Run [Harry Potter next generation]

1.-Nie tak celkom obyčajná rodinka

Zo spánku ma vytrhlo slovo Aguamenti. Ja som už na toto kúzlo bola zvyknutá. V momente keď som začula to diabolské slovo, podvedome som sa uhla. Dnes som to nevymerala a s hlasným buchnutím som skončila na zemi.

Zvláštne, väčšinou to vymerám a skončím na kraji postele. Dnes som však musela spať na kraji. A v tom sa mi naštartoval mozog a ja som vedela prečo spim na kraji. Zdesene som otvorila oči. Naskytol sa mi pohľad na An, moju staršiu sestru, ktorá mierila prútik na moje dve spolužiačky. Spolužiačky z muklovskej školy. Rozbehla som sa k nej a zaclonila Maii a Tare výhľad na prútik. 

„Šibe ti?"zasyčala som na ňu. Čarovať pred muklami! Mojej sestre asi preplo. Ona si strčila prútik do vrecka a do ruky schmatla vedro. Dobre moja chyba. Nepreplo jej asi ale určite! 

Medzitým začala Maia pišťať. A Tara spadla s postele. Nie kvôli vode ale kvôli tomu že sa zľakla náhleho piskotu. Ani sa jej nečudujem. Maia sa vydesene obzerala okolo seba. A v tom momente my doplo načo mala An vedro. Muklovi by sa zdalo že ho oliala vodou z vedra a kúzlo by buď prepočul alebo by si myslel že sa mu to zdalo. 

„Dobré ráno, spachtošky. Slniečko už svieti a predpokladám že nechcete prespať svoj posledný spoločný deň," nevinne sa usmiala An. Ja som očami zabehla k budíku. A skoro som schytala infarkt. 

„Anemone!" zvrieskla som naštvane, „to tvoje slniečko svieti možno takých desať minút!"

Na chodbe som začula dupot. O chvíľu sa do izby vrútil strapatý a napoly spiaci Draco Malfoy.

„Čo sa to tu pre Merli-pre gate Meryl Streepovej deje" zachránil otec, ktorému mozog ešte fungoval na minimum. Tara sa rozosmiala. Maia sa k nej pridala. Nakoniec aj An. Ja som sa na ňu ešte stále mračila. 

„Tuto Anemone nás zobudila vedrom vody," odpovedala som otcovi, ktorý ešte stále čakal na vysvetlenie. On sa na mňa pozrel a ja som mu nenápadne prikývla. 

Schmatol An za golier a odviedol ju z miestnosti. No skôr vytiahol. Ja som išla za nimi. Kývla som Tare a Maii hlavou aby ostali v izbe. 

„Anemone Tora Malfoyová! Úplne ti preplo? Čarovať pred muklami? U Merlina! To že si skončila Rokfort neznamená že môžeš čarovať pred mukami!" hrešil otec sestru. 

Ja som stála v kúte a škodoradostne sa usmievala. Nebolo to tak že som nemla svoju sestru rada. Mala. A veľmi. Len to bol dobrý pocit, keď otec nadával niekomu inému ako mne. 

Ja som bola ta, kto dostaval hubovú polievku najčastejšie. An mala na Rokforte problémov ako je kentaurov v zakázanom lese, ale kým sa stihla vrátiť domov, otcov hnev ktorý sa naňho nalepil pri čítaní listov od riaditeľky, v značnej miere opadol. A keď sa na ňu otec naštval, zapôsobil Slizolinský pud sebazáchovy a tvárila sa ako veľmi to ľutuje. 

Scorpius, ktorý je odo mňa o rok mladší, tento problém nikdy nemusel riešiť. Bol to otcov dokonalý chlapček. Pravý  Slizolinčan. Povrchné predsudky o čarodejníkoch muklovského pôvodu sa mu zdali smiešne, ale inak to bol celý otec. A hlavne ho počúval na slovo.

Ja som bola úplne iná. Keď som otca niečím naštvala, bránila som sa. Na rozdiel od mojich súrodencov som bola odhodlaná bojovať za svoju pravdu zubami-nechtami. A jediná som sa bola schopná s otcom hádať. Nebála som sa ho. Samozrejme, rešpekt som pred nim mala, ale nikdy som sa ho nebála. Pôsobil prísnym a trochu krutým dojmom ale vedela som, že by nám nikdy neublížil. Samozrejme, Draco Malfoy zo školy by nemal problém použiť na svoje deti Cruciatus, ale vojna ho zmenila. Tak ako všetkých.

Niekedy si ma doberali, že skončím v Chrabromile. To by teda bolo! Malfoy a Chrabromil? 

Keď otec prestal vrieskať na An a ona sa začala správať ako pravá Slizolinčanka a zachraňovať si zadok, prevrátila som očami a išla do izby. Tam sedela Maia už v suchom oblečení a Tara vychádzala z kúpelne. Tiež v suchom. Ja som rýchlo schmatla oblečenie a bežala som do kúpelne. Tam som sa prezliekla a umyla som si zuby. Vlasy som si len rýchlo prečesala a vybehla som k svojim muklovským priateľkám.

To, aby tu mohli ostať som si vydupala. Doslova. Boli to moje jediné priateľky s muklovskej školy. A keď nastúpim zajtra na Rokfort, už ich asi nikdy neuvidím. Preto sme sa dohodli, že posledné prázdniny strávime spolu. Prvé dva týždne sme boli doma. Potom nasledovali dva týždne u Maii. A následne u Tary. Na konci prázdnin som bola na rade ja. A dnes bol posledný deň.

Cele letné prázdniny som si užila a ani dnešok nebol výnimkou. Aj keď sa niesol v celkom smutnom znamení. Keď sa začalo stmievať, prišli po moje priateľky rodičia. Rozlúčili sme sa a ušlo nám aj zopár slz. 

Večeru som ani poriadne nejedla, iba som sa v nej prehrabovala. Večer keď som išla spať, som rozmýšľala nad Tarou a Maiou. A potom som nechala spadnúť svoju masku a rozplakala som sa. Plakala som, pretože som vedela, že svoje priateľky z detstva už pravdepodobne nikdy neuvidím. 

Lumos!

Tak a je tu prvá kapitola. Tento príbeh mi napadol, tak ako všetky dobre nápady ktoré som kedy mala, okolo druhej ráno. Pravdu povedať, silno pochybujem o tom, že ho dopíšem. Je viac ako pravdepodobne, že ho nasilu utnem niekde pri pätnástej kapitole. Tato kapitola je dosť krátka(823 slov). Posnažím sa ďalšie napísať trochu dlhšie. 

Za chyby sa ospravedlňujem, a ak nejaké nájdete, budem veľmi rada ak ma na nich upozornite.

Takisto nesľubujem, že budu vychádzať pravidelne. Možno raz napíšem dve za sebou a potom mesiac nič.

Nox!