Mix emocí✨

36.

U Patrika som druhý deň. Zistila som, že je naozaj fajn rozumieme si. Myslím, že z nás budú fajn kamaráti.
Dominik mi každý deň vyvoláva v jednom kuse.
Práve som s Patrikom v kuchyni varila obed keď mi zase Dominik volal. Chcela som mu to zrušiť, ale Patrik do mňa drgol a ja som omylom hovor prijala.

,,Promiň." Zašepkal Patrik.

Telefón som si dala k uchu.

,,No konečně. Aliso proboha kde jsi?!" Vykríkol Dominik do telefónu.

,,To je snáď moja vec." Odsekla som a sadla som si za stôl.

,,No tak asi není. Ty vole sebereš se odejdeš pryč a ani neřekneš kde jsi. Víš jak jsem se o tebe bál?" Povedal.

,,Môžeš si za to sám a to ty dobre vieš." Povedala som.

,,Hele dobře. Nebudeme to řešit po telefonu. Vyřešíme to jako dospělí lidé. Zítra o 15:00 v Caffetterii." Povedal.

Povzdychla som si. Mala by som tam ísť.

,,Fajn." Povedala som.

,,Tak zítra." Povedal.

,,Fajn čau." Povedala som.

,,A Aliso?!" Povedal ešte než som to stihla zrušiť.

,,Hm?" Povedala som a telefón som si dala späť k uchu.

,,Miluju tě." Povedal.

Usmiala som sa.

,,Ja teba." Povedala som a vypla som mu to.

,,Tak co?" Spýtal sa Patrik a otočil sa na mňa.

,,Zajtra sa mám s ním stretnúť." Povedala som a hlavu som si podoprela rukou.

,,To bude dobrý. Uvidíš." Povedal a pohladil ma po chrbte.

To teda nebude. Keď sa dozvie, že som bola tu tak zabije najskôr asi mňa a potom Patrika.

****

Na ďalší deň som bola ešte rýchlo zbehnúť v obchode kde som si kúpila nejaké oblečenie keďže som si k Patrikovi nezobrala žiadne veci. A za Dominikom nemôžem ísť v tričku a rifliach v ktorých som chodila dva dni.

U Patrika som sa prezliekla do vecí ktoré som si kúpila. Čiže čierne rifle a obyčajné biele tričko ktoré som si do toho zatrčisla. Na to som si prehodila ešte rifľovú bundu.

,,Tak idem. Ahoj. Zavolám ti." Povedala som Patrikovi a objala som ho.

,,Jasně. Držím palce čau." Povedal a objatie mi opätoval.

Ja som si obula boty a zabuchla som za sebou dvere. Vyšla som z paneláku a rozišla som sa do Caffetterie.
Prišla som tam o pár minút skorej. Tak som si sadla ku stolu a čakala na Dominika. Všimla som si, že do Caffetterie vstúpil Krištof. Ó nie. Přeco práve teraz? Rýchlo som sklonila hlavu dolu aby ma nespoznal. Niekto si ku mne bez opýtania prisadol. Zodvihla som hlavu. Krištof. Jasné. Prekrútila som očami.

,,Niekoho čakám." Povedala som.

,,To nevadí. Jak se máš?" Usmial sa na mňa.

,,Fak nemám čas sa tu s tebou vykecávať." Povedala som a odvrátila som od neho pohľad.

,,Ale, ale zase jsi drzá Allinko." Povedal a zakrútil hlavou.

Fakt mi lezie poriadne na nervy.

,,Choď do riti s týmto fakt." Odsekla som.

,,Jinak dej mi tvoje telefónní číslo." Povedal.

,,Pane bože Krišof. Medzi nami to už skončilo prečo to nedo..." Nedopovedala som to pretože ma chytil zo zadu za krk a prisal sa mi na pery.