Čítanie ju sprevádzalo jej tínedžerským obdobím, bolo pre ňu skvelým odreagovaním. Pri otvorení či už pevnej alebo mäkkej väzby, pri dotknutí sa jemného papiera plného neuveriteľných príbehov, sa jej srdce radosťou rozbúšilo. Nechať sa vtiahnuť do sveta fantázie, vtipu a romantiky bolo to najúžasnejšie, čo poznala.
Čas plynul, prečítaných príbehov bolo stále viac a viac. Kopili sa na sebe, niektoré z brán otvorila aj viac ráz, pretože sa od nich nedokázala odpútať, boli jednoducho príliš dobré na to, aby ich nechala bez povšimnutia.
S ďalšou novootvorenou bránou vo svojom lone jej cez letné prázdniny napadlo: "Čo keby som to skúsila aj ja? Čo keby som niečo napísala?"
No ako rýchlo sa myšlienka narodila, rýchlo aj zahynula. Jej pesimistické ja sa okamžite ozvalo: "To sa nedá! Nedáš to!"
S povzdychom teda počúvla vnútorný hlas a udusila v sebe ďalšie takéto myšlienky. Prvá polovica leta sa prehupla do druhej, mnoho ďalších príbehov bolo už prečítaných, mnoho ďalších strán rýchlo prejdených, aby sa mohla posunúť na ďalšie. Čo sa však opäť nestalo? Šialená myšlienka sa vrátila späť! "Chcem to skúsiť, čo je na tom zlé? Za pokus predsa nič nedám!"
Pesimistické ja sa tentokrát neozvalo. Má teda aj od druhého ja zelenú? Super! Tak poďme! Skús nejako začať! Súrila samú seba, no keď otvorila prázdnu stránku, nič. Vypustila povzdych. "Nebude to také ľahké ako som si myslela. Čo som si vlastne myslela? Že sadnem za počítač a vety sa na prázdne stránky budú hrnúť? Áno. To som si myslela, hlúpa ja!"
So skrytím sa pod perinu začala premýšľať, čo teraz. Stále ju lákalo niečo napísať, no nevedela ako. Nie nadarmo sa hovorí, začiatky bývajú najťažšie.
Dúfajúc, že nový deň prinesie nejaké nové nápady, zatvorila svoje oči a nechala, aby ju spánok zakryl.
No ani ďalšie tri dni nepriniesli nejaké nápady. S prázdnymi stránkami pred sebou to nakoniec vzdala a radšej odkráčala opäť do sveta knižnej fantázie. S otvorením ďalšie papierovej väzby, s pomaly hrajúcou hudbou okolo seba a slnečnými lúčmi nad svojou hlavou sa pustila do ďalšieho príbehu.
Pri vete v knižke, ktorá hovorila, aby sa ľudia nevzdávali svojich snov si ťažko povzdychla. Čím viac minút prešlo, čím viac viet prečítala, tým viac chcela aj ona niečo takéto dokázať. No ako keď nevie, ako začať?
Čo však netušila bolo, že o pár dní sa stane niečo, čo jej myslenie zmení. Niečo bolestivé čakalo pred jej dverami, aby sa jej podarilo to, čo bolo pre ňu nedosiahnuteľné.