína!" opravila ho Helen s odhodlaním.
Ani na sekundu z nje nebol cítiť strach ani ak ho niekde pocítila, nedalo to najavo.
,,Ste si istý, že to boli zvyšky jeho tela? Upratovačky to tú poslednú dobu flákajú," pokúsim sa ich odkloniť od ich predsudku.
Zrovna keď som personálu dal jedno bezvýznamné plus som ho aj pred ostatnými rovno odpísal.
,,Áno vieme to isto. Je to pozostatok Benjamína. Esme použila svoju schopnosť aby to preverila," prechádzal si Dobroslav prstami po brade.
Čiže matka použila svoju schopnosť. Nemá zmysel zakrývať, že to bola vražda. Videla čo sa udialo v minulosti. To ale nie je priamo jej schopnosť. Ovláda vodu. Živel, ktorý má pamäť. Stačilo aby pri pozostatkoch bolo trocha snehu a mala pred sebou zobrazený celý sled udalostí čo sa prehralo. Našťastie na terase nenašli nič čo by patrilo hnedovláske, takže videla iba ako Benjamín zomiera bez toho aby odhalila niekoho podozrivého.
,,Niekto podozrivý?" opýtam sa na odstránenie toho faktu, že viem kto je vrahom.
Helen sa nad mojou otázkou iba zamračila. Silas nedal najavo žiadnu emócií, otec iba pokrútil hlavou a matka sa zamyslela. Možno si myslí, že by bolo ešte možné scenériu znovu prehrať.
,,Žeby ty? Poznám tvoju povesť Nero. Včera si sa len tak vyparil a pozrite sa v akom sa vrátil stave," podotkol Fjodor.
Otec sa naňho zamračil. Okolo lemu košele mám síce kvapky krvi ale viem dokázať, že patrí mne. Pri tej myšlienke sa chytím za hlavu. Vážne som jej v podstate vnútil moju krv? Nie dal som jej poistku. Aj keby sa jej niečo stalo má v organizme stále moju krv. Rany sa časom úplne zahoja a keby prišla smrť leží tu dosť veľká šanca, že by sa vyvrátila.
Chápem. Toto má byť seriózna debata. Tak prečo sa Silas po Fjodorovom podozrení zachechtal?
,,Prosím vás on? Vyzerá na to? Podľa môjho úsudku by nebol schopný zabiť ani malého zajačika," posmešne sa pozrel mojím smerom.
Čo máte proti mne? Keby ste však vedeli ako ohromne sa mýlite. Môžem vyzerať neškodne ale za tou nevinnou fasádou sa skrýva iná krvilačnosť.
,,Už mi ho tu toľko netrápte. Nero choď sa dať do poriadku a ak ťa už vytočilo čokoľvek, nenechaj sa tým trápiť," pohladila ma Esme poslednýkrát po líci.
Nenechaj sa tým trápiť? Ľahko povedané. Neprestanem na to myslieť dokým nebudem poznať dôvod prečo a kým sa poriadne nepomstím. Nenechám to len tak prejsť. So mnou sa nikto takto zahrávať nebude. Hra pokračuje Rosalin. Tento bod patrí tebe.
Odišiel som z miestnosti s cieľom ísť do vlastnej izby a dať si horúcu sprchu. Keď som však prechádzal okolo izby Sybille, musel som sa pozastaviť. Mal by som jej o tom všetkom dať vedieť skôr ako ju oboznámia ostatný.
Nemienil som klopať. Počul som totiž kroky z druhej strany izby. Otvoril som dvere takmer dokorán a oľutoval to, že som radšej nezaklopal.
,,Preboha. Moje oči. Prečo nemáš nohavice?!" nastavím dlaň pred seba aby mi zablokovala výhľad na Siriusov holý zadok.
,,Ahoj Nero prečo kričíš?" vynorila sa spoza mňa Mia spolu s Carmillou. Tie som pekne dlho nevidel.
Neodpovedal som. Jednoznačne sa snažilo pozrieť pred seba. Sirius už mal na sebe našťastie čierne gate. Zostal iba bez vrchu. Ešteže nedošli vtedy čo ja.
,,Tak ty si si užil a ja som skončil s dolámanými väzmi. Nefér!" odul som naschvál spodnú peru a prekrížil si ruky.
,,Kto je tá šťastná?" opýtala sa Mia zasnene.
,,Sme predsa v izbe Sybille no kto asi," vyprskla Carmilla a nezabudla pritom prevrátim očami. Niekto zrejme nemal dobrý večer.
Sybille stále spí aj napriek tejto prepadovke? Veď rozruch sme tu spôsobili na prebudenie. Museli ísť celú noc ak ju tak vyčerpal. Zasran jeden.
Pri tej duševnej nadávke sa Sybille pomrvila v perinách.
,,S dolámanými väzmi čo si preboha robil? Skákal hlavou dole zo strechy?!" ozval sa izbou jej ranný hlas.
Aký pokrok. Už sme jej toľko narušili súkromie, že to začína mať v paži. Učí sa od najlepších odborníkov. Čo je to os mnou? Musím si dávať pozor aby mi náhodou neunikla slza. Som na ňu taký pyšný. Nielen nechá nás porúšať pravidlá ale ich poruší aj ona spolu s nami. A to nielen také obyčajné. Ona prešla rovno na jedno zo základných.
,,Vyzerá to, že si to prežil. Škoda, bolo by o starosť menej," posadila sa, stále skrytá pod perinou, a pretrela si chrbtami zápästí rozospaté viečka.
,,Takú radosť by som ti neurobil."
,,Dobré ránko," prejde ku nej Sirius, pritiahne si jej tvár jednou rukou a vášnivo ju pobozká.
,,Dobré ráno," odpovie po bozku.
,,Aký sú spolu dokonalí," spojila pred sebou Mia svoje dlane.
,,Asi sa povraciam," zahlásila Carmilla a čo vyjde z jej úst je čistá pravda.
,,Ak budeš ty budem aj ja."
Sirius nám iba ukázal prostredník a postavil sa na nohy z postele. Prešiel ku obrovskému šatníku, z ktorého vybral čierny župan, a podal ho Sybille aby si ho obliekla. Zatiaľ čo sme zvyšok stáli otočení chrbtom a čakali, Sirius na mňa z ničoho nič prehovoril.
,,Nero mal by si si prestať vymýšľať. Koho si zbalil ty?" odrazu bol pri mne a po jednom pohľade sa zákerne uškrnul.
Prekvapene zaklipkám očami. Jak dospel k takej otázke?
,,Čože? Ja? Nemal som na to ani čas," poviem na svoju obranu. Ten jeho výraz sa mi vôbec nepáči.
,,Čo potom robí rúž na kútiku tvojich úst?" posmešne naznačil prstom na kútik jeho vlastných.
To mi nenapadlo. Mala na sebe Rosalin makeup? Zrejme musela mať. Rýchlo teraz vymyslieť nejakú výhovorku.
,,Chcel som iba vidieť akoby na mne vyzeral ten odtieň," pokrčím ležérne ramenami.
,,A čírou náhodou je to ten istí odtieň, ktorý som naniesla Rosalin, keď som ju líčila, hm?"
Mia prečo? Čo som ti kedy spravil? Teda beriem späť. Zaslúžim si to.
,,Keď už ju spomíname prečo tiež neruší moje ráno?" Sybille si uviazala župan a dovolila nám sa otočiť.
,,Utiekla," vyletelo zo mňa.
,,A kam? Domov?" zapojilas a Carmilla.
,,Nie ten nemá. Vyrastala v lese. Povedala mi to," mával som pred ňou rukou.
,,Prečo by ušla?" zamýšľala sa Mia nahlas.
,,Nero no tak to zo seba vysyp!"
,,Dobre pokoj! Tak trochu sa dole v sieni vyšetruje vražda Benjamína, ktorého tak trochu zabila Rosalin. Objavil som ju na mieste činu od krvi. Ušla. Dobehol som ju. Rozptýlila ma bozkom a následne mi dolámala väzy. Zobudil som sa pred hodinou primrznutý k zemi sám opustený vonku. Nikto z vás ma neprišiel hľadať," utrel som si falošnú slzu.
Ak mi pamäť dobre slúži vynechal som iba drobnú maličkosť. Nemusia vedieť o mojej krvi v jej systéme.
,,Počkať naspäť k veci...vynechal som niečo?"
,,Ja som to tušil," chytil sa Sirius rapídne za bradu.
,,Ako? Sybille ťa nakazila jej vidinami. Choď od nej ďalej," stisnem mu ramená.
To nemôže myslieť vážne. Viem, že ju od samého začiatku nemusí. Hlasoval proti tomu aby zostala s nami. Toleruje ju len kvôli tomu, že ju toleruje Sybille. Mal od začiatku podozrenie aj bez nejakého dôkazu.
,,Nero!"
,,Dobre už mlčím," srandičky oficiálne skončili. Teraz treba prepnúť na vážny mode.
K konverzácii sme sa však nevrátili, pretože nás vyrušilo tiché za zaklopanie. Všetci sme sa postavili do polkruhu a čakali kto vstúpi potom čo Sybille zakričala ďalej.
Dvere sa otvorili neskutočne pomaly so sprievodom vrznutia. Nikto túto návštevu nečakal.
Na prahu stál Silas a prehadzoval si z ruky do ruky zlatú obrúčku. Presne takú nosí Sybille. Pohľadom skontrolujem jej prsty a zistím, že jej naozaj chýba.
V izbe vládlo väčšie ticho ako v hrobke. Usúdil som z toho, že Silas čaká kým odídeme aby sa s čistokrvnou mohol porozpráva osamote.
,,Čo poviete mne môžete povedať aj im," povedala rázne skôr ako som išiel navrhnúť ostatným odchod do mojej izby.
Sprcha a čisté šaty by mi neublížili. Ešteže nie som schopný vidieť svoj vlastný odraz v zrkadle.
Silas neodpovedal. Ani neprikývol hlavou iba vstúpil do izby a zavrel za sebou dvere. Následne sa o nej oprel chrbtom a prekrížil si ruky s pohľadom upreným na špičky svojich topánok.
Mal na sebe oblečené to isté ako na plese. Zrejme to riešili tak dlho, že sa tu ani nestihol ubytovať.
,,Sám neviem ako začať," zodvihol pohľad predovšetkým na Sybille.
Nikto nevedel čo očakávať, ak ani sám Silas nevie ako začať.
,,Môžete začať tým, že mi vrátite môj prsteň," pristúpila k nemu s otvorenou dlaňou.
Prekvapivo jej ho išiel slušne podať, no tesne predtým než ho pustil do jej ruky dodal:
,,Veľmi dobre ho opatruj. Tento prsteň by si si podľa správnosti nemala vôbec nasádzať," Sybille z tváre srčal zmätok.
,,Dostala som ho. Mám na to právo," protirečila.
,,To ti nevyčítam. Len tento prsteň...," urobil pauzu a ukázal jeho pravú ruku, na ktorej sa leskla identická obrúčka.
,,patrí meničom podôb. Táto schopnosť sa dedí z pokolenia na pokolenie po celé stáročia. A vyzerá to, že po mojom pominutí po toľkých rokoch zanikne," dokončil vetu.
Tak to je tá Silasova mystická schopnosť? Nesmelo sa o nej šíriť mimo rodiny, senátu či blízkeho kruhu známych a teraz nám ju sám prezradil.
Niet divu, že je taký silný. S takou schopnosťou sa dá mnoho vymyslieť. Rôzne taktiky či aj stratégie. Ľahko oklame okolie a môže nabrať znalosti i inštinkty tých, ktorých podobu nadoberie.
,,Zanikne natrvalo? Nie je na svete ešte niekto kto by túto schopnosť mohol mať?" odvážila sa Mia opýtať nahlas.
Silas akoby váhal ale iba jemne pokrútil hlavou na znak nesúhlasu.
,,Ja mám schopnosť po otcovi. Veštenie, vidiny, taretové karty ale matka o svojej schopnosti nikdy nechcela hovoriť. Menička podôb? Teraz veľa veci dáva zmysel," hovorila si čistokrvná nahlas.
Mala na mysli zlatý prsteň s červeným okom. Obraz zavesený v jej kancelárií v kaštieli, ktorý zobrazil mnoho zvierat s nie veľmi prirodzenou farbou oči a srsti. Je toho určite viac, no tieto veci mi hneď prišli na um.
,,Je to dar i prekliatie."
,,V akom zmysle?" spýtam sa pre zmenu i pretože má to zaujíma.
,,Mnoho smrtí, mnoho strát kontrole, neukrútna túžba po krvi. Jednoducho je ťažšie udržať to vnútorné zviera na uzde."
Zamyslel som sa nad jeho slovami. Vrátil som sa roky dozadu na vystúpenia a zakaždým keď som ho videl a došiel som k záveru, že som ho nikdy nevidel s ľudskou farbou očí.
Preto možno Mária s Gabrielom kradli krv z nemocnice. Nie kvôli nám ale kvôli nej. Aby bolo ľahšie utlmiť jej hlad a udržať ju pod kontrolou. To ale Sybille do očí povedať nemôžem. Doposiaľ sme bolo v tom, že to bolo čisto pre naše dobro.
,,Ak máte rovnakú schopnosť...čo ste boli mojej matke?" zobrala a nasadila si zlatý prsteň.
,,Jej starší brat."