Run [Harry Potter next generation]

4.-Šiesty ročník

Môj budíček bol posledných šesť rokov rovnaký. Dokonca mal aj meno. James Sirius Potter. Jeho spôsob budenia mal aspoň jednu výhodu: nemusela som sa ráno sprchovať. 

Po budíku nasledovala ranná rozcvička: Naháňanie Pottera po hrade a vrhanie zaklínadiel. Potom som sa vrátila do klubovne a prezliekla som sa do hábitu. Na raňajkách som testovala svoje reflexy: uhýbala som sa Potterovým kliatbám a občasným lietajúcim predmetom a zároveň som raňajkovala. Počas vyučovania som mala pokoj. Všetci učitelia mali dosť rozumu na to, aby nás nenechali sedieť blízko seba. 

Jedine Slughorn nás posadil vedľa seba. Všetci vedeli že je to zlý nápad ale on si nedal povedať. Takže občas vybuchol jeden z našich kotlíkov. Väčšinou to bolo ešte štádium teplej vody. Raz mi totižto náhodou vybuchla Amortencia. To bola zábavná hodina. Kým sa Slughornovi podarilo nás upokojiť väčšine triedy chýbal nejaký kus oblečenia. 

Mne chýbal hábit a mala som napoly rozopnutú blúzku. V ruke som držala Potterové tričko. Ale to nebolo nič. Mia bola nalepená na Fredovi. Vyzeralo to, ako keby sa chceli navzájom zjesť. Vtedy som s Potterom týždeň drhla kotlíky. 

Po škole som urobila úlohy ktoré som musela odovzdať do ďalšieho dňa. Nebolo to veľmi zodpovedne ale to mi bolo jedno. Raz som skúsila robiť úlohy zodpovedne. A na polovicu som zabudla. A tento systém učenia my vyhovuje najviac.

 O šiestej som mala metlobalový tréning. A o siedmej večeru. Potom som zaliezla do knižnice a dokončila som úlohy. Z knižnice som odchádzala ako posledná. Pred spaním nám Mia zreferovala aký mala deň.

 Vo voľných chvíľach mi život ztrpčovala Tara. Jedenásťročné dievča s ktorým som sa kamarátila by som v nej hľadala ťažko. Stala sa s nej štetka, ktorá zosobňovala najhoršie vlastnosti Slizolinu. Ak existovalo niečo na čom sme sa s Potterom zhodli, tak to bolo to, že sa jej musíme zbaviť. A ak sme my dvaja dali hlavy dokopy, dokázali sme byť smrtiaci.

,,Rande Malfoyová?" dobehol ku mne Potter.

 ,,Zabudni Potter" odpovedala som nezaujato. Bol to náš typický pozdrav. Už si ani nepamätám ako sme sa k nemu dostali.

 ,,Posledný týždeň tréningy nebudú," oznámil a znovu sa rozbehol. ,,No to by som prosila," zakričala som za ním. Posledný týždeň školy sme mali voľno. A posledný zápas bol v sobotu po skúškach. Metlobalový pohár sme vyhrali. A celý tým predpokladal že už budeme mať voľno. Čiže oznamovať nám to nemalo žiaden význam. Ale na druhej strane Potter by bol schopný prinútiť nás trénovať. Aj by to pravdepodobne urobil, ak by mu to riaditeľka nezakázala.

Dnes bol posledný deň školy a ráno odchádzame domov. Čoraz viac som si uvedomovala že ma čaká posledný ročník a toto sú moje posledné letné prázdniny. Na budúci rok si už budem hľadať prácu. Myslím že by som chcela hrať metlobal.

 S Potterom sme vymysleli diabolský plán. Tara mala veľmi konzervatívnu rodinu. Ak by si odfarbila vlasy alebo sa dala potetovať, zabili by ju. Trochu som sa pohrabala v knižnici a našla som čo som potrebovala. 

Večer som na sebe cítila Potterov pohľad a nenápadne som prikývla.

 Do postele som išla o desiatej čiže nezvyčajne skoro. Nechcela som prespať celú cestu vlakom. Zobudil ma smiech. Pozrela som sa na hodinky. Pol jednej. Z klubovne sa ozývala hudba a krik. Otvorili sa dvere a vošla Mia v mierne podnapitom stave. A za sebou ťahala Freda Weasleyho, ktorý sa usmieval od ucha k uchu. 

Prevrátila som očami, schmatla som prvé oblečenie ktoré som našla a topánky. Z izby som vybehla skôr ako sa na seba tí dvaja vrhli. O ich "tajnom" vzťahu vedela asi celá škola, no oni stále tvrdili že sú iba kamaráti. Aj by som im uverila keby sa na seba kamaráti vrhli pri každej príležitosti.

 Nakukla som dolu a uvidela som klasickú koncoročnú párty. To, že ma nikto nepozval znamenalo, že ju usporiadal Potter. Obzrela som sa okolo seba a keďže tam nikto nebol prezliekla som sa. 

Keď som videla čo som schmatla skoro ma porazilo. Zelené minišaty a čo som pôvodne považovala za topánky ku školskej uniforme boli strieborné sandálky na opätku. Chcela som si ich obuť zajtra aby som potešila babku, ktorá mi ich kúpila. Ja by som si nikdy topánky na opätku nekúpila. 

 Už teraz som bola vyššia od väčšiny chlapcov v mojom veku. V mojom ročníku bol odomňa vyšší iba Fred Weasley, Potter a jeden blonďavý Bifľomorčan. Neviem ako mohol byť Potter taký vysoký. Jeho otca som párkrát stretla a bola som od neho vyššia už v štrnástich. Ale na druhej strane aj Fred bol vysoký a boli bratranci. 

Keď som sa prezliekla pootrvorila som dvere, hodila som tam pyžamo a rýchlo som ich zabuchla. Trochu som si prehrabla vlasy ktoré mi už našťastie vyschli.

 V spoločenskej miestnosti bol asi celý Rokfort. Teda jeho staršia časť. Vždy keď bola nejaká party, mala dve časti: poobede a večer mladší hrali fľašu alebo niečo podobné a postupne odišli spať. A potom sa doniesol alkohol a párty trvala až do rána. Ale vždy sa o druhej ráno našli nejaký mladší žiaci ktorý chceli zistiť ako vyzerá naša verzia párty. A väčšinou sa štvrtáci a starší rozhodli že sa im tu páči a začali chodiť na neskoršiu párty. A nám to nevadilo.

 Dnes tu boli dvaja piataci. A očividne sa bavili. Ja som si našla miesto v jednom s kresiel.

 ,,Ahoj, dala by si krásna dáma niečo na pitie?" ozval sa ku mne jeden zo siedmakov.

 ,,Nie, ďakujem" odmietla som ho slušne. Chcel odísť keď sa ozvalo ,, Hráme fľašu"

 ,, Toto budem potrebovať" Ozvala som sa a ponúkaný pohár som do seba naliala na ex.

 A to je posledná vec ktorú si zo včerajška pamätám. Ale zobudila som sa v svojej posteli stále oblečená v šatách, čiže som nemohla urobiť žiadnu hlúposť. Pozrela som sa na stôl a bol tam elixír ktorý som hneď spoznala. Bol na opicu. Vypila som ho a všimla som si lístoček. Dnes ťa budem potrebovať v celku -JSP.

Lumos, 

Áno ešte žijem. A čo je ešte šokujúcejšie ešte stále sa mi chce písať. Pamätáte sa ako som v prvej kapitole napísala že niekedy mesiac nič nové nevyjde? No tak to bolo trochu dlhšie ako mesiac. Nebudem tu písať typické výhovorky typu: pokazil sa mi mobil( čo je vlastne pravda) alebo že sa mi nechcelo (tiež pravda) či zablokovala som si Wattpad na mobile( hádajte čo?). Namiesto toho napíšem( už som vlastne napísala aj typické výhovorky ale to je irelevantné) iba toľko že obdivujem hocikoho kto čakal kým vyjde nová časť.

Nox!