"A keď spravím toto?" Jeho ruka skĺzla medzi moje nohy a perami sa prilepila na môj krk. "Páči sa ti to?"
Tento chlap naozaj nie je dobrý v sexy rozhovore. "Čo myslíš?" Zastonala som.
Cítila som jeho ruku už pod lemom mojich nohavičiek, keď sme zrazu obaja stuhly.
"Kurva." Vyskočila som z postele, keď som započula zvonček. "Obleč sa." Nakázala som Jakeovi. Alebo to bolo Jace? Neviem si spomenúť.
"Čože? Prečo?" Zamračil sa. "Nech to je ktokoľvek, počká." Povedal s hravým úsmevom a natiahol sa pre mňa.
"Nepočká." Zohla som sa pre jeho nohavice a hodila mu ich. "Musíš vypadnúť."
"Je to tvoj frajer?" Nadvihol obočím.
"Čože?" Zamračila som sa. "V žiadnom prípade. Je to niečo horšie." Znova som započula zvonček. "Do riti."
"Dobre, dobre." Nohy si prehodil z okraja postele a začal sa obliekať.
Som tak neskutočne hlúpa, úplne som zabudla, že má prísť.
Obliekla som si na seba tričko, ktoré sa mi na zemi váľalo už asi od minulého utorka a kraťasy, ktoré boli položené na stoličke.
"Neviem nájsť svoje tričko." Pretočila som očami, keď som ho znova započula.
"Tu." Hodila som ho po ňom. "Ostaň tu." Nakázala som mu a vyšla z mojej izby. Prešla som cez menšiu obývačku, ktorá bola spojená s kuchyňou, až ku dverám.
Znova zaznel zvonček a tentokrát už aj búchanie na dvere. Rýchlo som si upravila vlasy a otvorila vchodové dvere.
"Bolo na čase." Započula som známy hlas. "Kde si dočerta bola tak dlho?"
"Aj ja ťa rada vidím." Zasmiala som. "Chýbal si mi braček."
"Aj ty mne." Natiahol sa ku mne a objal ma. Pevne ma stlačil, kým som si ruky obmotala okolo jeho krku. "Vyzeráš...inak. Čierne vlasy sa ti hodia."
Oh, zabudla som. Theo ma naposledy videl, keď som mala ešte svoje prirodzené blond vlasy.
Neviem si ani spomenúť kedy sme sa naposledy videli v reále. Párkrát za rok mi zavolá a pošle peniaze, to je veškerá naša komunikácia.
Na sviatky sa nikdy neukáže, ale napíše mi správu a že ho mrzí, že nemôže prísť kvôli práci. Áno, kvôli práci. A čo robí? Neviem. Má niekoho? Neviem. Uvedomuje si, že má sestru? Pochybujem.
Už dávnejšie som sa prestala pokúšať ho skontaktovať, bolo to márne. Zbytočne som si míňala energiu. Zmierila som sa s tým, že keď raz odišiel, už sa nevráti.
Teraz je ale tu. Znenazdajky mi zavolal a spýtal sa, či nemám voľnú posteľ, na ktorej by mohol pár dní prespať. Najprv som si myslela, že to bol vtip, ale môj brat nevie vtipkovať.
Nemôžem uveriť, že to naozaj myslel vážne. Čakala som, že to na poslednú chvíľu ešte zruší, ale nevyzerá to tak.
"Ďakujem." Zasmiala som sa.
"Zobudil som ťa?"
"Čo? Nie. Kdeže." Odtiahla som sa od neho. "Je už predsa..." prešla som o pár krokov dozadu, aby som mala výhľad na hodiny v kuchyni. "Dvanásť." Prekvapene som sa pozerala na hodiny. "Meškáš." Vrátila som sa naspäť k Theovi.
"Naozaj?" Nadvihol obočím. "Hovoríš ty."
"Vadilo by ti, ak by si išiel kúpiť za roh kávu?" Povedala som, nezabúdajúc na fakt, že mám polonahého chalapa vo svojej izbe.
"Hneď teraz?"
"Áno." Usmiala som sa. "Toto ti zoberiem." Zobrala som mu cestovnú tašku z ruky a položila ju do bytu. "Povedz Ashley, že je to pre mňa. Bude vedieť čo. Ďakujem." Než stihol povedať čokoľvek iné, zatvorila som dvere. Možno to bolo mierne neslušné, ale potrebujem, aby na chvíľu zmizol.
Prešla som ku dverám svojej izby a vošla dnu. Na posteli som našla sedieť Jakea/Jacea, presne tak, ako som ho nechala. Stále nemal na sebe tričko, a ani topánky.
Čo tu doteraz robil? Pozeral sa na seba v zrkadle? Vyzerá ako ten typ.
"Musíš vypadnúť. Hneď." Podišla som k nemu a chytila ho za jeho vypracované ruky. Už chápem prečo som ho sem dovliekla. Wau.
"Si si istá?" Vzpieral sa slovne, ale kráčal so mnou keď som ho ťahala k jeho topánkam, ktoré som mu zaborila do hrude.
"Stopercentne."
S jeho tričkom a topánkami v rukách kráčal predo mnou ku vchodovým dverám.
"Vieš, nie si ako ostatné, s ktorými si som spal." Povedal po ceste.
"To je dobré." Viem si predstaviť s akými ženami sa stretáva podľa toho, kde som ho včera našla.
"Myslím to vážne." Zastavil sa tesne pred dverami a otočil sa na mňa.
Skoro bol už preč. Bola som tak blízko ho odtiaľto dostať.
"Máš nádherné telo a taktiež si múdra."
Mne sa zdá, že ani nie, keďže som ho tu priviedla, ale dobre, čokoľvek povie.
"Mohli by sme si to niekedy zopakovať. Nie som moc na vzťahy, ale s tebou by som nad tým porozmýšľal."
"Áno, jasné. Ozvem sa ti." Ani kebyže snežilo v pekle, ale snívaj ďalej chalpče.
"To znie dobre." Usmial sa a nahol sa ku mne, aby ma pobozkal, ale ja som sa natiahla pre kľučku a otvorila dvere.
Jake/Jace sa odtiahol, ale zastavil, keď si všimol osobu stojacu vo dverách.
Počula som odkašlanie. "Moja peňaženka je v taške." Započula som hlas môjho brata.
Do riti.
"Uvidíme sa neskôr." Povedal polonahý Jake/Jace, keď prechádzal okolo môjho zmäteného brata.
"Neskôr, Jace." Usmiala som sa naňho.
"Jake." Opravil ma.
Tesne. Bolo to päťdesiat na päťdesiat.
"Samozrejme, Jake." Trápne som sa zasmiala. "Neskôr." Pozerala som na jeho vypracovaný chrbát, keď odchádzal ku výťahu. Radšej tam ako na Thea.
"Kávu, čo?" Zasmial sa a prešiel okolo mňa do bytu.
"Nesúď ma." Zatvorila som za nami dvere. "V mojom veku si nebol o nič lepší."
"Neviem o čom hovoríš. Ja som bol zlatíčko." Zohol sa pre jeho tašku s prehodil si ju cez rameno.
"A ja som svätá." Odfrkla som si a zamierila do druhej spálne s Theom v pätách. "Skriňa je prázdna a čisté obliečky sú na posteli." Otvorila som dvere a vošla do izby, v ktorej som naposledy bola, keď som ju pomáhala baliť Anastázii, mojej ex-spolubývajúcej.
"Ako dlho tu žiješ sama?" Prešiel okolo mňa a položil tašku na posteľ.
"Pár mesiacov. Moja spolubývajúca sa presťahovala so svojím priateľom."
Ja som toho názoru, že to bola najväčšia chyba, akú mohla spraviť. Presťahovať sa s priateľom do jedného bytu? Je iba otázkou času, kedy si jeden druhému vytrhajú vlasy a ona sa vráti naspäť. Či sa milujú alebo nie.
"Takže tvoj gauč je voľný." Uznal.
"Áno, prečo?" Podozrievavo som sa naňho pozerala. Čo má v pláne s mojím gaučom?
"Viem, že je to na poslednú chvíľu, ale nevedel som, že pôjde do mnou."
"O čom to hovoríš?" Zamračila som sa.
Ťažko si vydýchol. "Vadilo by ti, ak by tu prespal Sebastian?" Otočil sa na mňa s prosebným výrazom.
"Kto je do čerta Sebastian a z akého dôvodu má spať na mojom gauči?"
"Sebastian Acker." Povedal to, ako keby som mala vedieť kto to je.
"Ak to nie je meno psa, moja odpoveď je nie." Ruky som si preložila cez prsia. "Nech si ide do hotela."
"Maya..." Než stihol povedať čokoľvek iné, započula som zvonček.
"Robíš si zo mňa srandu?" Neveriacky som sa naňho pozrela. "Si tu päť sekúnd a už ma vytáčaš." Vyšla som z izby a zamierila k vchodovým dverám.
Možno som mala nechať Thea nech si to vyrieši.
Uvedomila som si to až príliš neskoro, keďže som otvorila dvere a môj pohľad padol na chlapa, ktorý buď spadol z neba alebo sa vyškriabal z pekla, keďže vyzerať takto je neľudské.
Ruky mal takmer ako moja hlava a som si celkom istá, že by bol schopný mi ju rozpučiť jednoduchým pohybom. Po jeho rukách sa nachádzali čierne tetovania, ktoré som nemala čas si poriadne prezrieť. Od jeho hrude som zdvihla pohľad na jeho tvár.
To si zo mňa robíte srandu.
Ako som mohla zabudnúť, že tento idiot existuje?
Hnedé vlasy mu padali do očí, ktoré momentálne putovali po mojom tele. Mal mierne strnisko na jeho ostrej sánke. Ústa mal mierne otvorené a obočie sa mu o pár centimetrov nadvihlo.
"Do riti." Ťažko prehltol. "Myslím si, že som pri zlých dverách." Odkašlal si.
"Som si istá, že si." Usmiala som sa a pokúsila sa zatvoriť dvere. Dostaňte niekto tohto chlapa preč.
"Maya, no tak." Theo zastavil dvere skôr, ako narazili do Ackerovej tváre, a otvoril ich dokorán.
"Toto je tvoja malá sestra?" Prekvapene sa na mňa pozeral. "Mimi? Si to naozaj ty?" Zamračil sa.
Nie som zlý človek iba pre to, lebo mu chcem vyškriabať oči a vytrhať vlasy, že?
Nikto ma nenazval Mimi už celé roky a ja som s tým v pokoji žila. Nenávidím, keď ma tak niekto volá.
"Musím ťa sklamať, môj gauč nie je na prenájom. Vyzerá to tak, že si musíš zohnať hotel. Strašne ma to mrzí." Povedala som so studeným výrazom na tvári.
"Mimi Carter." Usmial sa. "Čo sa do pekla stalo s tebou?"
"Maya." Opravila som ho. "A čo sa stalo? Vyrástla som. Možno by si to mal skúsiť. Najlepšie ak by to bolo ďaleko od Seattlu."
"Maya, prosím. Môžeš sa aspoň pokúsiť byť milšia?" Prehovoril Theo, na ktorého som takmer zabudla.
"Pozri, nemám problém s tým, že tu ostaneš." Ukázala som na Thea. "On tu ale neostáva." Premiestnila som svoj pohľad na Ackera. "Toto je môj byt, a ak sa ti moje rozhodnutie nepáči, môžeš odísť s ním. Tvoja voľba. Teraz ak ma ospravedlníte, musím sa ísť nachystať do práce. Keď sa vrátim, on tu nebude." Otočila som sa a začala kráčať do svojej izby. Zatvorila som za sebou dvere a ešte chvíľu stála, kým som počúvala hlasy z obývačky.
Thea som nevidela niekoľko rokov a zrazu sa tu objaví aj so Ackerom? Čo sa do pekla deje?
Posledná spomienka, ktorú mám naňho mám je jeho jazyk v krku nejakej blondínky a ruku pod jej sukňou na gauči v dome našich rodičov, kým boli preč. Je to dosť, aby ma to dostalo do terapie.
On a Theo boli nerozlučiteľní. Na každú párty išli spolu a vrátili sa vždy až o deň neskôr úplne na mol. Acker nemal dobrý vplyv na môjho brata. Je to ten najväčší sukničkár, ktorého som kedy poznala. A verte mi, poznám ich veľa. Plus, občas pozriem do zrkadla.
Nikdy som ho nevidela bez nejakej ženy na jeho ruke. Úzky pás, veľké prsia a zadok, ktorý bol určite falošný. Som si celkom istá, že bozkávať jednu z nich bolo ako bozkávanie sa s plastovou bábikou. Nevyzeralo to, že by mu to ale niekedy vadilo.
Vyzerá presne tak ako pred všetkými tými rokmi. Môžem sa staviť, že sa vôbec nezmenil. Otočí sa za každou sukňou, ktorú uvidí.
A teraz je zo mňa pokrytec.
Ako keby som nerobila to isté. Ale určite nie som horšia ako on.
Mám pravidlá a viem kedy povedať nie. Pochybujem, že by on niekedy niekoho odmietol.
Po pár minútach som vyšla z izby už normálne oblečená. Na moje prekvapenie som našla Ackera a Thea na mojom gauči. Boh vie aké choroby na ňom teraz sú. Budem ho musieť spáliť.
"Myslela som, že som sa vyjadrila jasne." Strhla som na seba ich pozornosť.
"Nehovorila si, že ideš do práce?" Zamračil sa Theo, keď si ma prezrel od hlavy po päty.
"Áno, prečo?" Zmätane som sa naňho pozerala.
"Nič, ja iba..."
"Kde pracuješ takto oblečená?" Prerušil ho jeho tieň.
"Oh bože." Pretočila som očami a prešla do kuchyne, ktoré bola po pravej strane vchodových dverí a naproti obývačky, kde sedeli.
Áno, vyzerám ako bezdomovec vo veľkých čiernych teplákoch a čiernej mikine, ale toto nie je moje pracovné oblečenie. To mám v ruksaku.
Vrátim sa naspäť domov keď už bude tma a chladno, takže sa musím prezliekať tam.
A kde je tam? Eddie's. Je to najlepší bar v celom Seattli. A nie len preto, lebo dobre platí personálu.
Pracujem tam ako barmanka od kedy som sa tu presťahovala. Je to moja prvá práca, ktorú mám doteraz.
"Takže kde to pracuješ? Pochybujem, že toto všetko si schopná platiť sama, ak žebráš na ulici."
Zaťala som sánku. "Zatvor si ústa skôr, ako ti ich zatvorím ja, Acker." Otočila som sa k nim.
"Whoa." Ruky dal do obranného gesta. "Bol to iba vtip."
"Aspoň nejaké veci sa nemenia. Tvoj humor je taký chabý ako pred rokmi."
"Dosť." Prehovoril Theo. "Maya, môžeš sa pokúsiť byť milá? A Sebastian, nechaj si tie svoje kecy pre seba. Prečo sa nepokúsite spolu vychádzať?"
"Vtipné." Zasmiala som sa. "Musím ísť, inak budem neskoro, keď sa vrátim a on tu stále bude, vykopnem vás oboch."
Tak ešte jeden, keď sme iba na začiatku ;)