Strašidelné príbehy

Nechceš si kúpiť cukríky ?

Keď som mal 12-rokov, moji rodičia sa rozviedli a do starostlivosti ma dostal otec. Často pracoval dlho do noci a chodieval na služobné cesty, takže som býval doma sám. No a celkom sa mi to páčilo. Mohol som si robiť, čo som chcel a občas som si zavolal kamaráta, ktorý u mňa prespal. Večery, ktoré som trávil osamote, som mal rád.
Počas jedného takého večera som pozeral film. Bolo už asi desať hodín a film bol približne v polovici. Zrazu som začul veľmi hlasné zaklopanie na vchodové dvere. Nenapadlo mi pozrieť sa cez „kukátko“, a tak som sa spýtal: „Kto je tam?“ Ozval sa výrazný mužský hlas, ktorý mi odpovedal: „Chceš si kúpiť nejaké cukríky?“ Keďže bolo tak neskoro večer, nepozdávalo sa mi to a ponuku som odmietol. Prešlo asi desať sekúnd, počas ktorých som mal ucho pritlačené na dverách. Opäť sa ozvalo zaklopanie. Zľakol som sa tak, že som až odskočil. „Otvor tie zasrané dvere!“ ozvalo sa. Odmietol som a poslal som človeka na druhej strane preč. Srdce mi bilo ako splašené. Dúfal som, že už odišiel. Zmätený a vyľakaný som stál na chodbe pred dverami ako obarený. Môj otec dom dokonale zabezpečil, bol ako pevnosť. Vždy pred odchodom skontroloval všetky dvere aj okná a celý bezpečnostný systém. Bál som sa tak veľmi, že som nebol schopný dopozerať film. V celom dome som pozapínal svetlá a ukryl som sa za gauč. Pomyslel som si, že už konečne odišiel. Mýlil som sa.
Chlapík začal opakovane zvoniť na zvonček, trvalo to asi minútu a ja som sedel za gaučom v strachu. Modlil som sa, aby to vzdal a odišiel. Stalo sa. Nikomu som o tomto desivom nočnom zážitku nepovedal. Ako išiel čas, mal som pocit, že to bol len zlý sen. Ani nechcem pomyslieť na to, čo by sa stalo, keby som otvoril dvere…