trápenia

sixty-one (and there's love)

dnes je sobota
včera bol piatok
nečakané.

včera som do neho skoro dvakrát narazila
bože to bol pocit prejsť popri ňom
ale pribral trochu.

zmenil farbu vlasov
z ryšavej na hnedú
ale aj tak je seksi :).

"marcela, aj vy?" zachvela som sa
vtedy som skoro do neho narazila
lebo som utekala pre kartu na obedy.

mal dozor v jedálni
púšťal žiakov postupne do jedálne
ale keď sa ma opýtal, z akej triedy sme tak sa mi pozrel do očí.

celý deň som umierala
ešte som si aj sadla oproti dverám sama
ale na obed boli buchty na pare.

celé ústa som mala od kakaa
a ja som len dúfala, že ma nevidí
i keď sa prechádzal hore-dole.

ale aj tak, možno sa mýlim
možno je to všetko v mojej hlave
uvidíme.

možno o štyri roky na stužkovej
možno si s ním zatancujem
splnený sen by to bol.

asi by som v ten deň
kedy by ma chytil za ruku
dostala infarkt myokardu.

alebo by som aspoň odpadla
alebo nie?
bola by som vzrušená?

možno si myslíš, že nežijem v realite
ale ja z tej reality potrebujem ujsť
najlepšie do ďalekej budúcnosti.

tá blízka je dôležitá
ale viem, že pozajtra
je pondelok.

a s ním aj škola
a spolužiaci
a obed.

ale už nebude mať dozor v jedálni.

možno ani nebude v škole.

chcem
ho
objať.

a
už
nepustiť.

prosím.

aspoň na minútu.

alebo pol.

jemne sa dotknúť
jeho
ruky.

prosím.

❦

ďakujem.