Zrazu to cítil. Jej dotyk, a potom slová:,,Anakin?" keď ich počul chvílu váhal no potom sa jej spýtal:,, Padmé, si to naozaj ty?" Spomenul si na všetky tie krásne chvíle strávné s jeho jedinou láskou. Pozrel sa za seba. Naozaj tam stála. Držala jeho rameno, cítil jej jemný a hrejivý dotyk. postavil sa a stačil im jediný pohľad. Bozk. Jeden jediný bozk stačil na vyjadrenie všetkých slov, čo si nepovedali za ten čas. ,, Je mi to strašne ľúto, prepáč mi za všetko čo som ti vtedy povedal ja..." Padmé sa naňho pozrela a povedala mu:,, To je vporiadku, milujem ťa." Po tých slovách sa na ňu už nepozeral len na ako jeho lásku ale aj ako osloboditeľku od všetkých jeho trápení. Chvíľu tam stáli a hľadeli si do očí, potom sa chytili za ruky a spločne vyšli z malého domčeka na veľkú rozľahlú púšť. hľadeli na krásny západ slnka...
